V permakultúrnom dizajne sa na pestovanie zeleniny využívajú rôznorodé druhy zeleninových záhonov. Základ tvoria úzke a široké záhony. Samozrejme ich môžeme rôznymi spôsobmi tvarovať a formovať, či už podľa technickej, alebo podľa estetickej potreby. Najznámejšie sú dve základné formy zeleninových záhonov:
1.Kľúčová dierka
2.Nemecká kopa
Zaujímavé je, že fungujú na veľmi podobnom princípe, ktorý by sa dal charakterizovať ako bioparenisko. Navyše môžeme ich tvar prispôsobovať podľa dopadu slnečných lúčov a ich zachytávania, čím vytvoríme tzv. slnečnú pascu.

Návod na vytvorenie biopareniska v tvare slnečnej pasce
Ako pri každej práci v permakultúrnom dizajne, aj v tomto prípade je prvoradé pozorovanie pozemku, ktorý chceme obhospodarovať. Získame tak potrebné informácie o slnečnosti, vlhkosti, veternosti a iných kvalitách našej záhrady. Aj tu platí staré známe príslovie dvakrát meraj a raz rež.
Stavebný materiál: drevo (konáre, hobliny, piliny...) slama alebo seno, hlina a kompost, kartón (najlepšie nepotlačený) a kamene.

Hlavným cieľom vytvorenia biopareniska je produkcia živín a tepla pre rastliny, ktoré tak získavajú priamo z pôdy potrebné živiny. Navyše sa tým oproti bežným spôsobom pestovania zeleniny a bylín predĺži ich vegetačná doba o jeden až dva mesiace.

Postup:
Bioparenisko môžeme vytvoriť dvomi spôsobmi. Pre menej zdatných záhradkárov je vhodné vytvoriť ho priamo na povrchu pôdy. Stačí pokosiť trávnatú plochu, položiť na ňu kartón, dobre ho zaliať a vytvoriť dookola ohradu z dreva, tehiel alebo akéhokoľvek iného prírodne neškodlivého materiálu, do ktorej budeme pridávať potrebné „prísady". Ohrada by mala byť približne 30 až 50 cm vysoká. Pre zdatnejších permoníkov je nižšie zdokumentovaný celý spôsob tvorby biopareniska.

1. Podľa predstavy naznačíme rovno do pôdy tvar nášho biopareniska; my sme sa rozhodli pre tvar slnečnej pasce, ktorá vyzerá približne takto: ∩ Otvorená časť smeruje na juh.

2. V nami požadovanom tvare vykopeme asi 30 cm hlbokú jamu.

3. Na spodok jamy položíme kartón, ktorý dobre zalejeme vodou. (V prípade jednoduchšej alternatívy kartón rovno položíme na pokosený trávnik a tiež ho dobre zalejeme. Je potrebné už mať vytvorenú ohradu, do ktorej budeme pridávať potrebné „ingrediencie".) Na kartón rovnomerne rozložíme najprv drevo (konáre), potom seno alebo slamu a opäť dobre zalejeme vodou.

4. Takto pripravenú masu zasypeme hlinou, kompostom, alebo môžeme použiť aj kusy „trávnatého koberca", ktorý sme stiahli z pôdy predtým, než sme vykopali jamu na bioparenisko. Následne to opäť dobre zalejeme vodou. Celý proces opakujeme, až kým nedosiahneme úroveň okolitej zeme.
 

5. Po dosiahnutí úrovne zeme vytvoríme z hliny a kompostu val, ktorý by mal merať asi 0,5 až 1 meter. Tento val vytvorí na malom priestore rôzne mikroklímy, čo zabezpečí rôznorodosť a diverzitu nášho zeleninového záhonu. Diverzita je pri pestovaní veľmi dôležitá, napríklad kvôli „ochrane" proti škodcom, ktorým sa vždy dobre darí na monokultúrnych poliach a hradách. Vo vrchnej časti biopareniska vzniknú vhodné podmienky pre teplomilné a suchomilné rastliny a z vonkajšej a z vnútornej strany zas vhodná klíma pre vlhkomilné rastliny a byliny.

Výsadba biopareniska (nemeckej kopy) v tvare slnečnej pasce:
Ako sme už uviedli vyššie, samotným tvarom nemeckej kopy môžeme dosiahnuť vznik viacerých mikroklím na malom území, čo je vhodné pre pestovanie rôznorodých plodín v tesnej blízkosti vedľa seba. Ak to navyše skombinujeme s ich rôznorodosťou pri tvorbe podzemnej časti rastliny (koreňov), dosiahneme prirodzenú, prírodnú diverzitu rastlinného porastu, v našom prípade zeleninového záhonu.

V našom prípade získame minimálne 3 mikroklímy:

1. suchá a slnečná (vrchná časť zeleninového záhonu )
2. stredne vlhká a slnečná (stredná a spodná východná/západná/južná, vonkajšia a vnútorná časť zeleninového záhonu)
3. vlhká a tienistá (stredná a spodná, severná, vonkajšia časť zeleninového záhonu)

Do zeleninového záhonu môžeme sadiť veľa rôznorodých druhov rastlín. Predovšetkým koreňovú a listovú zeleninu (mrkva, petržlen, kaleráb, cvikla, cibuľa, brokolica, kel (aj ružičkový), kapusta (napr. aj čínska), a pod.
Šaláty (všetky druhy), popínavé rastliny (fazuľa, hrach, ačokča, uhorky, cukety, tekvice, baklažány, patizóny, atď.) a kríčkovú zeleninu (paradajky, papriku...), ale aj bylinky, koreniny a kvety (bazalka, pažítka, aksamietnica, rumanček, rasca a podobne).

Mikroklíma č.1
Je vhodná predovšetkým pre paradajky a papriku, ktorých nadzemná časť „nemá v láske" prílišné vlhko, predovšetkým kvôli tvorbe plesní. Udržanie vlhkosti v pôde zabezpečíme zamulčovaním. Ani s tým to ale nie je potrebné priveľmi preháňať, skôr odporúčam pravidelné, nie však veľmi výdatné zalievanie (vhodná je aj možnosť kvapkovej závlahy, resp. zalievanie biologickou ochranou, výluhmi z rastlín voči plesniam).

Mikroklíma č. 2
Vhodná je najmä pre koreňovú a listovú zeleninu, ako aj pre šaláty a bylinky. Je dôležité, aby mala kopa dostatočnú výšku a šírku. Tým sa zabezpečuje vytvorenie rôznorodých mikroklím a zároveň ich dostatočná vzájomná vzdialenosť. Keby kopa nebola dostatočne vysoká alebo široká, mohlo by sa stať, že vlhkosť zo strednej a spodnej úrovne by prekážala rastlinám z najvyššej (suchomilnej) úrovne, čo by mohlo znamenať tvorbu plesní. Pre ešte väčšiu diverzitu zeleninového záhonu môžeme miešať jednotlivé skupiny vysádzaných rastlín, napr. koreňovú zeleninu (kaleráby, brokolicu, ružičkový kel, cviklu) so šalátmi v strednej vrstve záhonu. Rovnako tak v spodnej vrstve napr. bylinky s koreňovou zeleninou (mrkva, pažítka, petržlen, bazalka, atď.)

Mikroklíma č.3
Pre túto mikroklímu sú vhodné rastliny, ktoré majú radi vlhko a nie sú až také náročné na slnko, alebo si ho dokážu získať pomocou vzrastovej schopnosti. Ide predovšetkým o rastliny popínavého typu (fazuľa, ačokča, hrach). Na vonkajších stranách zeleninového záhonu sa tiež dobre darí uhorkám, cuketám, tekviciam, patizónom, ale môžeme sem zasadiť aj napr. jahody, ačokču a topinamburi. Posledné dve však viac odporúčam na výsadbu vetrolamu, nakoľko by mohli svojím vzrastom vytvoriť tieň, ktorý by slnkomilným rastlinám odoberal životodarnú energiu.

Takto vysadený záhon čaká už iba na našu láskyplnú starostlivosť, ktorá je nesmierne dôležitá, bude jej však menej ako pri bežnom pestovaní. Zabezpečí nám to správne zamulčovanie a biologická ochrana z rastlinných výťažkov. Je potrebné dobre si premyslieť šírku záhonu, pretože budeme potrebovať prístup ku všetkým rastlinám, ale k niektorým častejšie a k iným menej často. Pri polievaní sa skúste vyvarovať zbytočného prelievania, pretože pre všetky druhy rastlín v zeleninovom záhone to nemusí byť vhodné. Je pravda, že samotná kopa vytvorí podmienky na odtekanie vody, no aj v tomto prípade je dôležité, aký druh pôdy budete používať. Prvý rok je najlepšie chodiť do záhrady každý deň a pozorovať, ako sa jednotlivé rastliny k sebe správajú, teda ako sa navzájom znášajú. Podľa toho prispôsobujeme aj následnú výsadbu a úpravu zeleninových záhonov. Aj pri nechcených rastlinách v záhone treba dobre premýšľať, čo je naozaj na obtiaž a čo môže byť na spestrenie. Nám sa napríklad do záhonov prirodzene dostali také skvosty, ako praslička roľná, kapsička pastierska, žihľava dvojdomá, púpava a iné dobre využiteľné rastliny, či už vo forme čajov alebo šalátov. Takže pozorujte, pripravujte, pestujte a nakoniec vychutnávajte plody svojej práce...

Zdroj: Úvod do permakultúry (Bill Mollison v spolupráci s Reny Mia Slay);
Permakultúrny dizajn sídiel (Bill Mollison v spolupráci s Reny Mia Slay);
Úvodný kurz permakultúry (realizovaný organizáciou Permakultúra CS).