Konferencia skončila len prednedávnom, takže poznámky sú ešte vo forme draftu a budú neskôr revidované.

 

V dňoch 3. a 4.11.2015 sa v Bratislave opäť koná konferencia ITAPA, tentoraz s názvom "No Borders" (viď program).

Všeobecné informácie

Najmä doobedie prvého dňa sa nieslo v znamení tvrdej kritiky prezidenta SR Andreja Kisku na adresu projektov OPIS (viď celý prepis), keďže po nedávnej návšteve Estónska mu pre slovenské eGov služby napadlo iba slovo "hanba", aj keď nezabudol vyzdvihnúť niektoré úspešné projekty:

  • "Boli sme napríklad jednou z prvých krajín EÚ, ktorá umožnila pripomienkovanie zákonov verejnosťou ešte pred tým, než o nich rozhodovala vláda."
  • "zákon o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý oslavuje tento rok 15. výročie. Okrem toho, že skutočne zlepšil prístup ľudí k informáciám o činnosti verejnej správy, naštartoval, alebo bol základom pre ďalšie užitočné projekty - od elektronických rokovaní vlády až po povinné zverejňovanie zmlúv na internete"

Denník N následne o.i. získal reakcie niektorých manažérov IT firiem na túto kritiku, viď článok "Čo hovoria na Kiskovu kritiku manažéri IT firiem".

Zbytok konferencie sa potom niesol v znamení ukončovania projektov pod hlavičkou OPIS, keďže tento rok OPIS končí a od budúceho roka nasleduje program OPII. Takže mnoho prezentácií bolo o tom, čo kde bolo spustené nové, koľko to stálo, kto to realizoval, aké to prináša výhody občanom a úradníkom, atď. A ucelene to zhrnuli napr. pán Peter Kostolný a Pavel Bojňanský, vyberám:

  • súhrn OPIS: 10 rokov, 100 projektov, 659 miliónov €
  • "lessons learned": niektoré veci vyšli dobre, niektoré nie, problémy boli identifikované napr. v obstarávaní či integrácii služieb navzájom

Odbočkou od témy OPIS bol napr. príspevok od p. Juliana Bowreyho, ktorý vo svojej prednáške o "smart cities" vyzval k tomu, aby sme moderné digitálne technológie v mestách využili na to, aby boli mestá nie len chytrejšie, ale aj zábavnejšie ("Use digital to make cities fun").

P. Zuzana Valková spomenula o.i. to, že "kto má osobné údaje, vládne ...". Prečo to spomínam: osobné údaje sú citlivou stránkou zverejňovania otvorených údajov, viď napr. spôsob zverejňovania informácií o podnikateľoch fyzických osobách v ČR: Česká obchodní inspekce zveřejnila seznamy pokutovaných firem.

Na záver zástupcovia MF SR, MV SR a NASES ale aj zástupcovia dodávateľov deklarovali, že informatizácia v podstate len začína a že kritiku jej aktuálnej podoby, ako aj spätnú väzbu po aspoň niekoľkých mesiacoch reálneho behu projektov, využijú na skvalitnenie už dodaných systémov ako aj pri dodávke nových. Zároveň vyzvali aj odbornú verejnosť a aktivistov k spolupráci.

Otvorené údaje

Keďže otvorené údaje sú priamo aj nepriamo jednou z kľúčových tém rôznych ďalších programov (H2020, OPII), bola téma Open Data v určitej forme obsiahnutá vo viacerých príspevkoch. To je dobre. Škoda však, že len príliš málo dohotovených projektov okrem služieb poskytuje aj informácie v strojovo spracovateľnej forme, zaregistroval som len tieto:

K obom pripájam pár detailov nižšie.

A ďalšia škoda je to, že práve týmito či inými projektami sa zatiaľ nikto veľmi nechváli, keďže sú myslím veľkým úspechom a niekedy aj svetovým unikátom, napr. lastovička z minulého roka v podobe Registra účtovných závierok - viď starší blog - ktorý poskytuje údaje na základe ktorých sa rozbieha podnikanie (služby s vysokou pridanou hodnotou, zamestnanosť, dane, odvody, atď v podobe napr. firmy FinStat).

A tu sa vrátim k prejavu p. Kisku, keďže povedal aj toto (zvýraznenie je odo mňa):

A napokon, úlohou štátu v informatizácii už dávno nie je iba snaha zavádzať elektronické služby všetkého druhu. Na to nemá žiadna ekonomika dostatok peňazí. Namiesto toho sa štát musí sústrediť na to, aby dal transparentne k dispozícii všetky dáta, ktoré môže poskytnúť. A ich využívanie s výnimkou svojich dôležitých kompetencií ponechať na tých, pre ktorých sú užitočné. Na Slovensku je dostatočný počet kvalifikovaných ľudí s nápadmi aj potrebným nadšením. To, ako títo šikovní ľudia dokážu dáta využiť, spracovať, zhodnotiť a interpretovať – to robí z krajín lídrov a ľuďom prináša novú kvalitu.

Niektoré útržkovité informácie:

  • Plná dostupnosť kľúčových informácií Katastra sa podľa p. Bojňanského očakáva v rokoch 2016 až 2017. Nebolo ale povedané, či aj vo forme otvorených údajov.
  • Štátny geologický ústav Dionýza Štúra (ŠGÚDŠ) čoskoro spustí aplikáciu, cez ktorú získame prístup k rôznym GEO mapám (kde je radón, zlato, podzemná voda a pod.). Aplikácia ušetrí občanom návštevy geologickej knižnice a ušetrí im aj ŠGÚDŠ financie. Údaje by mali byť dostupné aj cez API rozhrania WMS a WFS.

Pri výročnom "okrúhlom stole" (ani okrúhly, ani stôl, ale nevadí (smile)), ktorým ukončili konferenciu, sa však zástupcovia MF SR, MV SR a NASES ale aj zástupcovia dodávateľov zhodli na tom, že údaje sú a budú prioritou: či už ich čistenie a lepšie využitie samotnou verejnou správou, tak aj ich poskytovanie verejnosti vo forme otvorených údajov. Taktiež prisľúbili, že si po OPIS-e dajú len krátku pauzu a informatizácii (a teda aj zverejňovaniu údajov) sa budú plným tempom venovať aj v ďalších rokoch. Prioritou majú byť napr. referenčné údaje.

Čo s dostupnými verejnými dátami?

Tento blok sa spomedzi ostatných najviac venoval priamo otvoreným údajom.

P. Mariana Hurná predstavila niektoré tajomstvá z Open Data kuchárky mesta Prešov, napr.:

PDF

(prezentácia vo forme PDF)

Aktivity v Prešove môžem charakterizovať ako "podľa zdravého rozumu" a "dá sa to", veľmi sa z nich teším a dávam ich za príklad ostatným mestám, obciam či ďalším organizáciám verejnej správy.

Príklady využitia otvorených údajov poskytol p. Marián Gajniak (mapovanie rizík a efektívnejšie riešenie katastrof), p. Michal Ivantyšyn (efektívnejšie verejné obstarávanie a to ako zo strany dodávateľov tak aj obstarávateľov - viď projekt http://www.sitapa.sk/) a p. Viera Bakošová a Milan Seliak (zlepšovanie atraktívnosti podnikateľského prostredia).

Moja maličkosť prispela prezentáciou o platforme Open Data Node a metodológii pre publikovanie otvorených údajov od projektu COMSODE (prezentácia samotná: 201510-ODN-ITAPA.pdf).

P. Ľubor Illek predstavil Open Data časť projektu eDemokracia, ktorá v budúcnosti uľahčí zverejňovateľom (tzv. povinným osobám) mnohé z aktivít, ktoré sa spájajú s publikovaním otvorených údajov: či už s komplikáciami technického rázu (kapacita, súlad so štandardami, bezpečnosť, ...) alebo inými výzvami (komunikácia úradník <-> občan, ...).

P. Augustín Mrázik naznačil ďalšie kroky nasledujúce po zverejnení údajov: Predstavme si, že prešlo pár rokov a verejná správa a možno aj firmy už chrlia obrovské množstvá dát. Ako sa napríklad ja dozviem včas o informáciách, ktoré sa týkajú práve mňa? Ak záplavu údajov prirovnáme k SPAM-u, tak riešením môžu byť notifikácie. Notifikácie, vďaka ktorým nemusím ja naháňať údaje ale údaje naháňajú mňa a dostanú sa ku mne len vtedy, keď ich potrebujem a tam, kde ich potrebujem. A zároveň notifikácie, ktoré si viem spravovať sám a ľahko. Keďže p. Mrázik spolupracuje s Úniou miest Slovenska, môžeme dúfam takéto notifikácie očakávať čoskoro od miest a obcí v ktorých žijeme.

Open Data v praxi - Monitor Státní pokladny ČR

P. Tomáš Jindřich vrámci úvodu svojej prednášky poskytol základné predstavenie Open Data (5 star indikátor, licencovanie, Linked Data) a uviedol aj niekoľko príkladov vhodných údajov na publikovanie vo forme otvorených údajov. O.i. tiež pochválil slovenský Výnos 55/2014 , keďže už obsahuje aj štandardy pre otvorené údaje a vyzdvihol Open Data aktivity VSE a CUNI v Čechách (pozn. odo mňa: ľudia z týchto akademických inštitúcií výrazne prispeli o.i. aj k vzniku už spomenutej COMSODE metodiky publikovania otvorených údajov).

Podstatu projektu monitoru štátnej pokladne zhrnul asi takto: "občania na Open Data majú nárok a chcú ich aj vidieť", preto http://monitor.statnipokladna.cz/ obsahuje aj množstvo vizualizácií, jednoduché vyhľadávanie a dokonca aj tzv. BI funkcie.


Register adries

Horúcu novinku ohlásil p. Ľubor Illek na pred troma týždňami na DanubeHack a dnes (4.11.2015) aj na ITAPA: údaje z Registra adries v podobe otvorených údajov, ktoré môžete nájsť medzi datasetmi MV SR na testovacej verzii nového data.gov.sk .

Pritom Register adries bol témou aj na ITAPA 2014 a tam to s jeho dostupnosťou vo forme Open Data nevyzeralo až tak dobre (viď poznámky z minuloročnej konferencie) a teda jeho zverejnenie akoby "do roka a do dňa" je dobrou správou, keďže sú to prioritné údaje aj podľa občanov (viď úlohu č. 3 akčného plánu OGP 2015).

Register úpadcov

Najprv slovníček: Úpadca je ten, ktorý je v úpadku.

Účelom projektu Register úpadcov je:

  • zjednodušiť úpadcom úpadok (krach firmy)
  • robiť to viac transparentne

Podľa slov p. Vojtecha Bálinta portál poskytuje aj údaje cez API. Detaily na stránke zatiaľ uvedené nie sú.

Peter Hanečák, 3.11.2015

  • No labels