Ale ako bude taká internacionála vyzerať? Čo môže dosiahnuť? Ako sa k nej postavia rôzni ľudia – napríklad vy, ktorí túto esej čítate – predovšetkým však aktivisti z rôznych hnutí po celom svete?

Iná ako tá predtým

Predstavme si, že nová internacionála je vynikajúce prostredie pre diskusiu, ale chýba jej praktický komponent. Čo by však bolo ešte horšie, že je len zoskupením osobností s veľkým egom obľubujúcich dlhé a bezvýsledné schôdzovanie. Alebo si predstavte novú internacionálu, ktorá inteligentne zameria svoj program a idey, ale ktorá sa stane prostriedkom malej skupiny ľudí na vydávanie inštrukcií z hora. Tiež si môžeme predstaviť, že zameranie, štruktúra alebo výkonné postupy novej internacionály zapustia korene v rasistických, autoritárskych alebo inak koncepčne chybných a nespravodlivých praktikách. Dokonca aj v prípade, že by sa nová internacionála významne rozrástla na tehlách inteligencie a sociálnej malty, ale zachovala by si zvyky a idey starého sveta, pravdepodobne by nenapomohla vytvoreniu sveta nového. Na starých základoch by nestál pevne. Teraz musíme zasiať budúcnosť najlepšie ako vieme.

Väčšina politicky mysliacich ľudí pôsobiacich v súčasných hnutiach by sa nepridala k internacionále starého typu. Aj keby sme sa zamerali len na relatívne malý počet horlivých duší, ktorí by sa radi zapojili za akýchkoľvek okolností, pravdepodobne by sa im onedlho inšpirácia vytratila. Môžeme predvídať, že na vybojovanie významnej zmeny by bola podpora príliš slabá. Nedokážeme zvíťaziť v súboji o nový svet, ak nezískame širokú a hlbokú podporu, a túto podporu nedosiahneme ponukou metód a štruktúr stelesňujúcich chyby minulosti.

Vyplýva z toho mnohým známa dôležitá lekcia: Ak bude nová internacionála pochodovať v starom rytme, poznačená deštruktívnymi pozostatkami minulosti – nezávisle na tom, čo si jej členovia prajú – podpora, ktorú získajú, bude priveľmi obmedzená na dosiahnutie výsledku pre 21. storočie.

Zameranie novej internacionály

Podstata novej internacionály by mala odpovedať na všetky obavy spojené s rozvojom a udržateľnosťou oslobodenej spoločnosti, ale nie je dôvod domnievať sa, že všetci rozumní ľudia by sa mohli alebo mali zhodnúť na všetkých otázkach s tým spojených. Veľa sa bude musieť vyriešiť za pochodu. Mnohé sa bude meniť od krajiny ku krajine. Možno existuje akési najlepšie riešenie, ešte sme naň však neprišli. Možno sa väčšina domnieva, že ho pozná, ale stále ostáva veľa tých, ktorí majú iný názor, a možno práve im dá budúcnosť za pravdu.

To naznačuje, že na dosiahnutie jednoty by sme mali zvoliť minimálnu, ale zásadne dôležitú množinu princípov a záväzkov, ktoré by dali novej internacionále tvar. Aké minimálne záväzky potrebujeme na úspešné prispôsobenie sa novej internacionály a naplnenie jej poslania? Tí, ktorí by sa stotožnili s neporušiteľnosťou základných princípov, by sa mohli pripojiť.

Asi len málokto by pochyboval, že nová internacionála by sa mala zameriavať predovšetkým na ekonomiku, rodovú rovnoprávnosť a rodinu, kultúru, spoločenstvo, politiku, medzinárodné vzťahy a ekológiu. Je však dôležité povedať, že nie je nutné – a za posledných niekoľko desaťročí sme sa presvedčili, že ani zmysluplné – pokúšať sa vyzdvihovať jedno zo spomínaných hľadísk nad druhé. Každé z nich je centrálne dôležité a silno prepletené s ostatnými. Takýmto spôsobom sa môže stať pravidlom prax, že sa istá členská skupina novej internacionály v jednej krajine bude v určitom období z akéhosi dôvodu primárne zameriavať na jeden z týchto ťažiskových hľadísk, ale pre členstvo v novej internacionále bude musieť uznať, že táto priorita je len jednou z viacerých a ostatné prioritné hľadiská by mali dostať priestor, aby mohli ovplyvniť ich prácu. Rovnako by aj všetky ostatné skupiny mali možnosť dať sa spätne ovplyvniť.

Prinajmenšom týchto šesť spomínaných centrálnych okruhov sa musí stať programovým záujmom každej organizácie, ktorá chce vytvoriť nový svet, pretože:
(a) všetkých šesť domén zásadne ovplyvní charakter nového sveta, (b) každá z nich je schopná mať rozhodujúci vplyv na úspešnosť dosiahnutia nového sveta, a (c) isté spoločenstvá zaujaté jednou z domén by sa rýchlo cítili marginalizované, keby sa ich primárne domény zohľadňovali ako sekundárne.

Aký minimalistický program a s tým spojené záväzky by pri každom z uvedených šiestich širokých okruhov záujmu mohla nová internacionála predniesť? Čo je pre každú z týchto šiestich domén potrebné urobiť, aby sa dosiahol počiatočný všeobecný súhlas a aby sa v danej oblasti dosiahli skutočné zmeny, ktoré by zároveň získavali sympatie spoločenstiev s vlastnými prioritami a zároveň ich emancipovali?

Niekoľko konkrétnych možných príkladov na dosiahnutie zhody:

Ekonomická produkcia, spotreba a alokácia by mali nadobudnúť beztriedny charakter. To zahŕňa rovný prístup pre všetkých ku vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti a základným potrebám, ako sú potraviny, voda, hygiena, bývanie, zmysluplná a dôstojná práca, prostriedky a prostredie osobného naplnenia.

Rodová rovnosť, sexualita, rodinné vzťahy, sexuálna preferencia alebo pohlavie by nemali byť privilégiom veku ani žiadnej skupiny. To samozrejme znamená odstránenie všetkých druhov útlaku žien, s čím súvisí poskytovanie služieb dennej starostlivosti pre deti (jasle, škôlky), rekreácie, starostlivosti o zdravie, atď.

Kultúrne a komunitné vzťahy medzi rôznymi rasami, etnickými skupinami, náboženstvami, prípadne inými ďalšími spoločenstvami musia chrániť práva a identitu každej z nich a rovnako rešpektovať všetky ostatné. Predpokladá to odstránenie rasizmu, etnocentrizmu ako aj ďalších bigotných štruktúr spolu so zaistením prosperity a práv domorodých pôvodných národov v oblastiach, kde je to aktuálne.

Proces politického rozhodovania, vedenia súdnych sporov a implementácia spoločných programov by mali pomôcť preniesť vládu na ľud spôsobom, ktorý nebude nadraďovať žiadny sektor spoločenstva nad iné a získavať tak väčšiu moc. Vyžaduje si to participáciu a spravodlivosť pre všetkých.

Medzinárodný obchod, komunikácia a iné interakcie by mali nadobudnúť podobu ochrany mieru, spravodlivosti a úsilia zbaviť sa všetkých zvyškov kolonializmu a imperializmu. Obsahuje to aj anulovanie dlhov národov globálneho juhu a rekonštrukciu medzinárodných noriem a vzťahov, smerujúce k spravodlivej egalitárnej spoločnosti.

Ekologické rozhodnutia by nemali byť iba udržateľné. Mali by zohľadňovať prírodné prostredie v zhode s našimi najvyššími nárokmi na seba a na svet. Predpoklad zahŕňa klimatickú spravodlivosť a obnoviteľnosť energetických zdrojov.

Môžeme si ďalej položiť otázku, či vznikne dostatočný priestor pre rozdielnosť a diskusiu, čo presne každý z hore uvedených bodov vyjadruje, alebo ďalšie špecifické detaily. Mať priestor na diskusiu je dobré v takej internacionále, ktorá chce byť masovým blokom mnohorakých projektov, z ktorých každý si uchová vlastnú históriu a agendu. Internacionála sa tak stane veľkou sumou všetkých svojich častí. Rozdielnosť bude zdrojom jej sily. Mala by sa vyvarovať pokušeniu stať sa iba koalíciou zhodujúcou sa len na najvšeobecnejšej rovine a najmenšom možnom spoločnom menovateli, a vyhnúť sa homogenizácii všetkých pohľadov do jedného úzkeho vzoru.

Základné hodnoty

A čo základné hodnoty? Nová internacionála by zaiste chcela vyzdvihovať solidaritu ako súčasť svojho étosu. Internacionála by koniec koncov mala znamenať medzinárodné spojenectvo hnutí a projektov, ktorého zmyslom je vzájomná podpora a kolektívny úžitok.

Nová internacionála by okrem toho mala určite vyzdvihovať rôznorodosť ako jednu zo základných hodnôt, aj keby nebola absolútna jednota v tom, čo presne zahŕňa.
Po určitom čase by sme mohli predpokladať, že členovia získajú stále jasnejšiu predstavu, čo so sebou rovnosť prináša a čo všetko predstavuje. Jedným spôsobom porozumeniu rovnosti môže napríklad byť prepodklad, že každá práceschopná osoba bude získavať príjem v závislosti od dĺžky, intenzity a otupnosti alebo monotónnosti spoločensky užitočnej práce, nezávisle na vlastníctve, moci, či dokonca objeme produkcie. Na druhej strane tým ľuďom, ktorí nemôžu pracovať, sa dostane špeciálnej pozornosti, pričom ich príjem bude vo výške priemernej mzdy.

Mier, spravodlivosť, ekologická udržateľnosť a múdrosť by určite mali patriť k hlavným hodnotám. Seriózne hnutia by s nimi určite nemali problém.

Nová internacionála bude musieť zaujať postoj k procesu rozhodovania, participácii a moci. Minimálne by sa mala zaviazať k hodnotám symbolizovaným pomenovaním „demokracia“. Podľa môjho názoru by však mala smerovať ešte ďalej a ašpirovať na koncepciu „moci ľudu“ či „participatívnej demokracie“, prípadne „manažment produkcie samotnými pracujúcimi“. Rovnako by mala vážne posudzovať druhy štrukturálnych zmien a inovácií nevyhnutných na dosiahnutie informovanej, sebavedomej participácie všetkých občanov v politickom, ekonomickom aj sociálnom živote. Mala by možno obsahovať napríklad aj zmeny v procese, akým sa práca prideľuje a akým sa vykonáva, ako sa orientuje a vníma vzdelávanie, a ako sa zvyknú diskutovať a prehodnocovať preferencie.

Vzhľadom na čas a miesto vzniku si predstavme, že nová internacionála si osvojí názov „participatívna socialistická internacionála“ (PSI), kde už výraz „participatívna“ napovedá, že nie je reč o internacionále našich predchodcov, ale o internacionále celkom novej.

Ako sa však vyrovnáme so súperiacimi názormi, ktoré budú rozliční členovia presadzovať nad rámec minimálneho konsenzu? Ako by mohli v novej internacionále popri sebe koexistovať rôznorodé postoje vo vzájomnom rešpekte? Ako dosiahnuť spoluprácu vo vzájomne kreatívnom a ohľaduplnom prehodnocovaní?

Prúdy v novej internacionále

Ako môže ostať internacionála verná svojim základným záväzkom a byť pritom prostriedkom neustáleho rastu a rozvoja? Ako môže nová Internacionála uprednostňujúca vzájomne zdieľané základné hodnoty/program súčasne praktizovať rôznorodosť a zdôrazňovať inováciu?

Jednou možnou odpoveďou je inklúzia „prúdov“ slúžiacich ako prostriedky pre súperiace názory. Môže existovať prúd pozostávajúci z viacerých členských organizácií (projektov, hnutí), ktoré zdieľajú istý ekonomický cieľ (napríklad participatívnu ekonomiku alebo trhový socializmus, atď.), alebo istú strategickú orientáciu (napr. nenásilné taktiky). Skutočnosť, že by mala internacionála viacero prúdov by sa nevnímalo ako slabosť podkopávajúca jednotu, ale ako sila, ktorá odpudzuje prejavy sektárstva a garantuje neustály rast. Internacionálu by tvorili rôzne so vzájomným rešpektom súperiace pozície a spolu by interaktívne analyzovali protichodné pohľady v tej najlepšej viere a úsilí dosiahnuť nové náhľady.

Internacionála by vítala rôzne prúdy. Poskytovala by im dostatok priestoru a prostriedkov rozvíjania dialógu so všetkými ostatnými, s úmyslom ponúknuť nový pohľad na rôzne postupy a programy.

Agenda jednotlivých prúdov by nebola skrytá. Rozličné názory by sa rešpektovali. Aj tá najzvláštnejšia myšlienka by sa za istých okolností považovala za užitočnú. Všetky názory existujúce vo vnútri internacionály by sa mali dôkladne preskúmať bez defenzívnych a pochybovačných prejavov na margo motívov jednotlivých členov.

V krátkosti by sa dalo zhrnúť, že pokiaľ by ktorýkoľvek prúd prijal základné princípy internacionály a pôsobil v zhode s jej normami a metódami, rešpektovaný disent by sa vnímal ako lepšia alternatíva a nie ako dohoda z donútenia. Takáto alternatíva by tiež umožňovala neustále rozširovať náhľady a prístupy k problematikám.

V diskusiách o postupoch a programe by sa jednotlivé prúdy vždy vypočuli. Minoritné postoje by mali nielen priestor na argumentáciu do čo najväčšej možnej miery, ale v prípade, že by neuspeli, mohli by ďalej rozvíjať svoje názory či už v snahe preukázať ich pravdivosť, alebo naopak zistiť ich neplatnosť. Idea jedinej politickej alebo programovej línie by bola kultúre a procesom tohto typu novej internacionály.

Členstvo a rozhodovanie v novej internacionále

Kto sa môže stať členom internacionály? Internacionála by združovala hnutia, strany, organizácie či projekty, je ale veľmi pravdepodobné, že by sa členmi nemohli stať samostatné osoby. To len v prípade pridruženia organizácie, ktorej sú členom.

Ktoré skupiny by sa mohli pripojiť? Každá skupina, ktorá presvedčí ustanovené percento, napríklad 75 percent existujúcich členov, že úprimne prijali hlavné princípy internacionály. Mohli by to byť napríklad Zjednotená socialistická strana Venezuely (Partido Socialista Unido de Venezuela, PSUV), Hnutie roľníckych bezzemkov (Movimento dos Trabalhadores Rurais sem Terra, MST) z Brazílie, či Nadácia Rosy Luxemburgovej z Nemecka, dokonca by sa mohli pripojiť aj mediálne organizácie ako napríklad ZCom. Členovia a zamestnanci každej novej organizácie, ktorá sa pripojila k internacionále, by tak v nej členstvo získali automaticky. Jednotlivci, ktorí by sa chceli stať členmi internacionály, ale nepatria do žiadnej z jej členských organizácií, by sa museli k nejakej pridať. Individuálne členstvo ako také by neexistovalo. Prínosom by bolo, že legitímnosť každého jednotlivca by nemusela posudzovať internacionála, ale iba jeho členská organizácia. Neexistovalo by tak ani tzv. „papierové“ členstvo či masa nepridružených a preto v podstate neznámych členov.

O čom by internacionála rozhodovala?

Každá členská organizácia by mala nenapadnuteľnú agendu orientovanú na svoju vlastnú činnosť. Zároveň by sa od nej požadovalo, aby boli jej aktivity v zhode s princípmi, postupmi a spoločnými programovými perspektívami internacionály. Medzi členskými skupinami by prevládala solidarita, ale vo vzťahu k jednotlivým nezávislým postupom by existovala autonómia. Internacionála by mala svoj spoločný program, postupy, normy a pravidlá, o ktorých by sa rovnako ako o pripravovaných spoločných stretnutiach, mítingoch, kampaniach a mnohom ďalšom priebežne rozhodovalo.

Ako by také rozhodovanie vyzeralo?

Členské skupiny by boli rôzne početné. Niektoré by mali len niekoľko členov, iné by mohli mať aj tisícovú či dokonca miliónovú základňu. Rozhodnutia internacionály by boli záväzné len pre organizácie a skupiny, ktoré akceptovali kolektívne princípy agendy. V druhej fáze by nasledovali úpravy a korekcie návrhov na dosiahnutie ešte väčšej podpory, kde by na prednesenie protiargumentov dostali priestor disidentské pohľady minority. Proces by vo svojej finálnej fáze kulminoval konečným hlasovaním. Malá skupina s počtom piatich členov by disponovala piatimi hlasmi s výnimkou, keby malo mať dané rozhodnutie mať na nich väčší dopad ako na ostaných. Rovnako by mala zodpovedajúci počet hlasov skupina s počtom desať tisíc alebo milión členov, s tou výnimkou, keby na nich malo mať dané rozhodnutie väčší dopad, ako na ostaných. Hlasy by však nedoručovala skupina, ale každý individuálne. Tento spôsob už dávno nie je neriešiteľnou úlohou. Ideálne riešenie je internet. Existujú aj iné spôsoby? Samozrejme. Uviedol som len jeden hypotetický, hoci si myslím, že vhodný spôsob.

Možný program novej internacionály

Čo by bolo náplňou novej internacionály?

Nová internacionála by mohla organizovať medzinárodné podujatia a protestné dni. Mohla by podporovať kampane už existujúcich zápasov členských organizácií. Mohla by slúžiť na podporu členských organizácií, proti ktorým sa vedú represie. Mohla by iniciovať široké diskusie a kampane na podporu vzdelávania.

Internacionála by tiež mohla rozbiehať vlastné projekty a kampane, financované členstvom. Napríklad masívnu celosvetovú kampaň sústredenú na imigráciu, ukončenie vojen, skrátenie pracovného týždňa vo všetkých krajinách sveta, alebo odvrátenie klimatickej katastrofy. S tým by súvisela príprava podkladov, vzdelávania, konkrétne aktivity, organizovanie a udržanie bojkotov, podpora lokálnych iniciatív a dokonca zabezpečovanie materiálnej a ľudskej pomoci kampaniam v zahraničí.

Participácia ako aj postoj ku všeobecným programom by boli na samotných členských organizáciách. Na druhej strane by vo vnútri internacionály existovala kolektívna tendencia alebo motivácia pre najlepšiu možnú spoluprácu a pomoc. Vďaka tomu by nastolený program Internacionály bol buď produktom jej samotnej a jej členom by sa odporúčal, alebo by mal podobu výzvy smerom k členstvu ako aj širokej verejnosti. V každom prípade by neboli právne záväzné, mali by však silu a efektivitu.

Pokiaľ ide o program, je samozrejmé, že najsilnejší dôvod založenia internacionály je pomôcť organizáciám, hnutiam a projektom uniknúť z osamotenia a izolácie pri presadzovaní svojej často jedinej témy. Dôležité je pridať sa k väčšiemu procesu zahrňujúceho iniciatívy rôzneho druhu, ktoré sú pritom zjednotené vzájomnými dohovormi o spolupráci.

Sen alebo realita?

Všetko vyššie uvedené je len hrubý náčrt. Nič nie je hotové ani unikátne. Všetko sa môže upraviť, ohnúť, zväčšiť, vyzrieť alebo ďalej rafinovať najrozličnejšími spôsobmi.

Je naozaj len sen, že by svetové hnutia, organizácie, strany a projekty spolupracovali v intelektuálnom a programovom rešpekte, vzájomnej pomoci a hlbokej rôznorodosti? Je len sen, že by boli samosprávy solidárne, autonómne a súdržné v základných princípoch materiálnej a sociálnej rovnosti?

Áno, dnes sa to zdá ako sen, ako veľké prianie či túžba. Ale v neďalekej budúcnosti by sa mohol sen zmeniť na skutočnosť. Nemyslíte si, že by to bol obrovský historický krok vpred?

Preložil Dušan Krnáč