Diskusia sa uskutočnila 2. mája 2017 v Bratislave.
 

1. máj je už vyše sto dvadsať rokov sviatkom pracujúcich. Počas tohto obdobia sa podoba práce menila a menilo sa aj jej vnímanie a predstavy o jej úlohe v spoločnosti. Éra fordizmu s masovou výrobou a s ňou spojenými masovými organizáciami pracujúcich je dávno preč. Neoliberálny sen, podľa ktorého sa mal každý stať kapitalistom, alebo sa aspoň tešiť zo štedrej nádielky bohatstva šíriaceho sa samospádom od bohatých k chudobným (tzv. trickle down efekt) sa nenaplnil, no na údajnej ceste za ním veľká časť ľudí prišla o svoje zamestnanecké práva. Automatizácia medzitým spôsobila, že niektoré práce zanikli úplne. Časť ľudí pracuje za odmenu, ktorá nestačí ani na zabezpečenie dôstojného bývania alebo pokrytie najzákladnejších potrieb. Do nášho slovníka sa dostali termíny ako prekarizovaná práca, či post-pracovná spoločnosť. Objavujú sa však aj úvahy o zbytočnej práci, alebo návrhy, aby každý dostal pravidelný príjem aj bez nej. V prvej zo série diskusií o ekonomike ako priestore pre spoluprácu sa pozrieme bližšie na to, čo dnes znamená práca. Potrebujeme ju k životu? Musíme o ňu medzi sebou bojovať? Ako sa zmenila jej povaha a podoby? Ako sa dnes žije pracujúcim a ako vyzerajú ich zápasy o právo na lepší život? A má sviatok pracujúcich dnes ešte nejaký význam?
 

Pozvanie do diskusie prijali:
 

Barbora Černušáková pôsobí v Londýne. Zaoberá sa výskumom ľudských práv, predovšetkým v krajinách strednej a východnej Európy (Poľsko, Slovensko, Česká republika a Rumunsko). Je doktorandkou sociológie na Manchesterskej univerzite, kde skúma post-socialistické triedne formácie. V rámci svojej práce strávila 11 mesiacov medzi rómskymi pracujúcimi v Ostrave. Celý čas žila a pracovala spolu s nimi.
 

Ľuba Kobová vyučuje na Katedre genderových studií Fakulty humanitních studií a Inštitúte politológie na Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe. Zaoberá sa feministickou a postfundacionalistickou politickou filozofiou. Editovala zborník „Feministky hovoria o práci", ktorý vyšiel v knižnej edícii ASPEKTu.
 

Lukáš Likavčan pôsobí ako doktorand na Katedře environmentálních studií FSS MU a ako environmentálny editor v online denníku Alarm. Vyštudoval filozofiu na Katedře filosofie FF MU. Študoval tiež sociológiu na Boğaziçi University v Istanbule a výskumne pôsobil na Wirtschaftsuniversität Wien. Zaoberá sa materialistickou, post-marxistickou a post-štrukturalistickou filozofiou, filozofiou technológií a politickou ekonómiou a ekológiou. Vo svojom dizertačnom projekte sa venuje vzťahu digitálnych technológií, politickej predstavivosti a post-kapitalizmu (vrátane možných scenárov post-pracovných spoločností).
 

Video: Vladimír Čičmanec
 

Súvisiace články:
Späť do budúcnosti. Perspektívy družstevníctva v strednej Európe
S Novembrom ´89 na večné časy a nikdy inak? Prísľuby, realita a budúcnosť
Zabudnutá generácia: o ľudských právach bez strachu

Projekt Ekonomika ako priestor spolupráce sa realizuje s podporou Rosa Luxemburg Stiftung.