UMP sa usiluje napomáhať dialógu medzi správou mesta a ďalšími sektormi komunity, v tomto prípade deťmi a mládežou, s cieľom rozriešiť najzávažnejšie problémy, ktorým mestá čelia. Poukazuje na potrebu začleňovať mladých ľudí do verejného diania, vytvárať podmienky a priestor, v ktorom by sa realizovali ako občania a občianky.

Barra Mansa, inovatívne skúsenosti budovania občianskej spoločnosti

Samosprávna oblasť Barra Mansa sa rozprestiera na juhovýchode Brazílie, medzi mestami Sao Paulo a Rio de Janeiro na hlavnej hospodárskej tepne krajiny. Hlavnými priemyselnými odvetviami sú oceliarstvo, chemická a potravinová produkcia. Celkový počet obyvateľov a obyvateliek je približne 170,503 osôb, z ktorých má štvrtina menej ako 14 rokov. Úrad starostu vyvíja politiku orientovanú najmä na deti a mladých ľudí, predovšetkým v oblastiach zdravotníctva, školstva sociálneho rozvoja a budovania občianskeho povedomia. Príkladom je samosprávny program školských štipendií, z ktorého majú osoh najmä rodiny zarábajúce menej ako polovicu minimálnej mesačnej mzdy. Mesto a samospráva investovali aj do zlepšenia životných podmienok, hygienických zariadení a dodávok pitnej vody. Paralelne s týmito zmenami sa začali rozvíjať programy zamerané na deti a mládež, diskutované na verejných fórach.

CIELE DISKUSIÍ

Verejné fóra viedli k založeniu participatívnej rady pre deti (OP Mirim), čo má svoje korene v roku 1997. Nová starostka samosprávy Barra Mansa bola naklonená myšlienke zavedenia skutočných možností detskej a mládežníckej participácie v lokálnom vedení samosprávy. Mladí ľudia boli aktívne zapojení do predvolebnej kampane a starostka mala záujem vytvoriť im miesta vo vedení. Bola oboznámená s podobnými skúsenosťami z Francúzska a ešte v tom istom roku prijala Barra Mansa po vzore iných brazílskych miest participatívny rozpočet. Práve tento mechanizmus, ktorý sa dovtedy týkal výlučne dospelých, sa stal základom založenia OP Mirim (participatívna rada pre deti) ako aj OP Jovem (participatívna rada pre mládež). Hlavným cieľom bolo zvýšiť uvedomenie mladých ľudí o ich občianskych povinnostiach, prebudiť pocit spolupatričnosti a spoluvlastníctva komunity, vytvoriť príležitosť na diskusie a prijímanie rozhodnutí; a vytvorením rady aj vyčleniť istú časť rozpočtu na realizovanie projektov a služieb, ktoré určia deti zúčastňujúce sa na susedských stretnutiach a stretnutiach jednotlivých štvrtí. Plánovanie a podpora procesu zahŕňa účasť úradu starostky, ministerstva školstva, niekoľkých miestnych mimovládnych organizácií, súkromných a štátnych škôl, predstaviteľov cirkví a viacerých konzultantov. Vo výbore podporujúcom tento projekt bolo niekoľko dospelých členov rady pre participatívny rozpočet, miestneho zastupiteľstva, školstva, rodičov a členov existujúcich detských a mládežníckych rád. Počas prípravy projektu sa výbor stretával raz týždenne, diskutovali sa praktické otázky, definovala sa činnosť na zasadnutiach, riešili sa aktuálne problémy a vyhodnocovali sa jednotlivé kroky postupu.

PROCES

1. fáza zahŕňala najmä šírenie všeobecného povedomia o procese a jeho výhodách. Pri tej príležitosti sa usporadúvali rôzne podujatia pre deti a mládež, ale aj pre dospelých. Úrad pre vzdelávanie organizovali v školách súťaže v písaní či kreslení, dva týždne sa vo všetkých školách organizovali aktivity zamerané na život a dielo Betinha a Paula Freireovcov, známych brazílskych učiteľov a aktivistov za ľudské práva a demokraciu. Siedmeho septembra sa pri príležitosti osláv nezávislosti Brazílie predvádzali zavŕšené školské práce a aktivity. Téma celoštátneho rozpočtu sa zaviedla do školského programu, ktorého cieľom bolo deťom vysvetliť, ako sa hromadia spoločné štátne peniaze a ako sa používajú. Organizovala sa aj kampaň oboznamujúca deti a ich rodičov s právami konzumentov a o význame daní pre mestský rozpočet. Starostka spolu s tromi detskými zástupcami a spoluorganizátormi OP Mirim odišla na výmenný vzdelávací pobyt do Francúzska, čo tiež zvýšilo záujem o detskú participáciu na spoločnom riadení mestskej samosprávy.

2. fáza znamenala prípravu učebných nástrojov a pomôcok a zavádzanie projektu. V roku 1998 ustanovilo zastupiteľstvo OP Mirim (participatívna rada detí), čo bolo podporené aj šírením letákov a plagátov, prípadne tričiek či pravítok s logom participatívneho rozpočtu. Koordinátori, rodičia, vedenie škôl a vedúci komunít organizovali susedské stretnutia a školenia venujúce sa práci s deťmi. Veľkým víťazstvom bolo aj to, že stretnutí sa zúčastnilo väčšie množstvo propagátorov PR, čo po zavŕšení fázy viedlo k niekoľkonásobnému nárastu osôb šíriacich myšlienku PR.

Proces participácie v OP Mirim sa začal tým, že na susedských stretnutiach si deti volili svojich delegátov, ktorí zas v nadväznosti volili delegátov reprezentujúcich celú štvrť. Títo delegáti sa zjednotili na zasadnutí a zvolili si 36 „radných", 18 dievčat a 18 chlapcov. Detskí reprezentanti mali pre každú štvrť určiť priority: jeden na susedskej úrovni, druhý na úrovni štvrte a tretí na celomestskej úrovni. Projekt sa potom uskutočňoval v šiestich mestských častiach, teda za jeden rok sa muselo naplniť 18 určených prioritných projektov. To predstavovalo rozpočet v hodnote 150-tisíc severoamerických dolárov vyčlenených zo samosprávneho rozpočtu.

Lokálnu legitimitu získal projekt v apríli 2000 na medzinárodnom seminári „Participatívne riadenie a detské občianstvo", ktorý vzbudil pozornosť aj v iných samosprávach, a to nie len v Brazílii, ale aj inde v Latinskej Amerike.

3. fáza sa venovala definitívnemu prechodu k novému modelu samosprávy a začiatku novej politickej kultúry. To viedlo k zmene samosprávneho riadenia v Barra Mansa a samospráva bola rozdelená do 17 plánovacích celkov. Pravidlá a kritériá sa volili na základe výsledkov vnútorného hodnotenia ako aj stretnutí s detskými konzultantmi. Z každého zo 17-ich plánovacích celkov boli zvolení detskí zástupcovia, pričom kritériom bola aj rodová rovnosť.

Preložila a upravila Silvia Ruppeldtová
Krátené

Deti a mládež vytvárajú participatívnu demokraciu v Latinskej Amerike I.

Pokračovanie nabudúce

Fotografia: Paulo Fehlauer