No lobisti, ktorí sa usilovali presadiť túto chartu práv veľkého biznisu, sa nevzdávajú. Ľudia TTIP vypískali, no v zákulisí čaká iná dohoda, ktorej možné dopady sú takmer identické. Táto dohoda už čaká na schválenie.

CETA (Comprehensive Economic and Trade Agreement/ Komplexná hospodárska a obchodná dohoda) je na prvý pohľad dohodou medzi EÚ a Kanadou. Možno si položíte otázku: Ako nám môže Kanada ublížiť? V podstate však táto dohoda umožní, aby akákoľvek spoločnosť, ktorá v Kanade pôsobí (bez ohľadu na to, kde má hlavné sídlo), mohla na národné štáty podávať žaloby prostredníctvom medzinárodných súdov. Hrozí nám, že zákony, ktoré nás chránia pred vykorisťovaním, budú zrušené a parlamenty na oboch stranách Atlantiku budú mať zviazané ruky pri ich tvorbe.

Povedať, že na uzavretie takejto dohody nik nedostal mandát, by bolo veľmi nepresné. Vlády totiž dostali mandát presne opačný: výsledkom verejných konzultácií, ktoré Európska komisia ohľadom návrhu, aby zmluva TTIP udelila korporáciám právo žalovať národné vlády, nakoniec s obrovskou nevôľou umožnila, bol výrazný odpor verejnosti – 97% odpovedí bolo zamietavých.

Nie je jasné, či budú mať národné parlamenty možnosť túto dohodu vetovať. Európska komisárka pre obchod tvrdí, že hlasovanie na úrovni jednotlivých štátov nie je potrebné: stačí, keď sa vyjadrí Európsky parlament. No aj v prípade, že národné parlamenty budú môcť o dohode rokovať, budú ju môcť ako celok iba prijať alebo odmietnuť: jej znenie už nie je možné zmeniť.

Európska komisia zverejnila text dohody až potom, ako sa rokovania medzi európskymi a kanadským predstaviteľmi uzavreli a znenie textu preniklo na verejnosť. Zmluva má 1600 strán. Nie je v nej obsah, ani žiaden vysvetľujúci komentár. Je asi rovnako prehľadná a pochopiteľná ako dohody, ktoré v 19. storočí dávali kolonisti podpisovať negramotným africkým náčelníkom. Len ťažko si dokážeme predstaviť, ako by poslanci a poslankyne mohli urobiť dobre informované rozhodnutie.

Ak si chcete kúpiť ojazdené auto, predavač vám ho možno bude vychvaľovať do neba, no na základe európskych zákonov na ochranu spotrebiteľov má povinnosť povedať vám aj o jeho problematických stránkach. Ak však budete chcieť kúpiť obchodnú dohodu CETA, žiadna takáto ochrana nejestvuje: stránka Európskej komisie vám povie len to, že dohoda je úžasná, no o rizikách neprezrádza ani slovo.

Tu je odpoveď na otázku, či boli rokovania o CETA tajné: „Vôbec nie. Počas šiestich rokov rozhovorov viedla Európska komisia množstvo dialógov s občianskou spoločnosťou." Pozrel som sa na odkaz, ktorý je na stránke a zistil som, že dohromady sa konali štyri stretnutia. Všetky v Bruseli a na všetkých mali prevahu korporátne obchodné združenia, ktoré boli pravdepodobne tak či tak súčasťou interných rozhovorov. Kde sa stratila publicita? Kde boli pokusy dostať informácie mimo úzky okruh vyvolených lobistov a spriatelených osôb? Kam sa podelo úsilie o to, aby sa diskusie konali aj v iných krajinách? Kam sa podelo úsilie o skutočnú participáciu verejnosti, či dokonca hľadanie konsenzu? Ak je toto transparentnosť, nechcem vedieť, ako vyzerá utajovanie.

Po mnohých hodinách zápasu s dohodou som si uvedomil, že nemám šancu pochopiť jej dopady. Musel som sa spoľahnúť na expertízu, ktorú si objednali organizácie ako napr. Attack Nemecko alebo Kanadské centrum pre alternatívne politiky (Canadian Centre for Policy Alternatives).

CETA, podobne ako TTIP, obsahuje riziko nezvratnej privatizácie, po ktorej bude znemožnené opätovné zoštátnenie verejných služieb. Podobne ako TTIP používa širokú definíciu pojmov ako sú investície či vyvlastnenie, aby korporáciám umožnila žalovať vlády, keď sa domnievajú, že ich „budúce očakávané zisky" môžu byť ohrozené novými zákonmi.

CETA, podobne ako TTIP, obmedzuje možnosti vlád ochraňovať svojich občanov a občianky. Zdá sa, že obsahuje ustanovenia zakazujúce regulácie, ktoré bránia bankám narásť do rozmerov, pri ktorých nebudú môcť skrachovať. Zdá sa, že ohrozuje naše plánovanie a mnohé bežné ochranné nariadenia.

Všetko, čo nie je výslovne vyňaté z tejto dohody, jej podlieha. Inými slovami: ak si vláda neuvedomí potenciálne nebezpečenstvo skôr než sa objaví, už ho nebude môcť korigovať. Zdá sa, že Európska únia sa napr. vzdáva možnosti oddelenia investičného bankovníctva od bankových služieb pre bežnú verejnosť.

CETA sa tvári ako obchodná dohoda, no mnohé jej články majú s obchodom málo spoločného. Sú skôr pokusmi o obmedzenie demokracie v prospech moci veľkých korporácií. Milióny ľudí v Európe a Kanade by sa chceli vymaniť spod vplyvu neoliberalizmu. Dohody ako je CETA nás v ňom však ešte viac zabetónujú.

Korporátne loby a vlády, ktoré sú v ich područí, sa podobné dohody snažia pretlačiť už viac než 20 rokov, počínajúc Multilaterálnou dohodou o investíciách (Multilateral Agreement on Investments, MAI), ktorú v roku 1998 zastavili masové verejné protesty podobne ako TTIP. Pracujúc v utajení a bez demokratického konsenzu sa vracajú k týmto témam v nádeji, že sa unavíme a náš odpor opadne.

Cenou za slobodu je ustavičná ostražitosť a teraz sa to znovu potvrdzuje. Tento zápas bude pokračovať – budeme musieť ešte veľakrát zvíťaziť, no im bude stačiť len jedno víťazstvo. Nedovoľme im to.

Článok bol pôvodne publikovaný v denníku The Guardian 7. septembra 2016 www.guardian.co.uk a jeho originál je dostupný aj na www.monbiot.com.

So súhlasom autora preložila a upravila Eva Riečanská.