Stromy:

produkujú O2 (kyslík) a pohlcujú CO2 (oxid uhličitý)

Rastliny čiže i stromy produkujú viac kyslíka než koľko ho spotrebujú. Každý strom, ktorý zasadíme, pridá svojim rastom do ovzdušia drahocenný kyslík, do svojho kmeňa a lístia naviaže oxid uhličitý, ktorý človek vydychuje ako splodinu životných procesov. Zeleň tiež absorbuje škodlivé plyny SO2, NO2, CO, ktoré negatívne vplývajú na zdravie ľudí ako i na zdravie všetkých živých organizmov.

ochladzujú klímu

Jeden hektár lesa odparí za hodinu až 350 litrov vody. Tým sa v horúcich parných dňoch ochladzuje teplota i o niekoľko stupňov. Poznáte to sami v horúcich letných dňoch. Tam, kde nie je dostatok zelených plôch, nemá chodec ani možnosť si odpočinúť. Maximálne teplotné rozdiely medzi plochami so stromami a bez stromov dosahujú 6 - 9˚C.

spevňujú pôdu

Dôležité sú hlavne pozdĺž vodných tokov. Bez ich koreňov by bola pôda pri väčšej vode rýchle odnesená – vodná erózia. Zničili by sa tak rýchle vodné brehy, ale tiež všetko pri okrajoch vodných plôch. Veľký význam majú hlavne rýchlo rastúce dreviny pri vode ako napr. jelše, vŕby a domáce druhy topoľov, ktoré erózii zabraňujú.

znižujú hluk

Hluk pohlcuje najmä stromová zeleň. Pás stromov širokých 10m znižuje hluk o 1 – 6 dB. Listnaté stromy pohlcujú 26% zvukovej energie a 74% odrážajú a rozptyľujú. Pásy stromov a kríkov popri cestách tak pôsobia ako protihluková bariéra.

zadržujú prach a mikroorganizmy

Husté zoskupenia listov v korune stromov pôsobia ako filter, ktorý zachytáva prach zo vzduchu. V mestách zachytávajú listnaté stromy až 27% a ihličnaté 28% prachu. Hektár smrekového lesa dokáže viazať až 32 ton popolčeka, bukový les na tej istej ploche dokonca dvakrát toľko. Stromy produkujú látky zabíjajúce choroboplodné zárodky podobne ako antibiotiká. V parkoch je cca 200- krát menej baktérií ako na námestiach a v uliciach bez zelene. Z hľadiska antibakteriálnej účinnosti bola zistená vyššia účinnosť u ihličnatých stromov. Z listnatých stromov sú proti baktériám najúčinnejšie orechy, hrušky a hlohy.

zadržujú vlahu a prečisťujú vodu

Prírodné lesy pri daždi fungujú ako veľká špongia, pomaly nasiaknu dažďovú vodu a potom vodu pomaly opäť vypúšťajú. Tak zabraňujú záplavám a zmierňujú povodne.
skrášľujú prostredie. Pestrofarebné stromy a kry s rôzne sfarbenými listami a kvetmi osviežujú priestor. Technické, tmavé prvky obkolesené zeleňou strácajú hranatosť, chladnosť a strnulosť. Nepríjemný výhľad môžeme zakryť zelenou sviežou farbou rôznych drevín, farbou, ktorá sa v zime mení na tmavo zelenú a na jeseň je nekonečne farebná. V zime pretrváva zelená farba ihličnanov.

zvyšujú biodiverzitu

Stromy sú domovom a úkrytom desiatkam druhov živočíchov. Najvzácnejšie druhy sú v starom práchnivejúcom dreve, ktoré je v lesoch už veľmi vzácne. Myslime na to, že čím je krajina diverznejšia tým je stabilnejšia. Čím je v krajine viacej druhov rastlín a živočíchov, tým krajina viac odoláva rôznym negatívnym javom.

hospodársky význam

Listy, kvety, v niektorých prípadoch i kôra mnohých drevín sú liečivé a môžu nám pomôcť pri mnohých ochoreniach. Týmito prírodnými liečivami si môžeme vybudovať pevné zdravie bez zbytočného utrácania peňazí na vitamíny. Stromy nám poskytujú veľké množstvo drevnej hmoty, ktorá nekončí len v krboch, ale sa premieňa na rôzne užitočné výrobky a dekoračné prvky. Stromy sú tiež zdrojom najrozmanitejších a hlavne chutných plodov.

spoločenský význam

Lesy, parky a iné spoločenstvá drevín slúžia ako príjemné miesta pre stretávanie sa s priateľmi, rodinou, organizovanie hier, ale i výučby. Trávenie času v prírodnom prostredí je nie len príjemné, ale i prospešné pre naše fyzické a psychické zdravie.

zlepšujú psychiku

Rôzne výskumy potvrdili, že výhľad na zeleň urýchľuje zotavenie sa zo stresových situácií, znižuje bolesti a urýchľuje zotavenie pacientov po operácii. Pohľad na prírodné prvky zmierňuje negatívne vplyvy pracovného stresu a prispieva k celkovej spokojnosti v zamestnaní. Ďalšie výskumy potvrdili, že ľudia žijúci v domoch obklopení zeleňou boli subjektívne spokojnejší, mali väčšiu duševnú odolnosť i silu riešiť rôzne životné problémy a ich duševný stav bol celkove lepší, čo im zaručovalo napríklad vyšší stupeň koncentrácie a pozornosti než ľuďom z domov bez zelene.

Vysoké stromy a veľké plochy trávnikov majú nezastupiteľný význam v hygiene životného prostredia človeka. Porasty a ich husté zoskupenie listov v korune stromov pôsobí ako filter, ktorý zachytáva prach vo vzduchu. Toto je dôležité hlavne pri prašných cestách v obytných zónach miest, v okolí priemyselných závodov a pod. Zeleň upravuje aj vlhkostné pomery ovzdušia. Svojím priestorovým objemom a asimilačnou biomasou upravujú aj klímu, teplotu vzduchu, slnečné žiarenie a prúdenie vzduchu. Zeleň pôsobí ako ochladzovací činiteľ.

Charakteristickými atribútmi kultivovaného mestského prostredia sú sochy, fontány, parky a stromoradia.

Dva dospelé stromy vyprodukujú ročne toľko kyslíka, koľko ho za ten istý čas spotrebuje jedna štvorčlenná rodina.

Vďaka obrovskej listovej ploche sú stromy veľmi výkonnými producentmi kyslíka. Aktívny vegetačný povrch listov má zhruba desaťnásobnú plochu než je priemer koruny.
Jeden priemerne urastený listnatý strom vyprodukuje za plného osvetlenia  zhruba 1000 l kyslíka za deň. Jeden hektár listnatého opadavého lesa v podmienkach mierneho pásma vyprodukuje ročne priemerne 10 ton kyslíka (u prevažujúceho ihličnatého lesa je to o tretinu menej).