Ťažba sa stala rizikom aj pre vodné zdroje Peru a môže ohroziť budúci poľnohospodársky rozvoj a navždy poškodiť život v Andách.

Spoločenské organizácie v Peru čoraz častejšie hovoria o tom, že voda musí dostať prednosť pred ťažbou. Ich protesty minulý rok zastavili viacero ťažobných projektov vzhľadom na negatívne dosahy na dostupnosť vody, vrátane projektu ťažby medi Tia Maria spoločnosti Southern Copper neďaleko Arequipy vo výške 1 miliardy dolárov, bane na striebro spoločnosti Bear Creek Mining Corp. kanadskej Santa Any v Pune v hodnote 51 miliónov dolárov či rozšírenia ťažby medi Toquepala v Tacne v hodnote 800 miliónov dolárov.

9. februára účastníci protestu za vodu, najmä roľníci z andského regiónu, začali mesačný pochod od baníckeho regiónu Cajamarca do Limy, kde predložili návrh zákona zakazujúci ťažbu v oblastiach s vodnými zdrojmi. Peruánske hnutie za vodu požaduje aj prísnejšiu vládnu kontrolu nad ťažbou a zavedenie účinných postupov verejných konzultácií. Nový zákon o verejných konzultáciách, ktorý bol schválený minulý rok, ešte treba zaviesť do praxe a protestanti požadujú zastavenie ťažobných činností, kým zákon nenadobudne účinnosť. Zároveň žiadajú prehodnotenie súčasných koncesií na ťažbu.

V uplynulý rokoch boli práva miestnych andských komunít pošliapané centralizovaným schvaľovaním projektov a nedostatočným prihliadaním na environmentálne požiadavky. Obyvatelia obývajúci banícke oblasti Peru patria medzi najchudobnejších v krajine. Po 20 rokoch neregulovaného rastu ťažby sa len málo zmenili čísla týkajúce sa chudoby, výživy či negramotnosti v banských oblastiach, kde má na zdravie miestneho obyvateľstva negatívny vplyv aj znečistenie kyanidom a ortuťou.

Na nedávnom kongresovom fóre na tému Voda, biodiverzita a ťažba kongresman Jorge Jorge Rimarachin Cabrera, zastupujúci Cajamarku, vyzval na zmenu orientácie peruánskej ekonomiky znížením exportu surovín. V r. 2011 vývoz minerálov dosahoval 27,4 miliardy dolárov, čo predstavuje 59 percentu celkových príjmov krajiny z exportu v hodnote 46,3 miliardy dolárov.

Začiatkom 90. rokov prezident Alberto Fujimori (1990 – 2000) sprivatizoval peruánsky banícky priemysel, čím otvoril cestu novým ťažobným koncesiám za mimoriadne priaznivých podmienok. Spoločnosti platia 30-percentnú daň z príjmov, no vzhľadom na daňové úľavy je následný príjem z daní nižší. Dohody o daňovej stabilizácii zas umožňujú korporáciám blokovať budúce vládne zvyšovanie daní na obdobie 10 až 15 rokov. (Daňové prázdniny garantuje peruánska ústava).

Banícke zákony z Fujimoriho éry sú pod tlakom

Ťažobný program z Fujimoriho éry dostal Peru za krátky čas na horúci zoznam ťažobných investícií. Bane dnes pokrývajú 25 miliónov hektárov (61,7 milióna akrov) pôdy v Peru a projekty sa rozšírili z andských hôr na peruánske pobrežie a do amazonskej džungle. Kritici tvrdia, že nárast baníckeho priemyslu je chaotický a neorganizovaný a štátna regulácia zas slabá. Sergio Sanchez z mimovládnej organizácie GRUFIDES, ktorá analyzuje situáciu týkajúcu sa ťažby v Peru už dlhé roky, zdôrazňuje, že zmeny mali nastať už dávno: „Keď si uvedomíte, čo v Peru sa deje, zistíte, že právny rámec je už zastaraný. Takto to nemôže ďalej pokračovať. Banícky zákon nemôže takto ďalej pokračovať, ani zákon vodných zdrojov nemôže takto ďalej pokračovať."

Plány na spustenie vôbec najväčšej zahraničnej investície v Peru – vo výške 4,8 miliárd dolárov do bane na ťažbu zlata a medi Conga v severoperuánskom regióne Cajamarca – postavil nového prezidenta Ollantu Humalu pred banícky konflikt. Ten viedol kampaň z ľavicových pozícií, sľubujúc, že sa po zvolení bude zaoberať ťažobnými záujmami, vo svojej politike však ustúpil, keď súhlasil s neoliberálnejšou cestovnou mapou.
Hnev pre náhlu zmenu Humalových názorov na ťažbu prispel k narastajúcemu napätiu v historicky spornom regióne Cajamarca s 1,4 milióna obyvateľmi. Približne 47 percent tohto regiónu bolo vyčlenených na rozvoj baníctva.

Komunity v Cajamarke majú za sebou dlhú históriu sporov ohľadom baníckych ťažobných projektov v regióne. V r. 2004 protesty miestnych roľníkov a študentov zastavili podobný projekt tých istých korporácií v Cerro Quilish, ktoré by narušili dodávky vody do mesta Cajamarca.

Baňa Conga s otvorenou jamou bude mať za následok zničenie štyroch vysokohorských andských jazier, ktoré má nahradiť rezervoármi vody. Pôda z ťažobného projektu sa uloží do dvoch zničených prírodných jazier. Kritici projektu tvrdia, že baňa bude mať dosah na celý vodný systém v regióne. Projekt sa má realizovať v oblasti horného toku piatich riek.

Spoločenské organizácie mobilizujúce proti Conge sľubujú, že projekt sa nikdy nedostane ďalej. Prvé protesty vypukli v novembri 2011, no už 29. novembra bolo 19 ľudí postrelených a poranených. Vláda nariadila dočasné zastavenie výstavby bane, úsilie o zastavenie protestu prostredníctvom dialógu však zlyhalo.

Peruánska ľavica konfrontuje prezidenta, ktorého si zvolila

Neschopnosť Humalovho kabinetu dohodnúť sa na tom, či vyhlásiť výnimočný stav, viedla k rezignácii polovice prezidentovho kabinetu v decembri 2011. Humala prijal rezignáciu svojho bývalého šéfa kampane a vedúceho kabinetu Solomona Lernera a na tento post rýchlo vymenoval bývalého plukovníka Oscara Valdesa, ktorý predtým pôsobil ako minister vnútra.

Spor mal za následok vyhodenie ľavicových členov z vlády. Vo vláde skončila aj umiernená strana Perú Posible Alejandra Toleda. Toledo potom kritizoval zvýšený vplyv bývalých členov armády v novom kabinete.

Peruánska ľavica sa bezpochyby cíti zradená prezidentom, o ktorého zvolenie sa usilovala. Gonzales zdôraznil, že napätie v kabinete bolo zrejmé od prvého dňa novej vlády. Konzervatívne podnikateľské a mediálne odvetvia tlačili na kontinuitu hospodárskej a investičnej politiky. „Conga bola spúšťačom, vďaka ktorému konzervatívne kruhy získali moc a tí, čo podporovali zmenu, prehrali."

V decembri Humala vyhlásil núdzový stav a na miesto protestov vyslal jednotky, ktoré protest ukončili. Potom ohlásil plán, podľa ktorého mali medzinárodní experti preskúmať dôsledky projektu na vodu a na životné prostredie a spôsob ich implementácie prostredníctvom zmien zameraných na obmedzenie negatívnych vplyvov. Tím troch medzinárodných geologických a banských expertov zo Španielska a z Portugalska mali štúdiu projektu ukončiť do začiatku apríla.

Gregorio Santos, regionálny guvernér štátu Cajamarca, je na čele úsilia o zastavenie Congy. Vydal nariadenie, schválené regionálnou radou 5. decembra, ktorým sa zakazuje všetka ťažobná činnosť v oblastiach s vodnými zdrojmi v Cajamarke. Santos, starostovia obcí v oblasti a ďalšie skupiny protestujúce proti Conge odmietli medzinárodnú štúdiu centrálnej vlády ako ďalší prostriedok na ospravedlnenie ťažby, pričom sa opierali o dve nezávislé správy, podľa ktorých má projekt poškodiť región.

Spor sa zameral na to, či správa o environmentálnych vplyvoch z dielne Newmont  Corporation presne hodnotí vplyvy ťažby na povrchové a podzemné vodné zdroje.

Krátko po vypuknutí protestov v novembri pracovníci ministerstva životného prostredia vytiahli z hromady dokumentov správu Newmontu o vplyvoch na životné prostredie a preskúmali ju – správa o vplyvoch bola predložená v januári 2010 a v októbri 2010 ju schválilo ministerstvo pre energetiku a ťažbu. Išlo o kratšie časové obdobie ako je zvyčajných dva a pol roka pre väčšinu správ o vplyvoch.

Správu o vplyvoch na životné prostredie posúdil námestník ministra životného prostredia José de Echave, ktorý predtým pracoval v environmentálnej mimovládnej organizácii COOPACCION. V analýze bola Newmontova správa environmentálnych vplyvoch označená ako vysoko „subjektívna" a obsahovala výzvu na vypracovanie ďalšej štúdie. V správe Congy o vplyvoch na životné prostredie sa konštatuje, že vplyvy projektu budú „veľmi nízke až mierne", v hodnotení správy sa však konštatuje, že z hľadiska rozsahu projektu, jeho umiestnenia pri vodnej nádrži a krehkého ekosystému je „veľmi nepravdepodobné, aby sa vplyvy na životné prostredie mohli klasifikovať ako veľmi nízke až mierne".

Správa amerického geológa Roberta E. Morana, ktorú v marci vydala mimovládna organizácia GRUFIDES a Cajamarcská univerzita, zašla ešte ďalej v kritike správy Congy o vplyvoch na životné prostredie.

„EIA správa (správa o vplyvoch na životné prostredie) Congy je prekvapujúco úbohý a klamlivý dokument vzhľadom na výšku investície – 4,8 miliárd dolárov – a zapojenie niekoľkých veľkých korporácií," uviedol Moran. Zdôraznil, že správa neposkytla nevyhnutné technické informácie, ktoré verejnosť a regulátori potrebujú, aby mohli prijímať informované rozhodnutia. „Z mnohých hľadísk," uviedol Moran, „je to urážka verejnosti a regulátorov."

Vláda odmietla Moranovu správu ako spolitizovanú. Regionálny viceprezident Newmontu pre Južnú Ameriku Carlos Santa Cruz povedal na nedávnej tlačovej konferencii, že spoločnosť urobí do poslednej kvapky potu všetko pre to, aby spustili prevádzku bane. Newmont argumentuje tým, že vďaka jeho projektu sa bude na poľnohospodárske účely produkovať viac vody ako je objem vody, ktorý pochádza z prírodných jazier. Uviedol, že projekt konzultoval s 13 000 obyvateľmi Cajamarky. Newmont obhajuje svoju správu tým, že vláda spĺňa požiadavky vlády.

Tí, ktorí vystupujú proti ťažbe, sú presvedčení tom, že správy Morana a De Echaveho nie sú realistické. S blížiacim sa termínom vydania vládnej štúdie sa v Cajamarke začali mobilizovať nové protesty. Na protestnom zhromaždení 9. marca v Cajamarke Santos vyhlásil, že konzervatívna politika vlády dostala na dno tých, ktorí podporovali jeho pôvodný politický projekt. „Keďže sa Ollanta Humala odovzdal do rúk pravice, v prieskumoch verejnej mienky sa mu darí veľmi dobre. Dnes má podporu 80 percent v Miraflores v San Borje," povedal Santos s narážkou na bohaté predmestia Limy.

Valdes nazval protestujúcich „pseudoenvironmentalistami" a centrálna vláda napadla regionálne nariadenie Cajamarky na Ústavnom súde Peru. Navyše vyslala tím prokurátorov na prešetrenie financií regionálnej vlády s nádejou, že dokážu, že Santos použil vládne peniaze na financovane nedávnych protestov.

Predísť vážnej konfrontácii ohľadom Congy nebude jednoduchá úloha. „Ak v tom bude Conga pokračovať za každú cenu, vláda to bude musieť presadiť silou prostredníctvom armády," povedal Sanchez. „Inej cesty nebude. Pretože obyvatelia Cajamarky pôjdu do ulíc a projekt odmietnu. Postoj Cajamarky je jasný: ľudia sú jednoznačne proti projektu. Conga v skutočnosti nemá spoločenskú podporu. Možno má súhlas na papieri, ale nemá súhlas od ľudí."

Ronald J. Morgan je novinár

Preložila Judita Takáčová

Fotografia: Wikimedia Commons