Diskusia sa uskutočnila 21. júna 2017 v Banskej Bystrici.

Významnú časť svetovej ekonomiky tvoria organizácie, ktoré nevznikli za účelom maximalizácie zisku, ale s cieľom prispievať k sociálnemu blahu a rozvíjať rôzne podoby spolupráce, solidarity a demokracie na pracovisku. Historicky najstaršou a najrozšírenejšou inštitucionalizovanou formou sociálnej a solidárnej ekonomiky sú družstvá. Vo svete majú viac ako miliardu členov a členiek a fungujú prakticky vo všetkých sektoroch a odvetviach ekonomiky. Zamestnávajú približne 250 miliónov ľudí. Je pravdepodobné, že ich počet bude rásť spolu so vznikom nových foriem družstevníctva, ktoré sú odpoveďou na zmeny v dôsledku globálnej ekonomickej a environmentálnej krízy, ale aj rozvoja nových technológií a celkového meniaceho charakteru práce v mnohých krajinách sveta. U nás je ich potenciál po turbulentných udalostiach 20. storočia a najmä zmenách po roku 1989 nevyužitý a ich podpora nedostatočná. Stále bývajú spájané s centralizáciou boľševickej moci. Toto nedorozumenie pretrváva napriek tomu, že v skutočnosti nerešpektovala jeho základné princípy ako dobrovoľný vstup do družstva alebo demokratické a autonómne rozhodovanie na pracovisku. V druhej zo série diskusií o ekonomike ako priestore pre spoluprácu sa pozrieme bližšie na nedávnu minulosť a súčasnosť družstevníctva v krajinách bývalého Česko-Slovenska a tiež na úlohu družstevníctva v rozvoji miestnej ekonomiky a boji s chudobou a sociálnym vylúčením.
 

Pozvanie do diskusie prijali:
 

Jiří Guth je ekológ so záujmom o súvislosti. Na pražskom magistráte sa venuje posudzovaniu vplyvov na životné prostredie, adaptáciám na zmenu klímy a ďalším environmentálnym otázkam. Na Prírodovedeckej fakulte Jihočeské univerzity prednáša o verejnej správe a regionálnom rozvoji. Člen a činovník Strany zelených v ČR a niekoľkých občianskych združení a iniciatív, napr. Alternativy zdola. Príležitostne spolupracuje s Deníkem Referendum. Bol alebo je členom šiestich družstiev vrátane bytového, pivovarského, výrobno-spotrebného a vydavateľského.
 

Jana Lindbloom pracuje v Sociologickom ústave Slovenskej akadémie vied a zároveň prednáša kurz o sociológii organizácií na Masarykovej univerzite v Brne a Univerzite Komenského v Bratislave. Výskumne sa venuje najmä ekonomickej sociológii so zameraním na organizácie (hlavne družstvá), pracovné vzťahy, majetkové práva a rôznorodosť interpretácií legislatívy. Metodologicky sa špecializuje na kvalitatívne prístupy.
 

Eva Riečanská študovala etnológiu na Univerzite Komenského v Bratislave a sociológiu na University of Pittsburgh v USA. Pracovala v Regionálnom centre Rozvojového programu OSN, kde sa venovala problematike komunitného a lokálneho rozvoja, otázkam rodovej rovnosti a spolupracovala s viacerými mimovládnymi organizáciami na Slovensku. Ako členka občianskeho združenia Utopia sa zaoberá problematikou občianskej participácie. Bola vedúcou výskumného tímu a spoluzostavovateľkou publikácie o súčasnej situácii v družstevníctve v krajinách V4.
 

Video: Daniel Bernát
 

Súvisiace články:
Načo nám je práca? Diskusia o súčasnosti a budúcnosti práce
S Novembrom ´89 na večné časy a nikdy inak? Prísľuby, realita a budúcnosť
Zabudnutá generácia: o ľudských právach bez strachu

Projekt Ekonomika ako priestor spolupráce sa realizuje s podporou Rosa Luxemburg Stiftung.