Rôzne druhy participatívneho rozpočtu

Autor/ka: Ruth Jackson

Na konci januára som mala prednášku na medzinárodnej konferencii o participatívnom rozpočte, ktorá sa konala v Berlíne. Konferencia bola veľmi zaujímavá a stretla som tam veľa ľudí, ktorí sa participatívnym rozpočtom zaoberajú po celom svete a o ktorých som dovtedy len počula alebo si s nimi vymenila elektronickú poštu. Čo ma však skutočne ohromilo, bolo poznanie, ako je participatívny rozpočet v rôznych častiach sveta odlišný.

Samozrejme, nikdy som si nemyslela, že by bol všade rovnaký. Obvykle hovorievame, že náš britský participatívny rozpočet je úplne iný, ako je v iných krajinách Európy. Zásadne to vyplýva z príčin, pre ktoré sa participatívny rozpočet v niektorých britských mestách uchytil, a z toho, kto sa na tom podieľal. A veľkú úlohu pri formovaní podoby participatívneho rozpočtu zohráva náš mimoriadne centralizovaný štát, ktorý čo najväčšmi obmedzuje verejné šírenie myšlienok, že ľudia majú mať právo spolurozhodovať o lokálnych rozpočtoch.

 
Spočiatku som si myslela, že môj údiv z fungovania participatívneho rozpočtu v Nemecku vyplýva z jazykovej bariéry. Vôbec nehovorím po nemecky a angličtina mojich nemeckých kolegov bola pomerne obmedzená. Zdalo sa mi, že hovoríme o niečom úplne inom. Potom som však pochopila, že sme hovorili o tom istom, celkom sa však líšili procesy, akými sa uplatňuje participatívny rozpočet a najmä príčiny, pre ktoré sa uplatňuje.

Nemecký participatívny rozpočet predstavuje podľa mojej mienky rozpracovanejšiu formu rokovaní o rozpočte. Uplatňuje sa v záujme modernizácie služieb. Jeho hlavnou motiváciou nie je chudoba, ako to býva v mnohých iných prípadoch, a ľudia sa aj menej osobne stretávajú. V Nemecku je kľúčovým momentom používanie internetu, pretože zaťahovanie ľudí do určovania rozpočtových priorít je súčasťou modernizácie služieb. Ak zapojíte ľudí do internetovej siete, môžu sa vyjadrovať vtedy, keď sa im to časovo hodí. Keď som hovorila o zapájaní rôznych tzv. ťažko zapojiteľných skupín obyvateľstva prostredníctvom komunitných zástupcov a existujúcich lokálnych sietí (napríklad oslovovať moslimských duchovných, aby myšlienku PR šírili medzi svojimi veriacimi, alebo moslimské ženy, ktoré by sa sústredili na ďalšie ženy, a pod.), v miestnosti začali všetci takmer lapať po dychu. Pre nás je to čosi prirodzené, azda najprirodzenejšie, pre nich to však bola zásadne nová myšlienka. Kvôli tomu totiž ich PR neexistuje.


Nemecký participatívny rozpočet nezahŕňa priame rozhodovanie zo strany občanov. Všetky názory a pripomienky smerujú k členom mestskej rady a na základe nich rozhodujú sami, berúc do úvahy aj výsledky porád a diskusií. Preto si skôr myslím, že by sme v takomto prípade mali hovoriť o rozpočtovej konzultácii.


Ernesto Ganuza zo Španielska hovoril o PR v Seville. Základným zmyslom tamojšieho participatívneho rozpočtu je zmierňovanie chudoby prerozdeľovaním majetku chudobnejším ľuďom a susedstvám. Kritériom pre rámcovanie rokovaní o prioritách a projektoch je sociálna spravodlivosť. Sledujú podobný proces ako brazílske mesto Porto Alegre, kde sa myšlienka participatívneho rozpočtu zrodila a začala uplatňovať. Tomuto modelu dokážeme vo Veľkej Británii lepšie porozumieť, pretože spôsoby rozdeľovania hlavných zdrojov do zásadných služieb je aj našou prioritou.

Zaujímavý príspevok mal George Matovu z Ugandy, ktorý rozprával o podobách participatívneho rozpočtu v takmer celej Afrike. V Afrike (hoci asi nie je veľmi správne zovšeobecňovať to na celý kontinent) sa oveľa viac sústredia na transparentnosť vlád, boj s vládnou korupciou a vytváranie väčšej rodovej rovnosti. Africké procesy sa venujú práve týmto otázkam väčšmi ako len samotnej ekonomickej chudobe. V porovnaní s Veľkou Britániou sú otázky korupcie a rodovej nerovnosti v afrických krajinách pálčivejším problémom.

Keďže je participatívny rozpočet v toľkých krajinách taký rôzny a uplatňujú sa také odlišné procesy na riešenie takých odlišných javov, prišla mi na um otázka, v ktorom bode prestáva byť participatívny rozpočet participatívnym rozpočtom? Alebo, ak je to všetko participatívny rozpočet, ako máme odlišovať medzi rôznymi postupmi a cieľmi tak, aby sme nezískali pocit, že sme sa stratili v preklade? Otázku som si zodpovedala tak, že PR sa vždy musí prispôsobovať lokálnym okolnostiam a lokálnym potrebám a nezaoberať sa príliš otázkou, čo ním ešte je alebo už nie je. Mali by sme sledovať aj iné participatívne procesy a ciele, vrátane transparentnosti mestskej a štátnej politiky a toho, či sa zdroje naozaj prerozdeľujú tým, ktorí to najväčšmi potrebujú, alebo ktorej komunite ako celku. Participatívny rozpočet má pravdepodobne oveľa väčší potenciál, ako sa nám doteraz zdá, a preto by sme sa nemali sústrediť len na to, čo môžeme robiť teraz, aby nám príležitosť urobiť viac nepretiekla pomedzi prsty.


Preložila Silvia Ruppeldtová

Zdroj: Participatory Budgeting http://www.participatorybudgeting.org.uk/blog/different-types-of-pb...what-is-pb-really-by-ruth-jackson/
Priemerne (0 Hlasy)

Novinky Novinky

utopia.sk

Tie, na ktoré sme čakali

Čo dnes znamená byť verejne činnou rómskou ženou, komunitnou líderkou a organizátorkou? Ako sa dajú prekonať bariéry predsudkov a sociálneho vylúčenia, ktoré systematicky vytvára spoločnosť, v ktorej spoločne žijeme? Ako sa dá každodennou prácou prispieť k tomu, aby zmizlo podhubie plodiace etnický, sociálny či rodový útlak?

 

utopia.sk

Zabudnutá generácia: o ľudských právach bez strachu

V štvrtej zo série diskusií o Ekonomike ako priestore spolupráce sme diskutovali o ľudských právach, ich význame a dôvodoch, prečo sú často ľuďom odopierané.

 

utopia.sk

S Novembrom ´89 na večné časy a nikdy inak? Prísľuby, realita a budúcnosť

V tretej zo série diskusií o Ekonomike ako priestore spolupráce sme diskutovali o odkaze Novembra '89, prísľuboch, ktoré priniesol, výsledkoch politickej a ekonomickej transformácie a možnostiach ďalšieho spoločenského vývoja.

 

utopia.sk

Späť do budúcnosti. Perspektívy družstevníctva v strednej Európe

V druhej zo série diskusií o Ekonomike ako priestore spolupráce sme diskutovali o problémoch a úspechoch družstevníctva v strednej Európe a jeho budúcnosti.

 

utopia.sk

Načo nám je práca? Diskusia o súčasnosti a budúcnosti práce

V prvej zo série diskusií o Ekonomike ako priestore spolupráce sme sa bližšie pozreli na to, čo dnes považujeme za prácu a ako by mohla vyzerať jej budúcnosť.

 

Zastavme dohodu CETA

Zastavme dohodu CETA

Viac ako 450 organizácií z Európskej únie a Kanady podpísalo spoločné vyhlásenie, ktoré odmieta obchodnú dohodu CETA a žiada všetkých volených zástupcov a zástupkyne, aby ju v procese schvaľovania nepodporili. Opodstatnené obavy obrovského množstva ľudí neboli vypočuté. V súčasnosti už máme k dispozícii veľa analýz a argumentov, ktoré potvrdzujú, že táto dohoda len prehĺbi problémy, s ktorými zápasia nielen EÚ a Kanada. Preto treba dohodu CETA zastaviť a s ňou aj akékoľvek ďalšie pokusy o presadzovanie obchodnej politiky, ktorá škodí ľuďom a životnému prostrediu.

Celý text výzvy v anglickom jazyku so signatármi a odkazmi na zdroje tvrdení vo vyhlásení je zverejnený na adrese:
http://www.s2bnetwork.org/european-canadian-civil-society-groups-call-rejection-ceta/

Český preklad textu vyhlásenia si môžete prečítať nižšie.

 

Koalícia občianskej spoločnosti vyzýva vlády Európskych krajín, aby odmietli dohodu CETA

Koalícia občianskej spoločnosti vyzýva vlády Európskych krajín, aby odmietli dohodu CETA

Brusel 22. september – Široká skupina občianskych a spotrebiteľských organizácií ako aj odborových zväzov vyzýva ministrov a ministerky EÚ, aby odmietli podpísať Komplexnú hospodársku a obchodnú dohodu(CETA) s Kanadou [1]. Ministri a ministerky zodpovední za obchod sa dnes a zajtra zídu v Bratislave, aby prediskutovali schválenie dohody CETA.

Vyhodíš ich dvermi, vracajú sa oknom

Vyhodíš ich dvermi, vracajú sa oknom

Je možné, že sa to skončilo? Ak áno, je to víťazstvo kampane, ktorá ešte pred časom vyzerala beznádejne, čeliac hradbe politickej, korporátnej a byrokratickej moci. Zdá sa, že TTIP – dohoda o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve, je mŕtva. Nemecký minister hospodárstva Sigmar Gabriel vyhlásil, že „rokovania s USA fakticky zlyhali." Francúzsky premiér Manuel Valls oznámil, že rozhovory boli „jednoznačne zastavené". Podobne sa vyjadrili aj belgické a rakúske ministerstvá. Moc ľudí zvíťazila. Nateraz.

Akčná jeseň! Posledné dni dohody CETA

Akčná jeseň! Posledné dni dohody CETA

23. septembra 2016 sa v Bratislave stretnú ministri obchodu, aby sa pokúsili nájsť spoločnú pozíciu pred podpisom dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Kanadou (The Comprehensive Economic and Trade Agreement, CETA). Táto chvíľa je nesmierne dôležitá, pretože ak sa zhodnú, CETA môže byť podpísaná a odoslaná do Európskeho parlamentu. Slovinsko, Rumunsko, Poľsko, Bulharsko a Valónsky parlament v Belgicku však vyjadrujú svoje znepokojenie a námietky proti prijatiu dohody CETA. Preto je veľmi dôležité, aby aj organízácie občianskej spoločnosti, združenia a odborové organizácie v nadchádzajúcom období prejavili svoj odmietavý postoj k dohode CETA. Spoločne tak pomôžu vytvárať tlak na ministrov obchodu, aby neodsúhlasili obchodnú dohodu, z ktorej budú mať prospech len korporácie, a ktorá poškodí záujmy občanov a pracujúcich.

Družstva přinášejí inspiraci a mají výsledky

Družstva přinášejí inspiraci a mají výsledky

Iniciativa Alternativa Zdola se v r. 2013 zapojila do projektu „Inclusive local economies through cooperatives development" podpořeného Visegrádským fondem. Projekt vede slovenské sdružení Utopia, zapojili se i maďarští a polští partneři. Hlavními cíli projektu bylo zmapovat postavení družstev v jednotlivých zemích a inspirovat se příklady dobré praxe jak v oblasti legislativní, tak v prezentaci ve sdělovacích prostředcích. Vyvrcholením projektu bude ve všech čtyřech zemích vytvoření „družstevního inkubátoru", který má sloužit jako informační a poradenské centrum pro zájemce o družstevnictví. Inspirací pro projekt se stala zpráva Evropského parlamentu z roku 2013, která hodnotila pozitivní příspěvek a odolnost družstev vůči krizi a nabádala členské státy k podpoře a posílení tohoto sektoru, včetně vytvoření potřební právní a finanční infrastruktury. Souvislost s lokální udržitelností i sociálními aspekty se odrazila v zaměření projektu, proto také název „Inkluzivní místní ekonomiky prostřednictvím rozvoje družstev."

 

 

First Previous Next Last

FB FB