Ako hľadať spôsoby ochrany kultúrneho dedičstva

Autor/ka: Silvia Ruppeldtová

Medzi projekty v Latinskej Amerike, ktoré môžu poslúžiť ako dobrá inšpirácia aj pre Slovensko, určite patria prípady úspešnej rekonštrukcie historických objektov zdanlivo beznádejne odsúdených na zánik, a to nielen pre nedostatok financií, čo sa najčastejšie uvádza len ako vhodné a údajne neprekonateľné alibi, ale predovšetkým pre vytrvalý nezáujem obyvateľov, vedenia mesta či dediny alebo, ako je to často aj v prípade Slovenska – všeobecnej apatie, ktorá predpokladá, že daný stav je síce smutný, ale nedá sa zmeniť, lebo ľudia jednoducho nemajú žiadny vplyv. 

Akokoľvek môže byť situácia v Bratislave a na Slovensku odlišná, určite existuje veľa podobností s krajinami Latinskej Ameriky, už len pre samotný fakt celkom očividného procesu vytvárania podmienok donedávna typických pre tretí svet (tercermundialización) aj na Slovensku a samozrejme aj v iných v krajinách bývalého sovietskeho bloku. Najväčší rozdiel zároveň predstavuje istý paradox: kým krajiny, pre ktorých je núdzová situácia a ignorantský prístup elít tradíciou sú vzhľadom na nevyhnutnosť prežitia a uchovania ľudskej dôstojnosti doslova nútené hľadať alternatívne postupy, v našich končinách je jediných prejavom nespokojnosti rezignácia, apatia, rešpektovanie pravidiel systému, ktorý je za tragický stav priamo zodpovedný. Preto nie je žiadnou hanbou, a dokonca si myslím, že je priam nevyhnutnosťou inšpirovať sa práve tam, kde sú ľudia ochotní nahradiť rezignáciu hľadaním vlastných riešení – akokoľvek je to proces neľahký a môže sa v ňom objaviť aj mnoho chybných slepých uličiek. Je to však jediná záruka úspechu, i keď ten nemusí prísť hneď.

Príklad úspešne rekonštrukcie opusteného historického objektu

Baja Verapaz, Guatemala: Múzeum dedičstva brata Bartolomé de las Casas

San Jerónimo je malá dedina v okrese Baja Verapaz v Guatemale, ktorá má bohatú koloniálnu históriu. V roku 1569 tu vzniklo prvé technické zariadenie na spracovávanie cukrovej trstiny, ktoré vybudoval rád dominikánov. Ide o pomerne veľký technický komplex, najstarší svojho typu v Strednej Amerike. Jeho súčasťou je o.i. akvadukt či jedinečný barokový kostol, ktorý sa priamo viaže na pôsobenie brata Bartolomé de las Casas, slávneho obhajcu ľudskej dôstojnosti pôvodného obyvateľstva v časoch ich najkrutejších masakrov zo strany Európanov. 
Napriek svojmu významu a estetike však bol objekt dlhodobo opustený a prakticky ignorovaný nielen reprezentantmi dediny a okresu, ale aj samotnými obyvateľmi, ktorých najuniverzálnejším spoločným znakom bola nezávideniahodná sociálna situácia. Ľahko sa preto dovtípime, že v danej situácii neprejavovali obyvatelia zanietený záujem o záchranu či pociťovať vzťah k objektu, na ktorého minulosť už pred generáciami zabudli (nie nepodobná situácia s vzťahom obyvateľov Slovenska ku kultúrnemu dedičstvu).
Jediný účel, ktorý teda objekt spĺňal bolo jeho využívanie ako zdroja stavebného materiálu. Až v roku 1986 sa konečne začala rekonštrukcia pod vedením Inštitútu antropológie a dejín. Hlavný význam malo pevné rozhodnutie projekt realizovať, hoci sa táto myšlienka zrodila len v hlavách hŕstky nadšencov, ktorí nemali k dispozícii žiadne finančné krytie.

Od nápadu k realizácii

O myšlienke obnovy objektu sa dozvedela osoba menom Carmen Miriam Gularte a začala proces skúmania podmienok a možností s cieľom ponúknuť podporu realizácii  pedagogického múzea, ktorého hlavným zámerom mala byť nielen rekonštrukcia, ak aj hlbšie upevnenie povedomia miestnej komunity a zlepšenie sociálnych podmienok.
Skupina nadšencov vytvorila tzv. Asociáciu priateľov múzea, ktorej poslaním je získavať nevyhnutnú finančnú podporu. Ďalším kľúčovým aktérom je Univerzita Rafaela Landívara, ktorej študenti sa projektu zúčastnili bezplatným vyhotovovaním plánov realizácie rekonštrukcie (v rámci praxe). V roku 1999 sa organizácii ADESCA (Aporte para la Descentralización Cultural – Podpora kultúrnej decentralizácie)  podarilo získať finančné prostriedky a mohla sa uskutočniť prvá fáza rekonštrukcie. Nakoľko múzeum nemá k dispozícii žiadnu finančnú podporu zo strany štátu ani prostriedky na jeho udržiavanie, usiluje sa rozšíriť a upevniť vonkajšie vplyvy: do prác zahrnulo celú miestnu komunitu, mestskú samosprávu, niektoré MVO ako aj súkromný sektor – malé firmy či jednotlivcov.

Od otvorenia múzea prichádza do San Jerónima približne 10-tisíc návštevníkov predovšetkým z domova, ale aj zo zahraničia. Úspech projektu napokon nad očakávanie popchol miestne zastupiteľstvo k naštartovaniu iných podobných projektov, pričom v každom z nich sa ráta s priamou participáciou obyvateľstva. Hlavným úspechom v dlhodobom procese rekonštrukcie objektu a vytvorenia Regionálneho múzea nebolo len získanie prostriedkov, ale upevnenie väzieb miestneho obyvateľstva, susedstva a širšieho okolia, rozvinutie kreatívnej energie a nadšenia mnohých dobrovoľníkov. Zapojenie komunity bolo úspešné vďaka otvoreniu priestoru pre participáciu  v súvislosti s výstavami, na ktorých miestna komunita participovala v inštalačných prácach, ale aj vďaka motivačným stretnutiam (vzdelávanie, informácie o dejinách atď., osobnosti Bartolomé de las Casas a pod.), ktoré viedli k prebudeniu lásky a pozitívneho vzťahu obyvateľov k ich kultúrnemu a prírodnému dedičstvu.
Okrem toho miestny úspech projektu inšpiroval k investíciám do malých podnikov a do čulých kontaktov s vedením dediny a okresu, ktoré vedú k uskutočňovaniu ďalších rôznorodých lokálnych aktivít.
Regionálne múzeum mlynu na cukrovú trstinu ocenilo UNESCO za zavedenie pilotného projektu svojho druhu na úrovni celej Latinskej Ameriky.

Pre viac informácií stránka San Jerónimo:
http://www.inforpressca.com/sanjeronimo/

Informácie o múzeu:
http://www.infomipyme.com/Docs/GT/sidel/trapiche.htm
 

Zdroj: Utopia https://utopia.sk/wiki/display/porto/Porto+Alegre
Priemerne (0 Hlasy)

Novinky Novinky

utopia.sk

Tie, na ktoré sme čakali

Čo dnes znamená byť verejne činnou rómskou ženou, komunitnou líderkou a organizátorkou? Ako sa dajú prekonať bariéry predsudkov a sociálneho vylúčenia, ktoré systematicky vytvára spoločnosť, v ktorej spoločne žijeme? Ako sa dá každodennou prácou prispieť k tomu, aby zmizlo podhubie plodiace etnický, sociálny či rodový útlak?

 

utopia.sk

Zabudnutá generácia: o ľudských právach bez strachu

V štvrtej zo série diskusií o Ekonomike ako priestore spolupráce sme diskutovali o ľudských právach, ich význame a dôvodoch, prečo sú často ľuďom odopierané.

 

utopia.sk

S Novembrom ´89 na večné časy a nikdy inak? Prísľuby, realita a budúcnosť

V tretej zo série diskusií o Ekonomike ako priestore spolupráce sme diskutovali o odkaze Novembra '89, prísľuboch, ktoré priniesol, výsledkoch politickej a ekonomickej transformácie a možnostiach ďalšieho spoločenského vývoja.

 

utopia.sk

Späť do budúcnosti. Perspektívy družstevníctva v strednej Európe

V druhej zo série diskusií o Ekonomike ako priestore spolupráce sme diskutovali o problémoch a úspechoch družstevníctva v strednej Európe a jeho budúcnosti.

 

utopia.sk

Načo nám je práca? Diskusia o súčasnosti a budúcnosti práce

V prvej zo série diskusií o Ekonomike ako priestore spolupráce sme sa bližšie pozreli na to, čo dnes považujeme za prácu a ako by mohla vyzerať jej budúcnosť.

 

Zastavme dohodu CETA

Zastavme dohodu CETA

Viac ako 450 organizácií z Európskej únie a Kanady podpísalo spoločné vyhlásenie, ktoré odmieta obchodnú dohodu CETA a žiada všetkých volených zástupcov a zástupkyne, aby ju v procese schvaľovania nepodporili. Opodstatnené obavy obrovského množstva ľudí neboli vypočuté. V súčasnosti už máme k dispozícii veľa analýz a argumentov, ktoré potvrdzujú, že táto dohoda len prehĺbi problémy, s ktorými zápasia nielen EÚ a Kanada. Preto treba dohodu CETA zastaviť a s ňou aj akékoľvek ďalšie pokusy o presadzovanie obchodnej politiky, ktorá škodí ľuďom a životnému prostrediu.

Celý text výzvy v anglickom jazyku so signatármi a odkazmi na zdroje tvrdení vo vyhlásení je zverejnený na adrese:
http://www.s2bnetwork.org/european-canadian-civil-society-groups-call-rejection-ceta/

Český preklad textu vyhlásenia si môžete prečítať nižšie.

 

Koalícia občianskej spoločnosti vyzýva vlády Európskych krajín, aby odmietli dohodu CETA

Koalícia občianskej spoločnosti vyzýva vlády Európskych krajín, aby odmietli dohodu CETA

Brusel 22. september – Široká skupina občianskych a spotrebiteľských organizácií ako aj odborových zväzov vyzýva ministrov a ministerky EÚ, aby odmietli podpísať Komplexnú hospodársku a obchodnú dohodu(CETA) s Kanadou [1]. Ministri a ministerky zodpovední za obchod sa dnes a zajtra zídu v Bratislave, aby prediskutovali schválenie dohody CETA.

Vyhodíš ich dvermi, vracajú sa oknom

Vyhodíš ich dvermi, vracajú sa oknom

Je možné, že sa to skončilo? Ak áno, je to víťazstvo kampane, ktorá ešte pred časom vyzerala beznádejne, čeliac hradbe politickej, korporátnej a byrokratickej moci. Zdá sa, že TTIP – dohoda o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve, je mŕtva. Nemecký minister hospodárstva Sigmar Gabriel vyhlásil, že „rokovania s USA fakticky zlyhali." Francúzsky premiér Manuel Valls oznámil, že rozhovory boli „jednoznačne zastavené". Podobne sa vyjadrili aj belgické a rakúske ministerstvá. Moc ľudí zvíťazila. Nateraz.

Akčná jeseň! Posledné dni dohody CETA

Akčná jeseň! Posledné dni dohody CETA

23. septembra 2016 sa v Bratislave stretnú ministri obchodu, aby sa pokúsili nájsť spoločnú pozíciu pred podpisom dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Kanadou (The Comprehensive Economic and Trade Agreement, CETA). Táto chvíľa je nesmierne dôležitá, pretože ak sa zhodnú, CETA môže byť podpísaná a odoslaná do Európskeho parlamentu. Slovinsko, Rumunsko, Poľsko, Bulharsko a Valónsky parlament v Belgicku však vyjadrujú svoje znepokojenie a námietky proti prijatiu dohody CETA. Preto je veľmi dôležité, aby aj organízácie občianskej spoločnosti, združenia a odborové organizácie v nadchádzajúcom období prejavili svoj odmietavý postoj k dohode CETA. Spoločne tak pomôžu vytvárať tlak na ministrov obchodu, aby neodsúhlasili obchodnú dohodu, z ktorej budú mať prospech len korporácie, a ktorá poškodí záujmy občanov a pracujúcich.

Družstva přinášejí inspiraci a mají výsledky

Družstva přinášejí inspiraci a mají výsledky

Iniciativa Alternativa Zdola se v r. 2013 zapojila do projektu „Inclusive local economies through cooperatives development" podpořeného Visegrádským fondem. Projekt vede slovenské sdružení Utopia, zapojili se i maďarští a polští partneři. Hlavními cíli projektu bylo zmapovat postavení družstev v jednotlivých zemích a inspirovat se příklady dobré praxe jak v oblasti legislativní, tak v prezentaci ve sdělovacích prostředcích. Vyvrcholením projektu bude ve všech čtyřech zemích vytvoření „družstevního inkubátoru", který má sloužit jako informační a poradenské centrum pro zájemce o družstevnictví. Inspirací pro projekt se stala zpráva Evropského parlamentu z roku 2013, která hodnotila pozitivní příspěvek a odolnost družstev vůči krizi a nabádala členské státy k podpoře a posílení tohoto sektoru, včetně vytvoření potřební právní a finanční infrastruktury. Souvislost s lokální udržitelností i sociálními aspekty se odrazila v zaměření projektu, proto také název „Inkluzivní místní ekonomiky prostřednictvím rozvoje družstev."

 

 

First Previous Next Last

FB FB