Toto vlákno je založené ako súčasť projektu Ľudovej Univerzity v podobe epistemologických komunít. Cieľom je postupne akumulovať akékoľvek poznatky získané priamou alebo sprostredkovanou skúsenosťou a vytvoriť tak komplexný obraz mesta z pohľadu jeho bežných užívateľov - občanov. Pokúsime sa tu formulovať základné idey toho čo mesto je, ako funguje, alebo čokoľvek čo s reflexiou mesta súvisí. Je to priestor pre úvahy vo forme esejistických poznámok, alebo veršov, či len pripomienok. Rovnako tak pre fotografie, náčrty a iné umelecké vyjadrenia reflexie fenoménu mesta. Prispievať môže ktokoľvek, kto si myslí, že má čo k téme MESTO čo povedať.

Reflexia mesta je možná z mnohých perspektív pohľadu. Nejde o to, stanoviť ktorá je objektívne pravdivá, ale postaviť ich vedľa seba a vykresliť tak čo najkomplexnejší obraz mesta, jeho funkcií, jeho možností, ale aj nedostatkov. Na základné problémy socio-kultúrno-ekologickej interakcie môžeme nahliadať napríklad z pohľadu filozofie, permakultúry, ekológie, ekonómie, psychológie, či súčasnej architektúry (ale aj iných "oborov"). Každý z pohľadov vykresľuje svoj vlastný postoj k mestu a jeho fungovaniu. Zámerom je získať čo najširšie spektrum.

Zatiaľ len veľmi laicky...čo Vás prvé napadne keď sa povie MESTO? U mňa to bolo asi nasledovné:
1. Budovy!
celkom ma to zarazilo a to z jednoduchého dôvodu:Kde sú ľudia? Samozrejme že v tých budovách, ale prečo najprv budovy, až potom ľudia? Azda preto, že vo väčšine svetových miest sú dominantou budovy a nie ľudia. Budovy veľké. Budovy lesklé. Budovy mnohé. V tom lepšom prípade aj budovy historické. Ale prečo budovy?? Nie je mesto predovšetkým o ľuďoch? Mesto ako veľká komunita spolu-nažývajúcich ľudí?

Možno kedysi bolo. Dnes je však realita iná. Miliónom ľudí sa počas svojho života ani nepodarí stretnúť a nie to ešte spolu tvoriť, nebodaj samotné mesto. Možno by im práve mesto malo poskytnúť priestor aby sa stretávali. AGORA! Dnes spĺňa vo väčšine prípadov len estetickú funkciu. Kedysi však predovšetkým priestor kde sa stretávali ľudia verejne a diskutovali o samotnom meste jeho fungovaní, smerovaní a orientácii. Miesto kde mohli prejaviť svoj názor na chod mesta. Názor na to ako a s kým viesť obchody.

No dnes sa na nich vyjadrujú predovšetkým skorumpovaní politici, ktorí sa snažia obalamútiť svojich potenciálnych voličov. V lepšom prípade sa agora (námestie) stáva priestorom pre kultúrne podujatia, ktoré však tiež často bývajú organizované tými istými ľuďmi, aby sa tak mohli zviditeľniť a namotávať ľudí. Samozrejme historicky daný potenciál agory je stále prítomný. Ešte stále sa na námestiach môžu ľudia stretnúť a porozprávať o tom ako funguje ich mesto, alebo vyjadriť svoj názor verejne. Škoda len, že sa potenciálna možnosť tak málo stáva reálnym aktom a manifestáciou aktívnej participácie.

Mestskou dominantou sa dnes stalo úplne niečo iné ako stretnutia ľudí. Budovy, siahajúce do neba - babylónske veže, ktoré robia z ľudí zanedbateľných a nepodstatných. Alebo nám majú vysoké budovy pripomenúť na še postavenie v kozme? Vyvolať bázeň pred nekonečnosťou miliardy rokov rozpínajúceho a formujúceho sa vesmíru? To zaváňa až prílišným idealizmom. V súčasnej dobe ide skôr o manifestáciu ekonomickej sily investora. Stačí keď sa pozrieme na štatistiku. Najvyššia budova na svete a zároveň najprudší stavebný boom prebieha v najbohatšej krajine sveta, ktorá takmer pláva na čiernom zlate - Saudská Arábia.

Vyzerá to tak, že teória odcudzenia sa človeka sa odráža aj v súčasnej architektúre. Nejde o tom dať ľuďom priestor pre život, ale demonštrovať silu. Viete čo mi príde na tom všetkom najsmutnejšie...presun. Lebo ľudia z agory nevymreli. Presunuli sa. Hádajte kam. TRHOVISKO...

TRHOVISKO...v súčasnosti asi najpodstatnejšia časť mesta. Samozrejme nehovorím o jednej či dvoch budovách, alebo miestach. Mám na mysli jeho nespočetné formy a transmutácie v podobe obrovských nákupných centier typu AUPARK, EUROVEA, či RIVER PARK, a nielen to. trhovisko je zosobnením obchodu a výmeny tovaru. A práve tieto ukazovatele sa stali v dnešnej dobe dominantné. Kapitalizmus sa implementoval takmer na všetky úrovne: štátna správa, podnikateľská sféra, rodina a dokonca virtuálny svet (internet).

Ekonomické ukazovatele sú dôležité pri reforme školstva, pri lákaní investorov a dnes už aj pri výchove detí. Mesto sa tak ako celok stáva veľkým trhoviskom, ktoré sa pokúša o neustály ekonomický rast. Dnes nejde o to, aby sa prostredníctvom práce a obchodu podarilo naplniť základné potreby obyvateľov mesta. Cieľom je schopnosť vyrábať a produkovať viac, čo najviac. Mesto, ktorému sa podarí čo najväčší boom produkcie je uznávané ako idol. Mesto je miestom kde sa jednotlivci môžu jednoduchšie predať. Predať svoju prácu, aby tak aspoň z časti naplnili svoje základné potreby. Veľké množstvo obchodov a predávaných služieb, patrí popri budovách k základným dominantám súčasného mesta. Premnohých ľudí znamená mesto práve len možnosť výhodne a veľa nakúpiť. Kvalita nie je až taká dôležitá (príklad: Made in China).

Dnes je aktívna participácia občanov pri správe mesta nielen ojedinelou záležitosťou, ale dokonca nežiadúcim trendom. Redistribúcia moci a správy služieb je viac než len opovážlivá. Je podozrivá. Cieľom nie je transparentné hospodárenie, ale ekonomický rast. Mesto svojich obyvateľov neuspokojuje, ale používa. Kto vie, koľko ľudí by bývalo v meste, keby dokázalo naplniť svoje potreby mimo neho. Je pravda, že v súčasnosti žije už vyše polovica ľudí v mestách, ale pýtajme sa prečo?

Pokiaľ ide o samotný priestor trhoviska, môžem len povedať, že je veľmi dôležitý. No zároveň je dôležité, akou formou bude trhovisko fungovať a čo bude jeho cieľom. Výmena tovaru je dôležitá vec. Zabezpečuje tak možnosť naplniť rôznorodé potreby aj popri určitej špecializácii výroby. Asi len ťažko by si každý vyrobil všetko čo potrebuje na pokojný a príjemný život, sám. Preto idea výmeny tovaru je pre nás nesmierne dôležitá. Nesmieme však zabúdať na to, že cieľom tu je ešte stále napĺňanie základných potrieb a nemám na mysli len tie materiálne, fyziologické, ale aj tie, ktoré rozvíjajú ľudského ducha (Marxov princíp ekonomickej základne a duchovnej nadstavby). Pokiaľ je však cieľom obchodu akumulácia kapitálu, ľudia sú dôležitý len ako pracovná sila. Ich voľný čas sa mení na nadprácu, aby tak produkovali nadhodnotu v zmysle kapitálu. Mnohí si myslia, že dnes to ani inak fungovať nemôže. Lebo takto to aspoň ako tak funguje.

Je to však omyl. TINA Thatcher je len kapitalistický klam. Existujú ALTERNATÍVY! A my by sme ich mali nielen vidieť, ale ich aj podrobovať analýze a následne ich aplikovať. Zásadne by sa tým zmenil aj pohľad na mesto a jeho funkciu. Jednou z takých možností je napríklad: PERMAKULTÚRA...

Prejdime teda k jednej z alternatív fungovania mesta, ktorou je PERMAKULTÚRA.
V skratke sa ale najprv pokúsim upresniť čo to permakultúra vôbec je. Keď sa na to pýtam ľudí, ktorí o tom niečo už počuli, väčšinou sa dopátram k niečomu takému ako dizajn záhrad, alebo princíp ako správne pestovať jedlé plodiny. Nieže by to nebola z časti pravda, ale takáto definícia je len partikulárna a tým poškodzuje celú ideu permakultúry, pretože neukazuje asi to najdôležitejšie na celom permakultúrnom systéme - jeho komplexnosť. Ak by som sa mal vyjadriť a zároveň tým upraviť vyššie spomínané definície vychádzal by som najprv z etymológie slova permakultúra. Bill Mollison ako jeden z ľudí, ktorí tieto princípy rozširovali hovorili o "trvalom poľnohospodárstve" z anglického Permanent Agriculture, teda o permakultúre - Permaculture.

Áno je pravda, že na začiatku stálo poľnohospodárstvo, nakoľko Mollisona a iných trápilo predovšetkým to, že v súčasnosti máme technológie na to, aby sme zabezpečili jedlo pre všetkých ľudí na planéte, ale aj tak sa väčšina ľudí stále borí s jednou zo základných potrieb - potravou. Navyše v minulom storočí ľudia zahodili za hlavu tisícročné tradície a vedomosti ohľadne obrábania pôdy a začali pestovať jedlo monokultúrne, so zameraním na akumuláciu kapitálu. Prestalo im záležať aké kvalitné jedlo vyprodukujeme a zamerali sa na kvantitu - ako veľa ho vyprodukujeme. Pridali sa k tomu postreky a chemické prípravky na "ošetrovanie" a silno deštruktívne jedlo bolo na svete.

Mollison sa však rozhodol inak, rozhodol sa nezahodiť tisícročné skúsenosti našich predkov v oblasti poľnohospodárstva, ale naopak využíval ich, zdokonaľoval na základe vlastných pozorovaní a výskumov a dotváral tak komplexný systém koexistovania človeka s prírodou.

Pripájam základné dokumentárne filmy o permakultúre:
prvé je priamo od Billa Mollisona - Permakultura (1991) (CZ)

druhé je o hospodárení Seppa Holzera - rakúskeho permakultúrnika - Permakultura - farmaření s přírodou CZ titulky(Permaculture Farming with Nature)

Ak by som sa teda vrátil k vymedzeniu pojmu permakultúra, je dôležité povedať, že je to systém,ktorý umožňuje človeku existovať s prírodou tak, že obidve entity tejto interakcie sa chápu ako rovnocenné a zároveň komplementárne - dopĺňajúce sa. Nejde v nej o to ako vyťažiť s prírody maximum, ale o to, ako fungovať s prírodou tak, aby bola naša kultúra nie protiprírodná (pojem používaný prof. Šmajsom - český ekofilozof), ale naopak s prírodou spolupracujúca a trvale udržateľná. Komplexnosť tohto systému je naozaj prepracovaná a stále sa dopracúva, nakoľko sa stále vytvárajú nové aplikácie v závislosti od upravovaných lokalít. V čom spočíva permakultúrna komplexnosť? Je to jednoduché. Prepája všetky úrovne pôsobenia človeka a dáva ich do súladu s fungovaním celej biosféry GAIA (pojem používaný Jamesom Lovelockom - ekofilozof).

Pôsobenie permakultúry sa tak rozšírilo z pestovania jedlých plodín na navrhovanie komplexných dizajnov krajiny, toho ako má daná lokalita získavať energiu z prírody a prírodných zdrojov, aké domy by sa tu mali stavať, z akých materiálov, aké plodiny a nielen jedlé, ale aj inak úžitkové, by sme mali pestovať, tiež ako by mala fungovať správna biofarma, alebo družstvo no a pokiaľ ide o mesto, ale platí to aj pre menšie a väčšie ľudské celky (dedina, resp. štát a únie), tak permakultúra analyzuje aj spracovanie odpadov, dopravu, obchod a výmenu tovaru, ako aj rovnako dôležité komunitné fungovanie ľudí žijúcich v danom priestore.

Pokúsim sa teda opäť len postupne naznačiť ako je možné aplikovať permakultúrny systém v meste, ako ho môžeme prepojiť s inými projektami napríklad participatívnej demokracie (mechanizmus participatívneho rozpočtu), a vytvárať tak komplexný alternatívny systém k súdobému kapitalizmu. Postupne sa tu pokúsim ukázať možnosti ako riešiť základné otázky mesta a jeho fungovania z pohľadu permakultúry.

Pôjde predovšetkým o tieto základné oblasti:
1. získavanie a produkovanie energie v meste - energetická sebestačnosť mesta
2. stavba obytných a úžitkových budov a zón - ekologické stavby a architektúra
3. pestovanie a produkcia jedla a iných úžitkových plodín - biofarmy a družstvá, diverzita mestskej krajiny
4. zabezpečenie dopravy v meste - ekologická a trvale udržateľná doprava
5. spracovanie odpadov v meste - separácia a recyklácia odpadu, rozumná (ne)produkcia odpadu
6. obchod a výmena tovaru, služieb - Lets, participatívny rozpočet a iné možnosti komunitného spravovania kapitálu
7. utváranie komunitného priestoru - edukácia obyvateľstva v oblasti vzájomnej koexistencie ľudí a prírody.

Pripájam aj základné dokumenty o urbánnej permakultúre

NYC Gardens Urban Permaculture 1 (Bill Mollison - Global Gardener)

Urban Permaculture Strategies - Pt2

Urban Permaculture Strategies - Pt3

Urban Permaculture Strategies - Pt4