Bratislava je svojim obyvateľom odcudzená – či už tým, ktorí sa v nej pomerne roztrieštene usilujú zachrániť posledný kameň na kameni a posledné charakteristické miesto, alebo tým, ktorí si k nej nikdy žiadny pozitívny vzťah ani nepokúsili vytvoriť, zabíjaniu živého mestského organizmu tak dali zelenú a ešte sa prenáramne čudujú, že nemajúc vzťah k mestu, v ktorom žijú, nemajú čo ponúknuť ani jeho návštevníkom. Namiesto hrdej krásavice na Dunaji máme len akési vyprázdnené, nič nehovoriace „Little Big City" a na označenie jeho lokalít už nedokážeme používať ich pôvodné názvy či vlastný jazyk. Na rozdiel od Lisabonu, v Bratislave vládne apatia, rezignácia, znechutenie. No predsa: ešte stále existujú tí, ktorí by svoju nespokojnosť chceli pretaviť do tvorivého zápasu o krajšiu, príjemnejšiu a prívetivejšiu tvár mesta, ktoré im bolo proti ich vôli ukradnuté. No predsa: mnohé podobnosti Bratislavy s Lisabonom jej môžu pomôcť vytrhnúť sa z bolestivej agónie nezáujmu, apatie, rozčarovania, arogancie developerov a politikov. No predsa: nielen podobnosti, ale aj odlišnosti, ako Lisabon pristupuje k riešeniu svojich naliehavých problémov aj v čase krízy. Jedným z odlišných mechanizmov je priama účasť obyvateľstva na spolurozhodovaní o tvári mesta, a jeden zo spôsobov jej zavádzania je politika participatívneho rozpočtu.

Politika participatívneho rozpočtu ako nástroja priamej demokracie v komunálnej politike bola v Lisabone prijatá v roku 2007 na podnet Socialistickej strany. Lisabon sa tak stal prvým hlavným mestom Európy, ktoré zaviedlo model občianskej účasti na rozvoji mesta. Základná rovnica znie: občania navrhujú, radnica realizuje. Táto myšlienka vznikla v roku 1989 v brazílskom meste Porto Alegre a odvtedy sa rozšírila do celého sveta vrátane Európy. Nakoľko ide o proces, v ktorom obyvatelia toho ktorého mesta poukazujú na tie špecifické prvky, ktoré považujú za najzávažnejšie, modely participatívneho rozpočtu a účastníckych procesov sa líšia podľa lokálnych podmienok. Univerzálna a definitívna schéma neexistuje, preto sa aj mechanizmy participácie neustále upravujú, zdokonaľujú a prispôsobujú novým situáciám. Každé mesto alebo mestská štvrť prichádza s problémami, ktoré sú rozšírené všeobecne, ale aj s tými, ktoré predstavujú lokálne špecifiká. Samotné definovanie týchto lokálnych špecifík občianska účasť – participácia – priamo umožňuje. Okrem toho je možnosť uvedenia jednotlivých pripomienok a návrhov riešení zo strany občanov najefektívnejším nástrojom prebúdzania a zvyšovania záujmu apatických občanov o dianie v ich meste, a teda aj jedným z predpokladov vytvárania pozitívneho vzťahu k svojmu životnému prostrediu.

Mesto Lisabon je vhodným modelovým vzorom pre Bratislavu z viacerých príčin:

- podobná geografická poloha: výrazný kopcovitý terén, široká a dominantná rieka

- približne podobná rozloha a počet obyvateľstva

- skutočnosť, že ide o hlavné mestá s pečaťou istej európskej periférnosti

- podobne turbulentý vývoj, aký zažíva Bratislava od roku 1989 postihol Lisabon po karafiátovej revolúcii v apríli 1974. Ulice preplnené autami, zmenšovanie zelených plôch, čiastková rekonštrukcia historických objektov v záujme vyhovieť požiadavkám štandardizovaného masového turizmu bez rozvíjania konceptu celoplošnej ochrany kultúrnych a historických pamiatok, horúčkovitá výstavba kongresových centier, zanedbávanie sociálnych otázok, vytváranie vylúčených skupín obyvateľstva, nefunkčné služby, a pod. Oproti Bratislave však má Lisabon niekoľko obrovských výhod: kultúrne povedomie a hrdosť obyvateľov a predstaviteľov mesta zabraňujú odovzdanej sebakolonizácii a aj napriek neoliberálnym tendenciám neumožnili bezcitné urbanistické zásahy a demolácie v samotnom centre mesta. Pozitívny vzťah k mestu zo strany jeho obyvateľov takisto zjednodušil presadenie politiky participácie pomerne rýchlo a účinne. Ukazuje sa, že táto možnosť dokáže zmobilizovať aj rôzne skupiny prisťahovalcov, sociálne znevýhodnených občanov či ľudí viac-menej ľahostajných voči mestskému smerovaniu, čo je zároveň dôkaz, že participácia dokáže spoluvytvárať o. i. aj lepšiu sociálnu kohéziu, porozumenie a prebúdzať lásku k mestu.

Participatívny rozpočet ako politika mesta

Lisabonský participatívny rozpočet (PR) je stratégia prijatá Magistrátom mesta Lisabon motivujúca občanov zúčastňovať sa na formovaní mestskej politiky, a to jednak podporovaním verejných diskusií a verejných hlasovaní, jednak vytváraním procesov väčšej transparentnosti, ktorá umožňuje, aby občania jednotlivo alebo organizovanou formou vyjadrovali svoje pripomienky a návrhy a na základe toho rozhodovali o zásadných otázkach mestskej správy.

V súčasnosti sa na podpore PR podieľajú štyria hlavní partneri:

• Socialistická strana

• Občianske združenie Občania pre Lisabon (Cidadãos por Lisboa): zaoberá sa najmä sociálnymi otázkami a otázkami bývania. Združuje viaceré menšie občianske združenia.

• Občianske združenie Lisabon je veľa ľudí (Lisboa é muita gente): zaoberá sa najmä otázkami ekológie a životného prostredia, ochrany a rekonštrukcie kultúrneho dedičstva ako aj rozvojom medzikultúrnych vzťahov a solidarity v meste. Takisto združuje viaceré menšie občianske združenia.

• Magistrát mesta Lisabon

Participatívny rozpočet od ľudí a pre ľudí

Každý občan a občianka mesta má právo predstaviť návrhy pre svoje mesto, a v nadchádzajúcej fáze môže hlasovať za tie projekty, ktoré považuje za najdôležitejšie. Mestský magistrát potom realizuje víťazné projekty.

Okrem toho, že Lisabon je prvé európske hlavné mesto so zavedeným participatívnym rozpočtom (PR), tento proces v portugalskom kontexte odkrýva aj niektoré ďalšie zaujímavé zvláštnosti, napríklad:

• Iniciatíva má postupný, vývojový charakter. V roku 2007 bolo základom PR vytvorenie štyroch konzultačných stredísk v meste; v roku 2008 vedenie mesta vyčlenilo viac ako 5 miliónov eur na financovanie projektov, ktoré vybrali jednotlivé mestské časti na základe pripomienok na internete; v roku 2009 sa začalo hovoriť o organizovaní participatívnych zhromaždení, čo umožňovalo aj priamu účasť jednotlivých drobných správnych celkov. V súčasnosti je na participatívny rozpočet vyčlenených 5 miliónov eur, čo predstavuje cca 5 percent z celkového ročného investičného rozpočtu mesta.

• Normatívne zarámcovanie schválené hlasovaním. Vedenie mesta prijalo na zasadnutí mestskej rady Listinu dohôd, ktorá potvrdzuje prijatie PR ako jednu z možností inšpirovaných hodnotami participatívnej demokracie, zapísanú v článku 2 Ústavy Portugalskej republiky

• Vzdelávacie programy pre koordinátorov a jednotlivé organizácie v lisabonskej oblasti. Magistrát Lisabonu zahrnul do formatívneho plánu organizovanie vzdelávacích seminárov určených pre predstaviteľov administratívnych správnych jednotiek; pre členov 53 miestnych zastupiteľstiev mesta; pre občianske združenia ako aj pre jednotlivých dobrovoľníkov.

V roku 2010 zahájil Magistrát mesta Lisabon tretí ročník PR. Nadviazal na projekt, ktorý sa začal v roku 2008 s cieľom zlepšiť prepojenie medzi samostatnými administratívno-správnymi jednotkami a miestnymi zastupiteľstvami. Pôvodný projekt vznikol na báze výsledkov verejných stretnutí členov jednotlivých správnych celkov podliehajúcich miestnym zastupiteľstvám. Víťazné projekty (vyčíslené do celkovej výšky 5 miliónov eur) sa začlenia do mestského rozpočtu na ďalší rok. Kompetentné úrady – Magistrát a Mestské zhromaždenie schvália mestský rozpočet a ročný plán činnosti. Na záver sa zhodnotí ukončený participatívny proces a začne sa príprava nového cyklu.

Lisabon sa čoraz väčšmi profiluje ako mesto ľudí a pre ľudí. Za posledné tri roky prispeli svojimi pripomienkami a návrhmi priami účastníci k tisíckam riešení problémov v meste, či už išlo o drobné každodenné ťažkosti, alebo o dlhodobé projekty.

Lisabon patrí všetkým, a všetci sme vypočutí

Participácia sa uskutočňuje na štyroch úrovniach:

• participatívny rozpočet

• program SIMPLIS

• stretnutia jednotlivých správnych celkov (podliehajú miestnym zastupiteľstvám: ide napr. o mestské časti, združenia jednotlivých ulíc alebo malých územných celkov)

• verejné diskusie o štrukturálnych projektoch

V rokoch 2008 a 2009 prišlo v rámci PR približne tisíc návrhov, na ktoré bolo vyčlenených viac ako 180-tisíc eur. Schválilo sa 289 projektov. Najvýraznejšie z nich sa začlenili do celomestského rozpočtu mesta. Podarilo sa konkretizovať podobu riešenia akútnych potrieb, napríklad pri projektoch Zelená cesta (Corredor Verde) alebo Cyklistické trasy (Pistas Ciclaveis) a iných.

V júni 2009 projekt SIMPLIS, čo je program zjednodušovania administratívnych procesov v Lisabone, otvoril dvere novému vzťahu medzi magistrátom a obyvateľmi mesta. Jeho hlavným heslom je „skoncovať s pomalým magistrátom". Magistrát si tak vypočul 42 návrhov pochádzajúcich zo strany občanov. Tento pozitívny výsledok viedol k ďalším celomestským diskusiám, ktorých sa priamo alebo nepriamo zúčastnilo 88 percent mestských poslancov a poslankýň.

Prvé stretnutie drobných správnych celkov sa uskutočnilo v decembri 2007. Do mája 2010 sa zrealizovalo 22 podobných stretnutí, na ktorých bolo na priamych zasadnutiach vypočutých okolo 4000 drobných správnych celkov. Jednotlivé správne celky porovnávali svoje problémy a skúsenosti a následne spoločne hľadali riešenia. Každé jedno miestne zastupiteľstvo Lisabonu sa zasadnutí zúčastnilo dvakrát. V meste sa nikdy predtým nerozprúdila podobne živá diskusia. Diskusií sa môže zúčastniť každá osoba, ktorá má záujem participovať. Systematické organizovanie diskusií prístupných každému občanovi mesta viedlo k zostaveniu strategických dokumentov pre rozvoj mesta, ktoré definujú smer, akým sa má Lisabon rozvíjať. Sú to napríklad:

• Strategický plán Lisabonu 2010/24 (Carta Estratégica de Lisboa 2010/24)

• Plán rozvoja mesta Lisabon (Plano Director Municipal de Lisboa, PDM)

• Stratégie pre rozvoj kultúry v Lisabone (Estratégias para a Cultura em Lisboa)

• Miestny plán bývania v Lisabone (Programa Local de Habitação de Lisboa)

• Plán rozvoja športu v Lisabone (Carta Desportiva Lisboa)

Posledný rok sa participatívneho procesu zúčastnilo približne 7-tisíc osôb. V roku 2011 sa predpokladá vyššia účasť. V záujme motivovania a zapojenia väčšieho počtu obyvateľov sa do procesu PR a jeho šírenia zaviedli viaceré novinky, ktorých schválenie je prevažne výsledkom hodnotení zavŕšeného cyklu. Hodnotení sa zúčastňujú všetci účastníci. Okrem zvyšovania účasti sa kladie dôraz na čoraz väčšiu transparentnosť, predovšetkým uverejňovaním všetkých rozhodnutí na internete a zároveň vytvorením otvoreného a zrozumiteľného mestského portálu. Vďaka stránke www.lisboaparticipa.pt, ktorá je dostupná ktorémukoľvek používateľovi internetu, sa počet účastníkov na procese neustále zvyšuje, a zároveň sa zdokonaľuje ich vzájomná interaktivita. Reklama na participatívny rozpočet sa objavila na viacerých prostriedkoch mestskej hromadnej dopravy v každej jednej mestskej časti. V období podávania návrhov do PR po meste navyše premáva špeciálny autobus so zverejnenými základnými údajmi o možnostiach participácie.

Participatívny rozpočet na rok 2010/2011

Posledný cyklus PR sa od predchádzajúcich cyklov líšil predovšetkým v dôsledku snahy o zapojenie stále širších vrstiev obyvateľstva do procesu. Okrem internetu a propagácie sa zaviedli aj nasledovné úpravy:

• Predĺženie lehoty podávania návrhov a hlasovania. V predchádzajúcom cykle sa návrhy podávali v lehote 17 dní. Tento rok sa predĺžila až o dva mesiace. Lehota hlasovania sa zdvojnásobila a jednotlivé správne celky mohli o návrhoch hlasovať celý mesiac.

• Participatívne stretnutia: organizujú sa pravidelné stretnutia občanov, na ktorých sa diskutuje a kde sa predstavujú návrhy pre PR. Takéto priame stretnutia majú za úlohu vytvoriť alternatívu participovaniu prostredníctvom internetu a zároveň takto do procesu participácie vtiahnuť širšie vrstvy obyvateľstva vrátane tých, ktoré nedisponujú jednoduchým prístupom k internetu. V priebehu procesu predstavovania návrhov sa uskutoční 8 participatívnych stretnutí vo všetkých mestských obvodoch. Na dvoch posledných uskutočnených participatívnych stretnutiach sa zúčastnilo viac ako 150 osôb.

• Miestne zastupiteľstvá a farnosti ako partneri: Každé jedno miestne lisabonské zastupiteľstvo a farnosť boli tento rok prizvané k aktívnej spolupráci s Magistrátom pri príprave, šírení a zavádzaní PR. Každé zastupiteľstvo a farnosť menovali svojho hovorcu alebo hovorkyňu, ktorí sú zapojení do sieťovej spolupráce s kolektívom PR. Každé zastupiteľstvo má vlastného facilitátora PR s úlohou vysvetľovať a pomáhať každému obvodu, ktorého obyvatelia majú záujem participovať pomocou počítačov patriacich miestnemu zastupiteľstvu v mieste ich trvalého bydliska. Starostovia a starostky sa priamo podieľajú nielen na šírení procesu participácie všeobecne, ale predovšetkým na popularizácii participatívnych stretnutí. Výsledky takéhoto partnerstva sa jednoznačne pozitívne odzrkadľujú na stúpajúcom počte účastníkov – participantov.

Na podporu participácie existujú okrem toho aj ďalšie vybrané miesta: mestské knižnice, študovne, Informačné centrum Lisabonu, mládežnícke centrá a podobne. Existuje aj špeciálny „autobus participatívneho rozpočtu" vybavený pätnástimi počítačmi, ktorý je určený najmä občanom so zníženou pohyblivosťou. Tento autobus prechádza všetkými mestskými časťami a záujemcovia s fyzickým hendikepom tak majú možnosť previesť sa po rôznych mestských častiach a zároveň sa oboznámiť s možnosťami vstupu do procesu vytvárania participatívneho rozpočtu mesta.

Návrhy na cyklus PR 2011/2012 sa podávajú do konca mája tohto roku.

Viac na:

http://lisboaparticipa.cm-lisboa.pt/pages/orcamentoparticipativo.php
http://lisboaparticipa.cm-lisboa.pt/
http://www.portaldocidadao.pt/PORTAL/pt/noticias/05_2010/NEWS_orcamento+participativo+de+lisboa+em+debate.htm