Foro de discusión Foro de discusión

2013-05-16 Zasadnutie

Značenie mestských cyklotrás

Alternar
Značenie mestských cyklotrás
Respuesta
6/05/13 10:04
Nárh značenia mestských cyklistických trás v Bratislave (Cyklokoalícia)

RE: Značenie mestských cyklotrás
Respuesta
7/05/13 10:31 en respuesta a Michal Feik.
označenie a hierarchia cyklistických trás určite áno
navrhnutý spôsob skôr nie
odporúčal by som brať si skôr príklad z pražského spôsobu označenia cyklotrás - ktoré rešpektuje aj určitú hierarchizáciu cyklotrás a jasne definuje poradie "dôležitostí" jednotlivých trás.

Raus

RE: Značenie mestských cyklotrás
Respuesta
10/05/13 8:25 en respuesta a Anónimo.
Som rád Milan, že si otvoril diskusiu k tejto téme.

Pri návrhu systému číslovania som sa inšpiroval najmä v pražskom systéme. Praha má však výrazne odlišné geomorfologické podmienky. Je kopcovitá, prerušená údolím Vltavy a ďalšími bočnými potokmi. Tieto údolia tvoria prirodzené trasy pre cyklistov, keďže veľakrát je rýchlejšie spraviť si aj menšiu obchádzku kopca, ako ísť údolím. Teda pre pražských cyklistov by nebola úplne ideálna radiálno-okružná základná sieť trás. Tomu zodpovedá aj ich systém:
Páteřní trasy prvního řádu A1 a A2 vedou podél Vltavy a jsou z velké části (mimo centrum) průjezdné po cyklostezkách s vyloučením automobilové dopravy. Na ně se napojují páteřní trasy (A11-A27) vedené převážně podél významných potoků (A12 Prokopské údolí, A17 Šárecký potok, A21 Modřany – Písnice, A22 Braník – Krč – Chodov – Háje, A23 Botič, A26 Rokytka). Síť doplňují páteřní trasy zhruba rovnoběžné s Vltavou (A31-34, A41-44), které jsou ale doposud vyznačené jen v krátkých úsecích. Celou Prahu obepíná okružní trasa A50, značená z velké části zatím jako trasa KČT 8100.Páteřní trasy jsou doplněné sítí tras hlavních (A101-A449). Hlavní trasy doplňují páteřky, v řadě případů je nahrazují.
Výrazná časť zastavaného územia Bratislavy leží na rovine, kopce sú len v SZ časti, aj tá však je pomerne dobre prístupná radiálnou trasou nábrežie - Líščie údolie - Dúbravka (a prípadne aj Prokopa Veľkého - Patrónka - Dúbravka/Lamač). Trasa popri Dunaji/Morave je významná aj v Bratislave, ale najmä z hľadiska medzinárodného a rekreačného, z hľadiska mestskej cyklistickej dopravy iba čiastočne (najmä pre trasu do Dúbravky), preto si myslím, že ju nie je vhodné vyčleňovať na vyššiu hierarchickú úroveň v rámci mestských trás (inak v úplne prvotnom návrhu myšlienka "nábrežných" trás bola). Nábrežné trasy budú mať tak či tak vyššiu úroveň tým, že sú zaradené v sieti európskych (Eurovelo 6 a 13) a národných (červená cyklotrasa 001) trás, nie potrebné robiť ešte tretiu mestskú trasu kopírujúcu dve vyššie postavené.

Taktiež nemožno na mestskej úrovni vyčleniť nejakú konkrétnu radiálu alebo inú trasu ako výrazne významnejšiu a robiť hierarchizáciu podľa toho (keďže zaťaženie z jednotlivých smerov je rádovo rovnaké). Preto sme zvolili systém, že v hierarchii mestských trás stoja najvyššie okruhy (teoreticky by mohli byť až po prvej úrovni radiál, ale číselne to zapadlo lepšie pred ne) označené 1-9 (číslo môže znamenať aj približnú vzdialenosť od centra mesta v km). Potom nasledujú radiály označené dvojciferne, čím nižšia desiatka, tým dôležitejšia radiála. Radiály 1x by mali začínať v centre na 1. okruhu a končiť až na hranici mesta (a pokračovali ďalej do satelitných sídel). Ďalej od centra, na ďalších okruhoch, budú podľa potreby (na zahustenie siete) pribúdať ďalšie radiály, významovo na nižšej úrovni ako tie v predchádzajúcej desiatke.

Táto základná sieť je doplnená spojkami, ktoré budú zahusťovať sieť, podobne ako v Prahe. Teda vedľajšie cyklotrasy v Petržalke a ďalších mestských častiach.

Systém bol navrhnutý tak, aby rešpektoval poradie dôležitosti trás (s tým, že neexistuje najdôležitejšia trasa, ale najdôležitejšie skupiny trás). Skús preto konkretizovať, akým spôsobom by si upravil navrhnutý systém, prípadne ako inak (konkrétne) by si si to predstavoval.