Slovenská sieť proti chudobe pristupuje k predloženému návrhu z perspektívy sociálnych práv a v súlade so svojím poslaním skúma dopady navhovaných zmien na rozsah týchto práv.
Dôležitosť vyhodnocovania dopadov navrhovaných zmien v právnej norme, ktorá upravuje veľký rozsah života občanov našej spoločnosti, je dnes väčšia ako v minulosti, pretože zmenou zákona o kolektívnom vyjednávaní a zrušením záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa sa zoslabila ochrana nezanedbateľnej časti zamestnancov pracujúcich v podnikoch okresov Slovenska s vysokou nezamestnanosťou, v ktorých sa vyjednávacia silu odborov zmenšuje úmerne zväčšujúcemu sa množstvu uchádzačov o prácu. Slovenská sieť proti chudobe vychádza z faktu, ktorý uznáva aj Zákonník práce v článku 2, že „Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov." Máme za to, že viaceré úpravy, ktoré predkladá táto novela prehlbujú asymetrické postavenie zamestnanca a zamestnávateľa znižujú schopnosť Zákonníka práce vyrovnávať pozíciu zamestnanca ako slabšej stránky pracovno-právneho vzťahu.
Všeobecná pripomienka
Slovenská sieť proti chudobe vychádza z faktu, ktorý uznáva aj Zákonník práce v článku 2, že „Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov." Viaceré úpravy, ktoré predkladá táto novela, však prehlbujú asymetrické postavenie zamestnanca a zamestnávateľa znižujú pôsobnosť Zákonníka práce pri vyrovnávaní postavenia zamestnanca ako slabšej stránky pracovno-právneho vzťahu. Viaceré navrhované úpravy zmenšujú mieru ochrany zamestnanca. Tieto úpravy nepovažujeme za prijateľné z dvoch dôvodov: a) ich návrh nebol pripravený na základe analýzy ich možných dôsledkov na celkovú životnú situáciu zamestnancov
b) spolu s týmito úpravami neboli súbežne pripravené a predložené návrhy úprav v ďalších právnych normách, ktoré by kompenzovali úbytok ochrany v pracovno-právnej oblasti zvýšenou sociálnou ochranou.
Konkrétne pripomienky k nasledujúcim navrhovaným zmenám
1. 18. návrh: § 38 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
„(5) Podmienka doručenia podľa odsekov 1 až 4 je zachovaná, ak je písomnosť urobená elektronickými prostriedkami a je podpísaná zaručeným podpisom"
Pripomienka:Navrhujeme návrh vypustiť. Táto pripomienka je zásadná.
Zdôvodnenie:
Ak by sa elektronická pošta stala jediným zdrojom doručenia za súčasných technických podmienok a prístupe k internetu, mohlo by to zvýšiť riziko, že zamestnanci nebudú môcť využiť právo na odvolanie. Preukazovanie doručenia a ochrana osobného doručenia sú dnes pochybné. Dostupnosť internetu je stále obmedzená najmä vo vidieckych oblastiach.
2. 19 návrh V § 39 ods. 2 sa slová po dohode nahrádzajú slovami „po prerokovaní"
Pripomienka:Navrhujeme ponechať pôvodný stav. Táto podmienka je zásadná.
Zdôvodnenie:
Doterajšie ustanovenie vyžadujúce dohodu zaisťovalo lepšiu informovanosť pracovníkov.
3. 21. návrh: V § 45 ods. 1 prvá veta znie: V pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je najviac tri mesiace a u vedúceho zamestnanca najviac 6 mesiacov
Pripomienka: Navrhujeme nahradiť výraz „vedúceho zamestnanca" výrazom „vedúceho zamestnanca prvej a druhej línie pod štatutárom"
Zdôvodnenie:
Nejasná definícia vedúceho zamestnanca v § 9 odsek 3 umožňuje neprimeranú extenziu a môže dovoliť označovať za vedúcich zamestnancov aj zamestnancov, ktorí majú jednu podriadenú osobu. Predĺžené skúšobné lehoty sú odôvodnené u vedúcich zamestnancoch najvyšších hierarchických úrovní.
4. 22. návrh: V § 45 ods. 2 ods. 2 sa na konci pripíjajú tieto slová „a prekážok v práci na strane zamestnávateľa"
Pripomienka: Návrh: zachovať pôvodný stav, vypustiť navrhovanú zmenu:
Zdôvodnenie:
Navrhovaná zmena je nevýhodná pre zamestnanca a bezdôvodne ho núti znášať dôsledky podnikateľského rizika a situácie, ktorú nemôže ovplyvniť.
5.23. V§ 48 odsek 2 znie: „(2) Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na tri roky. Pracovný pomer na určitú dobu možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci troch rokov najviac trikrát.
Pripomienka:Návrh: zachovať pôvodný stav
Zdôvodnenie:
Navrhované znenie predlžuje právnu neistotu a negatívne zasiahne do života mladšej generácie, keďže sťažuje jej možnosti v dôležitých situáciách (dostupnosť úverov a riešenie bytovej otázky a pod.)
6.46 odsek (2) vloženého § 76a „Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť odchodné podľa odseku 1, ak sa pracovný pomer skončil podľa § 63 ods. 1 písm. e) a § 68 ods.1
Pripomienka:Návrh:1 doplniť odsek (2) „a zamestnávateľ zabezpečuje informovanie zamestnancov o konaniach, ktoré bude považovať za porušenie pracovnej disciplíny, v pracovnom poriadku."
Alternatívne pripomienka 2: ustanovenie vynechať
Zdôvodnenie:
1. Bez podmienenia tohto prísneho postihu existenciou jasného, zrozumiteľného pracovného poriadku a toho, že s ním je zamestnanec riadne oboznámený, vzniká riziko, že zamestnávateľ môže definovať porušenie pracovnej disciplíny svojvoľným spôsobom a tým obrať zamestnanca o dávku, na ktorú má nárok raz za život.
2. Kým neexistujú pracovno-právne senáty, majú zamestnanci veľmi sťaženú možnosť domáhať sa rozhodnutia o oprávnenosti odňatia odchodného súdnou cestou. Preto kým nefungujú inštitúcie, kde sa možno domáhať nápravy, je spravodlivejšie toho ustanovenie vynechať.
7.55 § 88 Pružný pracovný čas odsek (1) „Pružný pracovný čas (...) zamestnávateľ môže zaviesť po prerokovaní so zástupcami zamestnancov
Pripomienka: Žiadame ponechať pôvodný znenie, teda namiesto výrazu „po prerokovaní" ponechať „po dohode".
Zdôvodnenie:
Navrhovaná zmena umožňuje zavádzať pružný pracovný čas bez súhlasu zamestnancov, čo považujeme za zmenšenie ich súčasných práv a za riziko zavádzania pružného pracovného času v miere, ktorá je pre zamestnancov nevýhodná. Tým, že odsek 5 tohto ustanovenia definuje „pružné pracovné obdobie spôsobom, ktorý umožňuje zamestnávateľovi zaviesť plný pracovný čas, navrhované zmeny spôsobujú riziko, že zamestnanci, ktorí si budú musieť určovať začiatok a koniec pracovného času, si nebudú môcť uplatniť prekážky v práci (čo je možné len pri určenom základnom pracovnom čase) a pri voliteľnom pracovnom čase budú musieť lekárske vyšetrenia, návštevu lekára s dieťaťom a pod. absolvovať vo svojom voľnom čase. Takáto zmena, ktorá sa na prvý pohľad môže javiť ako priateľská rodine, je pre zamestnanca a jeho rodinu jednoznačne nevýhodná.
8.82. V § 133 odsek 3 znie: „(3) Ak zavádzanie a zmeny noriem spotreby práce nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve, zamestnávateľ zavádza normy a ich zmeny vykonáva po prerokovaní so zástupcami zamestnancov".
Pripomienka: žiadame ponechať pôvodné znenie; teda namiesto výrazu „po prerokovaní" ponechať „po dohode + ponechať ustanovenie o tom, že „ak k dohode nedôjde do 15 dní od predloženia návrhu, rozhodne príslušný inšpektorát práce podľa osobitného predpisu.
Zdôvodnenie:
Navrhovaná zmena dáva rozhodovanie o normách spotreby práce jednostranne do rúk zamestnávateľovi – nevyžaduje konsenzus zamestnávateľa a zamestnancov a ruší zapojenie tretej nezávislej strany (Inšpektorát práce) v prípade nedohody. Toto ustanovenie znižuje ochranu zamestnancov pred prípadným normovaním spotreby práce, ktoré zvyšuje fyzickú a psychickú záťaž pracovníkov bez primeranej náhrady.
9.114 V § 231 ods. 1 sa na konci prvej vety bodka nahrádza bodkočiarku a pripájajú sa tieto slová: „to neplatí ak tento zákon neustanovuje inak".
Pripomienka:žiadame ponechať pôvodné znenie, nevkladať uvedený dodatok.
Táto pripomienka je zásadná.
Zdôvodnenie:
Navrhovaná zmena znamená prelomenie princípu väčšej výhodnosti kolektívnych zmlúv a otvára možnosť dovoľuje dohodnúť v kolektívnej zmluve aj menej výhodné podmienky ako stanovuje Zákonník práce. To predstavuje zásadné podkopanie doterajšieho princípu väčšej ochrany zamestnanca ako slabšej stránky pracovno-právnych vzťahoch.
10.115 Doplnenie § 231 odsekom 4, že „(4) v Kolektívnej zmluve možno s odborovým orgánom dohodnúť aj
(b) dĺžku skúšobnej doby podľa § 45 ods. 1, najviac deväť mesiacov pre vedúcich zamestnancov a najviac šesť mesiacov pre ostatných zamestnancov
- skrátenie alebo predĺženie výpovednej doby podľa § 62 ods. 2,3.5,6
- rozsah práce nadčas, ktorú možno nariadiť podľa § 97 ods. 7; celkový rozsah práce nadčas nesmie presiahnuť 400hodín v kalendárnom roku a u vedúcich zamestnancov 550hodín v kalendárnom roku
- rozsah práce nadčas , ktorú možno dohodnúť so zamestnancom v pracovnom pomere na kratší pracovný čas; priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas nesmie prekročiť 48 hodín týždenne,
.
Pripomienka: Navrhované opatrenia (b), (d), (k) a (l) žiadame vypustiť.
Zdôvodnenie:
sú konkrétne formy možnosti úpravy práv smerom k ich redukcii v kolektívnych zmluvách. Znamenajú priestor pre realizáciu redukcie pracovných a životných istôt zamestnancov (ďalšie predĺženie pracovnej doby) a zhoršenie ich pracovných podmienok.
Dopyt po práci nadčas je dôsledkom neprimerane nízkych miezd, ktorých rast na Slovensku značne zaostáva za rastom produktivity práce. Kompenzácia nízkych miezd prácou nadčas nevedie len ku konzervovaniu súčasného stavu ale je aj prekážkou tvorby nových pracovných miest. Súčastne vedie k osobnej vyčerpanosti, znemožňuje regeneráciu zamestnancov a v konečnom dôsledku ohrozuje ich zdravie, rodinný život rovnako ako pracovné výkony. Sme presvedčení, že vláda by mala vyvinúť väčšie úsilie k podpore zvyšovania miezd, a nie ísť opačnou cestou – podporou zvyšovania počtu nadčasov.
Pripomienky boli vložené do systému Portálu právnych predpisov ako pripomienky Verejnosti a v celku zaslané predkladateľovidňa 27. 3. 2011
30. 12. 2011 sa ukončilo pripomienkovanie Návrhu implementačného mechanizmu pilotného prístupu podpory infraštruktúry bývania zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Slovenská sieť proti chudobe sa pripojila k návrhom ETP Slovensko ako zlepšiť predložený návrh a spolu odoslali predkladateľom 19 pripomienok.
