Vyhodíš ich dvermi, vracajú sa oknom

Autor/ka: George Monbiot

Je možné, že sa to skončilo? Ak áno, je to víťazstvo kampane, ktorá ešte pred časom vyzerala beznádejne, čeliac hradbe politickej, korporátnej a byrokratickej moci. Zdá sa, že TTIP – dohoda o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve, je mŕtva. Nemecký minister hospodárstva Sigmar Gabriel vyhlásil, že „rokovania s USA fakticky zlyhali." Francúzsky premiér Manuel Valls oznámil, že rozhovory boli „jednoznačne zastavené". Podobne sa vyjadrili aj belgické a rakúske ministerstvá. Moc ľudí zvíťazila. Nateraz.

No lobisti, ktorí sa usilovali presadiť túto chartu práv veľkého biznisu, sa nevzdávajú. Ľudia TTIP vypískali, no v zákulisí čaká iná dohoda, ktorej možné dopady sú takmer identické. Táto dohoda už čaká na schválenie.

CETA (Comprehensive Economic and Trade Agreement/ Komplexná hospodárska a obchodná dohoda) je na prvý pohľad dohodou medzi EÚ a Kanadou. Možno si položíte otázku: Ako nám môže Kanada ublížiť? V podstate však táto dohoda umožní, aby akákoľvek spoločnosť, ktorá v Kanade pôsobí (bez ohľadu na to, kde má hlavné sídlo), mohla na národné štáty podávať žaloby prostredníctvom medzinárodných súdov. Hrozí nám, že zákony, ktoré nás chránia pred vykorisťovaním, budú zrušené a parlamenty na oboch stranách Atlantiku budú mať zviazané ruky pri ich tvorbe.

Povedať, že na uzavretie takejto dohody nik nedostal mandát, by bolo veľmi nepresné. Vlády totiž dostali mandát presne opačný: výsledkom verejných konzultácií, ktoré Európska komisia ohľadom návrhu, aby zmluva TTIP udelila korporáciám právo žalovať národné vlády, nakoniec s obrovskou nevôľou umožnila, bol výrazný odpor verejnosti – 97% odpovedí bolo zamietavých.

Nie je jasné, či budú mať národné parlamenty možnosť túto dohodu vetovať. Európska komisárka pre obchod tvrdí, že hlasovanie na úrovni jednotlivých štátov nie je potrebné: stačí, keď sa vyjadrí Európsky parlament. No aj v prípade, že národné parlamenty budú môcť o dohode rokovať, budú ju môcť ako celok iba prijať alebo odmietnuť: jej znenie už nie je možné zmeniť.

Európska komisia zverejnila text dohody až potom, ako sa rokovania medzi európskymi a kanadským predstaviteľmi uzavreli a znenie textu preniklo na verejnosť. Zmluva má 1600 strán. Nie je v nej obsah, ani žiaden vysvetľujúci komentár. Je asi rovnako prehľadná a pochopiteľná ako dohody, ktoré v 19. storočí dávali kolonisti podpisovať negramotným africkým náčelníkom. Len ťažko si dokážeme predstaviť, ako by poslanci a poslankyne mohli urobiť dobre informované rozhodnutie.

Ak si chcete kúpiť ojazdené auto, predavač vám ho možno bude vychvaľovať do neba, no na základe európskych zákonov na ochranu spotrebiteľov má povinnosť povedať vám aj o jeho problematických stránkach. Ak však budete chcieť kúpiť obchodnú dohodu CETA, žiadna takáto ochrana nejestvuje: stránka Európskej komisie vám povie len to, že dohoda je úžasná, no o rizikách neprezrádza ani slovo.

Tu je odpoveď na otázku, či boli rokovania o CETA tajné: „Vôbec nie. Počas šiestich rokov rozhovorov viedla Európska komisia množstvo dialógov s občianskou spoločnosťou." Pozrel som sa na odkaz, ktorý je na stránke a zistil som, že dohromady sa konali štyri stretnutia. Všetky v Bruseli a na všetkých mali prevahu korporátne obchodné združenia, ktoré boli pravdepodobne tak či tak súčasťou interných rozhovorov. Kde sa stratila publicita? Kde boli pokusy dostať informácie mimo úzky okruh vyvolených lobistov a spriatelených osôb? Kam sa podelo úsilie o to, aby sa diskusie konali aj v iných krajinách? Kam sa podelo úsilie o skutočnú participáciu verejnosti, či dokonca hľadanie konsenzu? Ak je toto transparentnosť, nechcem vedieť, ako vyzerá utajovanie.

Po mnohých hodinách zápasu s dohodou som si uvedomil, že nemám šancu pochopiť jej dopady. Musel som sa spoľahnúť na expertízu, ktorú si objednali organizácie ako napr. Attack Nemecko alebo Kanadské centrum pre alternatívne politiky (Canadian Centre for Policy Alternatives).

CETA, podobne ako TTIP, obsahuje riziko nezvratnej privatizácie, po ktorej bude znemožnené opätovné zoštátnenie verejných služieb. Podobne ako TTIP používa širokú definíciu pojmov ako sú investície či vyvlastnenie, aby korporáciám umožnila žalovať vlády, keď sa domnievajú, že ich „budúce očakávané zisky" môžu byť ohrozené novými zákonmi.

CETA, podobne ako TTIP, obmedzuje možnosti vlád ochraňovať svojich občanov a občianky. Zdá sa, že obsahuje ustanovenia zakazujúce regulácie, ktoré bránia bankám narásť do rozmerov, pri ktorých nebudú môcť skrachovať. Zdá sa, že ohrozuje naše plánovanie a mnohé bežné ochranné nariadenia.

Všetko, čo nie je výslovne vyňaté z tejto dohody, jej podlieha. Inými slovami: ak si vláda neuvedomí potenciálne nebezpečenstvo skôr než sa objaví, už ho nebude môcť korigovať. Zdá sa, že Európska únia sa napr. vzdáva možnosti oddelenia investičného bankovníctva od bankových služieb pre bežnú verejnosť.

CETA sa tvári ako obchodná dohoda, no mnohé jej články majú s obchodom málo spoločného. Sú skôr pokusmi o obmedzenie demokracie v prospech moci veľkých korporácií. Milióny ľudí v Európe a Kanade by sa chceli vymaniť spod vplyvu neoliberalizmu. Dohody ako je CETA nás v ňom však ešte viac zabetónujú.

Korporátne loby a vlády, ktoré sú v ich područí, sa podobné dohody snažia pretlačiť už viac než 20 rokov, počínajúc Multilaterálnou dohodou o investíciách (Multilateral Agreement on Investments, MAI), ktorú v roku 1998 zastavili masové verejné protesty podobne ako TTIP. Pracujúc v utajení a bez demokratického konsenzu sa vracajú k týmto témam v nádeji, že sa unavíme a náš odpor opadne.

Cenou za slobodu je ustavičná ostražitosť a teraz sa to znovu potvrdzuje. Tento zápas bude pokračovať – budeme musieť ešte veľakrát zvíťaziť, no im bude stačiť len jedno víťazstvo. Nedovoľme im to.

Článok bol pôvodne publikovaný v denníku The Guardian 7. septembra 2016 www.guardian.co.uk a jeho originál je dostupný aj na www.monbiot.com.

So súhlasom autora preložila a upravila Eva Riečanská.

Priemerne (0 Hlasy)

Novinky Novinky

utopia.sk

Načo nám je práca? Diskusia o súčasnosti a budúcnosti práce

V prvej zo série diskusií o Ekonomike ako priestore spolupráce sme sa bližšie pozreli na to, čo dnes považujeme za prácu a ako by mohla vyzerať jej budúcnosť.

 

Zastavme dohodu CETA

Zastavme dohodu CETA

Viac ako 450 organizácií z Európskej únie a Kanady podpísalo spoločné vyhlásenie, ktoré odmieta obchodnú dohodu CETA a žiada všetkých volených zástupcov a zástupkyne, aby ju v procese schvaľovania nepodporili. Opodstatnené obavy obrovského množstva ľudí neboli vypočuté. V súčasnosti už máme k dispozícii veľa analýz a argumentov, ktoré potvrdzujú, že táto dohoda len prehĺbi problémy, s ktorými zápasia nielen EÚ a Kanada. Preto treba dohodu CETA zastaviť a s ňou aj akékoľvek ďalšie pokusy o presadzovanie obchodnej politiky, ktorá škodí ľuďom a životnému prostrediu.

Celý text výzvy v anglickom jazyku so signatármi a odkazmi na zdroje tvrdení vo vyhlásení je zverejnený na adrese:
http://www.s2bnetwork.org/european-canadian-civil-society-groups-call-rejection-ceta/

Český preklad textu vyhlásenia si môžete prečítať nižšie.

 

Koalícia občianskej spoločnosti vyzýva vlády Európskych krajín, aby odmietli dohodu CETA

Koalícia občianskej spoločnosti vyzýva vlády Európskych krajín, aby odmietli dohodu CETA

Brusel 22. september – Široká skupina občianskych a spotrebiteľských organizácií ako aj odborových zväzov vyzýva ministrov a ministerky EÚ, aby odmietli podpísať Komplexnú hospodársku a obchodnú dohodu(CETA) s Kanadou [1]. Ministri a ministerky zodpovední za obchod sa dnes a zajtra zídu v Bratislave, aby prediskutovali schválenie dohody CETA.

Vyhodíš ich dvermi, vracajú sa oknom

Vyhodíš ich dvermi, vracajú sa oknom

Je možné, že sa to skončilo? Ak áno, je to víťazstvo kampane, ktorá ešte pred časom vyzerala beznádejne, čeliac hradbe politickej, korporátnej a byrokratickej moci. Zdá sa, že TTIP – dohoda o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve, je mŕtva. Nemecký minister hospodárstva Sigmar Gabriel vyhlásil, že „rokovania s USA fakticky zlyhali." Francúzsky premiér Manuel Valls oznámil, že rozhovory boli „jednoznačne zastavené". Podobne sa vyjadrili aj belgické a rakúske ministerstvá. Moc ľudí zvíťazila. Nateraz.

Akčná jeseň! Posledné dni dohody CETA

Akčná jeseň! Posledné dni dohody CETA

23. septembra 2016 sa v Bratislave stretnú ministri obchodu, aby sa pokúsili nájsť spoločnú pozíciu pred podpisom dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Kanadou (The Comprehensive Economic and Trade Agreement, CETA). Táto chvíľa je nesmierne dôležitá, pretože ak sa zhodnú, CETA môže byť podpísaná a odoslaná do Európskeho parlamentu. Slovinsko, Rumunsko, Poľsko, Bulharsko a Valónsky parlament v Belgicku však vyjadrujú svoje znepokojenie a námietky proti prijatiu dohody CETA. Preto je veľmi dôležité, aby aj organízácie občianskej spoločnosti, združenia a odborové organizácie v nadchádzajúcom období prejavili svoj odmietavý postoj k dohode CETA. Spoločne tak pomôžu vytvárať tlak na ministrov obchodu, aby neodsúhlasili obchodnú dohodu, z ktorej budú mať prospech len korporácie, a ktorá poškodí záujmy občanov a pracujúcich.

Družstva přinášejí inspiraci a mají výsledky

Družstva přinášejí inspiraci a mají výsledky

Iniciativa Alternativa Zdola se v r. 2013 zapojila do projektu „Inclusive local economies through cooperatives development" podpořeného Visegrádským fondem. Projekt vede slovenské sdružení Utopia, zapojili se i maďarští a polští partneři. Hlavními cíli projektu bylo zmapovat postavení družstev v jednotlivých zemích a inspirovat se příklady dobré praxe jak v oblasti legislativní, tak v prezentaci ve sdělovacích prostředcích. Vyvrcholením projektu bude ve všech čtyřech zemích vytvoření „družstevního inkubátoru", který má sloužit jako informační a poradenské centrum pro zájemce o družstevnictví. Inspirací pro projekt se stala zpráva Evropského parlamentu z roku 2013, která hodnotila pozitivní příspěvek a odolnost družstev vůči krizi a nabádala členské státy k podpoře a posílení tohoto sektoru, včetně vytvoření potřební právní a finanční infrastruktury. Souvislost s lokální udržitelností i sociálními aspekty se odrazila v zaměření projektu, proto také název „Inkluzivní místní ekonomiky prostřednictvím rozvoje družstev."

 

 

Vize kooperativní budoucnosti: z Bratislavy nejen pro střední Evropu

Vize kooperativní budoucnosti: z Bratislavy nejen pro střední Evropu

Na mezinárodní konferenci o družstevnictví pro 21. století v Bratislavě byl analyzován současný stav družstevnictví v zemích visegradské skupiny (ČR, Slovensko, Polsko a Maďarsko). Účastníci z celého světa a z různých sektorů se shodli, že družstva mohou, dokážou a v zájmu celé společnosti mají budovat „lepší svět".
V Bratislave sa bude diskutovať o budúcnosti družstevníctva a sociálnej ekonomiky

V Bratislave sa bude diskutovať o budúcnosti družstevníctva a sociálnej ekonomiky

Od 4. do 6. decembra sa v Bratislave v Ústave vzdelávania a služieb uskutoční medzinárodná interdisciplinárna konferencia o európskom družstevníctve a sociálnej a solidárnej ekonomike Vízia kooperatívnej budúcnosti: Kooperativizmus pre 21. storočie v Európe a za jej hranicami. Cieľom konferencie je prediskutovať postavenie a úlohu družstiev a sociálnych podnikov v sociálnom a ekonomickom rozvoji v krajinách Vyšehradskej štvorky – na Slovensku, v Českej republike, Maďarsku a Poľsku a v širšom európskom kontexte (juhovýchodnej a západnej Európy). Na konferencii sa stretnú pohľady vychádzajúce z historickej a teoretickej reflexie aj z praxe. Konferencia je súčasťou projektu Kooperatívna ekonomika ako cesta k miestnemu inkluzívnemu sociálnemu a hospodárskemu rozvoju", ktorý podporil Medzinárodný vyšehradský fond.

5. července si připomínáme Mezinárodní den družstev vyhlášený OSN

5. července si připomínáme Mezinárodní den družstev vyhlášený OSN

Mezinárodní družstevní den se slaví každoročně první sobotu v červenci. Cílem dne je zvýšit povědomí veřejnosti o družstvech, prezentovat úspěchy a hodnoty mezinárodní solidarity, ekonomickou efektivitu družstev, principy rovnosti a družstevní demokracie, jakož i myšlenku světového míru.
Družstevníctvo na Slovensku: komplikovaná tradícia

Družstevníctvo na Slovensku: komplikovaná tradícia

Družstevníctvo už 170 rokov tvorí neoddeliteľnú súčasť slovenskej histórie. Počas tohto obdobia prešlo mnohými premenami a čelilo vážnym prekážkam. Napriek tomu, že Slováci patrili medzi priekopníkov družstevníctva v Európe, vo všeobecnom povedomí prevláda jeho zdeformovaný obraz z čias „reálneho socializmu". Tento obraz však nezodpovedá skutočnému duchu a filozofii družstevníctva.
First Previous Next Last

FB FB