Deti a mládež vytvárajú participatívnu demokraciu v Latinskej Amerike I.

Autor: Yves Cabannes

Text ekonóma a odborníka na urbanistické plánovanie Yvesa Cabannesa hovorí o štyroch prípadových štúdiách participatívneho rozpočtovania v Latinskej Amerike, ktoré zahŕňajú iniciatívy smerujúce k upevňovaniu aktívnej participácie detí a mladých ľudí na riadení svojich miest. Konkrétne ide o mestá a vyššie mestské celky Cotacachi v Ekvádore, Barra Mansa a Icapuí v Brazílii a venezuelské mesto Ciudad Guyana. Mestá sa v mnohých charakteristikách –vrátane veľkosti – zásadne líšia, spája ich len úsilie zlepšovať aktívnu účasť detí a mládeže. Táto snaha je podporovaná Programom pre rozvoj mestskej správy pre Latinskú Ameriku a Karibik (UMP).

UMP sa usiluje napomáhať dialógu medzi správou mesta a ďalšími sektormi komunity, v tomto prípade deťmi a mládežou, s cieľom rozriešiť najzávažnejšie problémy, ktorým mestá čelia. Poukazuje na potrebu začleňovať mladých ľudí do verejného diania, vytvárať podmienky a priestor, v ktorom by sa realizovali ako občania a občianky.

Cotacachi, Ekvádor: Samospráva založená na deťoch a mládeži

Správny celok Santa Ana de Cotacachi sa rozprestiera na severe Ekvádoru a po geografickej, etnickej a kultúrnej stránke je veľmi rôznorodý. 37 250 obyvateľov zahŕňa mesticov, čiernych obyvateľov aj pôvodných obyvateľov. Deti a mladí ľudia vo veku od 6 do 24 rokov tvoria 40 percent ich celkového počtu. Väčšina miestnych obyvateľov žila v rokoch 1995 – 2003 pod hranicou chudoby. V roku 1996 zaviedla správa mesta politiku občianskej participácie, a to prostredníctvom Zhromaždenia krajskej jednoty (ZKJ), čo je nezávislé a neformálne fórum zložené zo šestnástich volených členov. ZKJ sa stretáva každoročne a stretnutí sa obvykle zúčastňuje niekoľko sto ľudí. Hodnotí sa administratíva a obmedzenia krajskej politiky. Cieľom je povzbudzovať a školiť občanov a občianky o ich právach a zodpovednosti, podporovať samosprávu, samostatné organizovanie jednotlivých skupín a aktívne spolupracovať s mestskou radou na zlepšovaní kvality života. Organizačným základom ZKJ je volená rada zložená z 16-tich členov a členiek. Počas druhého zasadnutia v roku 1997 sa ukázalo, že významnou slabinou celého procesu je práve nízka participácia mladých ľudí. Od roku 1998 sa sleduje cieľ zvýšiť účasť detí a mládeže v miestnych radách, skupinách a pracovných komisiách. K tejto skutočnosti však viedla aj závažná skutočnosť, že práve deti a mládež v Cotacachi sa podobne ako dospelí venujú produktívnej práci a legitimizovanie ich účasti na spolurozhodovaní o vývoji mesta sa preto javilo ako pomerne prirodzené.

PROCES

Celý proces mal tri hlavné stupne:

1. Diskusie

V tejto prvej fáze išlo najmä o určovanie problémov a ich lepšie pochopenie. Na zvýšenie záujmu sa využívali dostupné informačné prostriedky ako rozhlas, televízia a tlač. Mesto a ZKJ organizovali za týmto účelom aj rôzne tábory, hry či súťaže v maľovaní. Podujatia však prebiehali iba krátko a všetky boli vedené dospelými. Prijala sa nová stratégia, podľa  ktorej by si mali aktivity vymýšľať aj viesť samotné deti a mládež. Vo februári a marci 2000 sa uskutočnilo 11 tvorivých dielní v rôznych oblastiach – v meste, v Andách a na subtropickej nížine. Vedúci dielní sa zameriavali na lokálne špecifiká. Napríklad v horských oblastiach Ánd sa dielne viedli v miestnych indiánskych jazykoch a hlavnými témami bolo zdravie a výživa, bývanie, rozvoj vzdelávania a oddychových aktivít, participácia na rozhodovaní v domácnosti, škole, komunite a kraji. Pri práci s deťmi sa využívali interaktívne techniky s dôrazom na zvyky, históriu, kultúru a umenie. S mládežou sa predovšetkým diskutovalo, ústne aj písomne. V priebehu celého procesu sa kládol dôraz na rodovú perspektívu ako aj na toleranciu a rešpektovanie iných skupín. Od marca do júna 2000 sa zvolení delegáti zúčastnili kongresov v každej zóne správneho celku Cotacachi – jeden z radov detí a jeden z radov mládeže. V júni 2000 sa na Krajskom kongrese detí a mládeže stretli demokraticky zvolení zástupcovia z lokálnych kongresov ako aj deti prizvané z viacerých vzdelávacích zariadení. Kongresy sa uskutočnili samostatne pre deti a samostatne pre mládež. Aj deti, aj mládež prejavili záujem o mnohé problematiky: o strediská voľného času, prístup k informáciám o štipendiách a viac príležitostí verejne vyjadrovať svoje názory. No zaujímali sa aj o oblasti netýkajúce sa vyslovene ich vekovej skupiny: o zlepšenie miestnych ciest, prístupu k vode, elektrine či vzdelávanie o zdravej výžive. Hovorili aj o mnohých sociálnych a citových problémoch vrátane nedostatku úcty dospelých voči deťom, o chýbajúcich otcoch, opustení rodičmi, nedostatočnej strave a nevyhovujúcom bývaní, etnických napätiach, strácaní povedomia o zvykoch, jazyku a tradíciách jednotlivých komunít. Mládež spomínala aj rozširovanie práv sexuálnych menšín či zriadenie úradu pre mládež v mestách.

2. Plán postupu

Stanovil sa plán, v ktorom bude zohrávať hlavnú úlohu vedenie kraja. Starosta spoločne s členmi Zhromaždenia krajskej jednoty celý proces zlegalizovali podpísaním Veľkej dohody o deťoch a mládeži (Gran Acuerdo de la Niñez y Juventud), ktorá sa zameriava na nasledovné:

- začleňovanie návrhov mladých ľudí do rozvojového plánu mesta a kraja
- vyčlenenie istého percenta ročného krajského rozpočtu za účelom napĺňania týchto návrhov
- napĺňanie dohôd navrhovaných mladými ľuďmi na Prvom krajskom kongrese
- umožnenie kontroly vývoja situácie deťmi a mládežou

3. Program prioritných krokov

Definovali sa špecifické kroky a projekty ako aj postupy na ich realizáciu. To zahŕňalo aj

- zavedenie participatívneho rozpočtu, ktorý bude hájiť záujmy detí a mládeže
- prisľúb rozšírenia participatívneho rozpočtu na ďalšie roky
- program študentských štipendií v spolupráci s Kubánskym veľvyslanectvom

ÚČINOK A ĎALŠIE VÝZVY

Možnosť spojiť ľudí z jednej vekovej skupiny, ale z rôznych kultúr a sociálneho zázemia pomohla dozvedieť sa viac o komplexnej realite života v kraji, porovnať špecifické potreby a návrhy, jednotlivé aj kolektívne záujmy. Deti a mladí ľudia sa naučili formulovať svoje myšlienky, rokovať a zastávať sa svojich práv. Oboznámili sa s komplikovanosťou akéhokoľvek participatívneho a spoločného procesu a uvedomili si význam výmeny skúseností. Naučili sa koordinovať aj realizovať jednotlivé projekty. Medzi ciele, ktoré sa podarilo naplniť na základe návrhov a postupov stanovených deťmi a mládežou, patrilo napríklad zlepšenie stavu mestských parkov a oprava chodníkov. Dialóg s mladými ľuďmi rozšíril aj mnohé perspektívy dospelých ľudí. Za zmienku stojí aj to, že v danej oblasti bolo donedávna vysoké percento analfabetov v radoch mládeže i dospelých, čo sa takmer celkom odstránilo. Ukázalo sa, že vzdelávanie detí a mládeže je aj pre budúce presadzovanie participatívnej demokracie kľúčové.

Preložila a upravila Silvia Ruppeldtová
Krátené

Deti a mládež vytvárajú participatívnu demokraciu v Latinskej Amerike II.

Fotografia: Renata Avila

Średnia (0 Głosy)

Novinky Novinky

utopia.sk

Tie, na ktoré sme čakali

Čo dnes znamená byť verejne činnou rómskou ženou, komunitnou líderkou a organizátorkou? Ako sa dajú prekonať bariéry predsudkov a sociálneho vylúčenia, ktoré systematicky vytvára spoločnosť, v ktorej spoločne žijeme? Ako sa dá každodennou prácou prispieť k tomu, aby zmizlo podhubie plodiace etnický, sociálny či rodový útlak?

 

utopia.sk

Zabudnutá generácia: o ľudských právach bez strachu

V štvrtej zo série diskusií o Ekonomike ako priestore spolupráce sme diskutovali o ľudských právach, ich význame a dôvodoch, prečo sú často ľuďom odopierané.

 

utopia.sk

S Novembrom ´89 na večné časy a nikdy inak? Prísľuby, realita a budúcnosť

V tretej zo série diskusií o Ekonomike ako priestore spolupráce sme diskutovali o odkaze Novembra '89, prísľuboch, ktoré priniesol, výsledkoch politickej a ekonomickej transformácie a možnostiach ďalšieho spoločenského vývoja.

 

utopia.sk

Späť do budúcnosti. Perspektívy družstevníctva v strednej Európe

V druhej zo série diskusií o Ekonomike ako priestore spolupráce sme diskutovali o problémoch a úspechoch družstevníctva v strednej Európe a jeho budúcnosti.

 

utopia.sk

Načo nám je práca? Diskusia o súčasnosti a budúcnosti práce

V prvej zo série diskusií o Ekonomike ako priestore spolupráce sme sa bližšie pozreli na to, čo dnes považujeme za prácu a ako by mohla vyzerať jej budúcnosť.

 

Zastavme dohodu CETA

Zastavme dohodu CETA

Viac ako 450 organizácií z Európskej únie a Kanady podpísalo spoločné vyhlásenie, ktoré odmieta obchodnú dohodu CETA a žiada všetkých volených zástupcov a zástupkyne, aby ju v procese schvaľovania nepodporili. Opodstatnené obavy obrovského množstva ľudí neboli vypočuté. V súčasnosti už máme k dispozícii veľa analýz a argumentov, ktoré potvrdzujú, že táto dohoda len prehĺbi problémy, s ktorými zápasia nielen EÚ a Kanada. Preto treba dohodu CETA zastaviť a s ňou aj akékoľvek ďalšie pokusy o presadzovanie obchodnej politiky, ktorá škodí ľuďom a životnému prostrediu.

Celý text výzvy v anglickom jazyku so signatármi a odkazmi na zdroje tvrdení vo vyhlásení je zverejnený na adrese:
http://www.s2bnetwork.org/european-canadian-civil-society-groups-call-rejection-ceta/

Český preklad textu vyhlásenia si môžete prečítať nižšie.

 

Koalícia občianskej spoločnosti vyzýva vlády Európskych krajín, aby odmietli dohodu CETA

Koalícia občianskej spoločnosti vyzýva vlády Európskych krajín, aby odmietli dohodu CETA

Brusel 22. september – Široká skupina občianskych a spotrebiteľských organizácií ako aj odborových zväzov vyzýva ministrov a ministerky EÚ, aby odmietli podpísať Komplexnú hospodársku a obchodnú dohodu(CETA) s Kanadou [1]. Ministri a ministerky zodpovední za obchod sa dnes a zajtra zídu v Bratislave, aby prediskutovali schválenie dohody CETA.

Vyhodíš ich dvermi, vracajú sa oknom

Vyhodíš ich dvermi, vracajú sa oknom

Je možné, že sa to skončilo? Ak áno, je to víťazstvo kampane, ktorá ešte pred časom vyzerala beznádejne, čeliac hradbe politickej, korporátnej a byrokratickej moci. Zdá sa, že TTIP – dohoda o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve, je mŕtva. Nemecký minister hospodárstva Sigmar Gabriel vyhlásil, že „rokovania s USA fakticky zlyhali." Francúzsky premiér Manuel Valls oznámil, že rozhovory boli „jednoznačne zastavené". Podobne sa vyjadrili aj belgické a rakúske ministerstvá. Moc ľudí zvíťazila. Nateraz.

Akčná jeseň! Posledné dni dohody CETA

Akčná jeseň! Posledné dni dohody CETA

23. septembra 2016 sa v Bratislave stretnú ministri obchodu, aby sa pokúsili nájsť spoločnú pozíciu pred podpisom dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Kanadou (The Comprehensive Economic and Trade Agreement, CETA). Táto chvíľa je nesmierne dôležitá, pretože ak sa zhodnú, CETA môže byť podpísaná a odoslaná do Európskeho parlamentu. Slovinsko, Rumunsko, Poľsko, Bulharsko a Valónsky parlament v Belgicku však vyjadrujú svoje znepokojenie a námietky proti prijatiu dohody CETA. Preto je veľmi dôležité, aby aj organízácie občianskej spoločnosti, združenia a odborové organizácie v nadchádzajúcom období prejavili svoj odmietavý postoj k dohode CETA. Spoločne tak pomôžu vytvárať tlak na ministrov obchodu, aby neodsúhlasili obchodnú dohodu, z ktorej budú mať prospech len korporácie, a ktorá poškodí záujmy občanov a pracujúcich.

Družstva přinášejí inspiraci a mají výsledky

Družstva přinášejí inspiraci a mají výsledky

Iniciativa Alternativa Zdola se v r. 2013 zapojila do projektu „Inclusive local economies through cooperatives development" podpořeného Visegrádským fondem. Projekt vede slovenské sdružení Utopia, zapojili se i maďarští a polští partneři. Hlavními cíli projektu bylo zmapovat postavení družstev v jednotlivých zemích a inspirovat se příklady dobré praxe jak v oblasti legislativní, tak v prezentaci ve sdělovacích prostředcích. Vyvrcholením projektu bude ve všech čtyřech zemích vytvoření „družstevního inkubátoru", který má sloužit jako informační a poradenské centrum pro zájemce o družstevnictví. Inspirací pro projekt se stala zpráva Evropského parlamentu z roku 2013, která hodnotila pozitivní příspěvek a odolnost družstev vůči krizi a nabádala členské státy k podpoře a posílení tohoto sektoru, včetně vytvoření potřební právní a finanční infrastruktury. Souvislost s lokální udržitelností i sociálními aspekty se odrazila v zaměření projektu, proto také název „Inkluzivní místní ekonomiky prostřednictvím rozvoje družstev."

 

 

First Previous Next Last

FB FB