Európske stretnutia patria k hlavným nástrojom podpory priamej politickej participácie chudobných ľudí. Sú kľúčové pre zviditeľnenie problému a  samotný proces prípravy stretnutí pomáha premene ľudí zažívajúcich chudobu na aktivistov. Tento proces je dnes kľúčový v mnohých národných sieťach proti chudobe.

Slovenskú sieť proti chudobe na stretnutí zastupovala štvorčlenná delegácia na čele s národnou koordinátorkou Annou Galovičovou. V delegácii ďalej boli Daniela Obšasníková, Dušan Klč a Ivan Malek.  V slovenskom stane na nádvorí pred Európskym parlamentom, doslova pod oknami europoslancov a euroúradníkov obrazom, heslami i slovne hovorili o chudobe na Slovensku, do ktorej sa ľudia prepadávajú  pre nedostatok práce, nízke príjmy a chýbajúce služby a z ktorej sa bez pomoci zo strany spoločnosti nedokážu dostať. 

Národné delegácie diskutovali o rôznych problémoch súvisiacich s chudobou.  Kritizovali obraz chudobných, ktorý často pretláčajú politici a médiá. Slovenskí, belgickí, holandskí a britskí delegáti sa zhodli, že väčšina chudobných ľudí v ich krajinách nie sú ani leniví, ani hlúpi, ani nevzdelaní, či drogovo závislí.  Zvýšenie počtu chudobných  v Európskej únii o 5 miliónov v dôsledku hospodárskej krízy a úsporných opatrení jasne ukazuje, že za chudobu nemožno viniť jedinca.

Zhodli sa tiež, že  je potrebná harmonizácia medzi štátmi.  Rozdiely vo výške sociálnych dávok (minimálneho príjmu) sú oveľa vyššie ako rozdiely v priemerných príjmoch a cenách tovarov a služieb každodennej spotreby. Sú často aj viac ako desaťnásobné. Vo vyspelých demokratických krajinách sú chudobní sú oveľa lepšie chránení pred chudobou a dávky im postačujú na veľmi skromný ale slušný život a umožňujú aj participáciu na veciach verejných.  

Slovenský stan navštívili aj viacerí mladí ľudia zo Slovenska, ktorí v Bruseli žijú a pracujú. Mnohí z nich potvrdili, že aj ich rodina na Slovensku zápasí s chudobou a oni sami sa pred chudobou rozhodli ujsť za prácou do zahraničia.

Na rozdiel od iných národných delegácii, ktoré petíciou protestovali proti nezáujmu svojich europoslancov, slovenská delegácia mala možnosť hovoriť o možnostiach odstraňovania chudoby a o dôležitosti riešenia tejto problematiky s viacerými  slovenskými europoslancami. Napriek rokovaniami doslova nabitých dňoch do slovenského stanu prišli Boris Zala, Miroslav Mikolášik, Eduard Kukan, Anna Záborská. Edit Bauer prijala účastníkov slovenskej delegácie v priestoroch európskeho parlamentu. Všetci europoslanci zo Slovenska skonštatovali vážnosť  témy a prejavovali ochotu podieľať sa na jej riešení, čo niektorí robia aj v rámci svojich výborov.  Zaujímali sa aj o osobné príbehy a dôvody chudoby členov delegácie a prisľúbili pomoc pri zjednávaní nápravy.  Avšak dôležitá je vlastná stratégia, ako odstrániť chudobu na Slovensku. Ako nás informoval zástupca Európskej komisie Martin Orth, riešenie chudoby patrí k prioritám aj pri schvaľovaní eurofondov.  Bez viditeľnosti a zosilnenia hlasu chudobných i na Slovensku sa nepodarí pomôcť marginalizovaným skupinám.  Tento cieľ – posilňovanie hlasu chudobných vo verejnom priestore - je a zostane prioritný pre Slovenskú sieť proti chudobe. Preto je našim cieľom ovplyvniť tvorcov politík, tým, že ich budeme informovať, prinášať analýzy opreté o priame skúsenosti ľudí s uskutočňovanými politikami a žiadať, aby pri úpravách či zavádzaniach nových politík  viedli dialóg – viac konzultovali – s tými, ktorých ich rozhodnutia existenčne zasahujú.

Slovenskí delegáti spolu s ostatnými podporili prehlásenie, že chudobní a sociálne vylúčení majú právo na dôstojný život, na rešpektu plný postoj, na rovnaký prístup k vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti, k práci. Všetci účastníci 12. stretnutia pochopili, že podpora vlastných občanov je dobrou investíciou a vracia sa mnohonásobne štátu a apelujú na dodržiavanie  článku 34 ods.1 Charty základných práv Európskej únie pri tvorbe politík zameraných na ľudí zasiahnutých chudobou a sociálnym vylúčením.