Do občianskych rád sa náhodne oslovujú a pozývajú občianky a občania z konkrétnej komunity alebo z celého regiónu. Počas facilitovaného víkendového stretnutia spoločne vypracovávajú riešenia spoločenských výziev a problémov a zaoberajú sa centrálnou témou, ktorú im predkladajú politickí reprezentanti. Podľa Michaela Lederera sú občianske rady nestrannou „hlásnou trúbou" obyvateľstva a opätovne bližšie spájajú politiku a občanov.
Na základe náhodného výberu sú vybraní ľudia - „normálni občania", ktorí nijako nedisponujú špeciálnymi vedomosťami alebo špeciálnou kvalifikáciou. Nezastupujú žiadne záujmové skupiny, ale predkladajú svoje vlastné osobné názory. Celý proces sprevádza dynamická facilitácia. Občianska rada by mala ukončiť svoju činnosť spoločným vyhlásením. Dôležité je, že na tomto vyhlásení sa zhodne celá skupina. Vyhlásenie sa v druhom kroku prezentuje verejnosti.
Podľa Lederera pozostáva výhoda občianskej rady na jednej strane v náhodnom výbere, ktorý vedie k vytvoreniu veľmi heterogénnej skupiny. Týmto sa môže do diskusie dostať čo možno najviac rozličných názorov a skúseností. Na druhej strane slúži občianska rada ako nestanné (nestranícke) fórum, kde sa môžu občania a občianky politicky angažovať a spoluvytvárať vlastné okolie. Je však treba zdôrazniť, že občianska rada neprijíma žiadne politické rozhodnutia, ale tematizuje aktuálne výzvy a nevyhnutné kroky v komunite, v regióne, či v spolkovej krajine a týmto sa stáva poskytovateľom impulzov pre ďalšie opatrenia.
Občianske rady sa môžu vytvárať pre určitú cieľovú skupinu, pre určitú tému, alebo v rozličných priestorových zónach. Tento nástroj sa ukazuje byť obzvlášť účinným, keď sa realizuje v pravidelných intervaloch, vždy s novým náhodným výberom. Takto sa môže občianska rada etablovať ako nová forma, ktorá umožňuje občanom a občiankam nestranícky sa zapájať do politickej diskusie a do formovania ich životného prostredia.
Občianske rady sa realizujú predovšetkým v rakúskej spolkovej republike Voralberg a od roku 2006 do roku 2010 sa realizovalo dvadsať rád v rozličných komunitách, mestách a regiónoch. V tejto intenzite sa tento nástroj presadil v nemecky hovoriacich krajinách zatiaľ len vo Voralbergu.
Medzi najčastejšie témy, o ktorých sa na doterajších občianskych radách diskutovalo, patria na jednej strane faktory ovplyvňujúce vzťahy komunity a mesta, predovšetkým hospodárska infraštruktúra (napríklad, spôsoby ako oživiť centrum mesta), turistický a cestovný ruch v regióne a mestský rozvoj, najmä v oblastiach dopravy a výstavby. Na druhej strane boli neustálou témou diskusie o spolužití v komunite, o integrácii, o sociálnom kapitále a kvalite života, ako aj o spájaní občianskych iniciatív a snáh.
Možnosť naďalej úspešne využívať a rozvíjať tento postup participácie (účasti), ale aj lepšie odhadovať jej vplyv a dopad, predpokladá zozbieranie a zdokumentovanie ďalších skúseností. Z tohto dôvodu začal v roku 2010 úrad pre otázky budúcnosti v spolupráci s ministerstvom životného prostredia vo Viedni výskumný projekt plánovaný na dva roky. V rámci tohto projektu sa má na jednej strane vyškoliť viac facilitátorov pre procesy participácie, ale predovšetkým sa majú z viacerých hľadísk preskúmať konkrétne občianske rady. Prvé výsledky by mali byť dostupné na jeseň tohto roku.
Podľa Lederera nie je kľúčovou kvalitou občianskej rady samotné záverečné vyhlásenie, ale aktivizujúci moment. Ide o posilňovanie (empowerment, Selbstermächtigung) prostredníctvom inkluzivity. Ďalším dôležitým aspektom je stretávanie sa rozličných skúseností, postojov a pohľadov, ktoré vytvárajú priestor pre vznik nových myšlienok. Vzniká tak možnosť pre spoločensko-politické vysporiadanie sa s komplexnými témami.
Zrejme najdôležitejším prínosom je však samotná skúsenosť. Stretáva sa skupina neznámych ľudí a počas spoločnej práce nachádza spoločný menovateľ. Tento zážitok opisovali niektorí účastníci nasledovne: „Prišli sme ako ja a odchádzame ako my".
Dňa 23. marca 2012 sa po prvýkrát zišla školská občianska rada. Desať účastníkov tvorili rodičia a učitelia, ktorí diskutovali zásadné otázky športovej školy Steyr. Po počiatočnej neistote sa veľmi rýchlo podarilo vytvoriť pocit spoluúčasti a kolektívnej identity „my". Prvé projektové nápady školskej rady sa dnes už aj realizujú.
Nápad vytvoriť občiansku radu na škole sa zrodil počas seminára dynamickej facilitácie v Batschune. Najdôležitejšiu úlohu pri jej vzniku zohral vedúci rodičovského združenia športovej školy Steyr Michael Lederer. Po rozhovoroch s učiteľmi sa projekt skonkretizoval do podoby štvorhodinového stretnutia náhodne vybraných učiteľov a rodičov. Veľmi dôležitá bola podpora riaditeľa školy, ktorý sám navrhol názov Školská rada.
Ochota a pripravenosť zapojiť sa bola veľmi vysoká, čo organizátorom v rodičovskom združení veľmi zjednodušilo celkovú prípravu. Stretnutie aj preto prebehlo veľmi pozitívne a napriek peknému jarnému počasiu sa zúčastnilo všetkých desať vybraných osôb. Úvodná rezervovanosť a myslenie v rámci „táborov" učitelia verzus rodičia sa už v priebehu necelej hodiny premenilo na pocit vzájomnosti. Zmenilo sa predovšetkým nastavenie rodičov, keď sa dozvedeli podrobnosti o ťažkostiach pri prípravách školského dňa. Prvým konkrétnym výsledkom diskusie sa stal plán na vymaľovanie školských tried s konkrétnym časovým harmonogramom.
Celkovým výsledkom stretnutia bolo sformulovanie protokolu školskej rady, v ktorom boli vypracované najdôležitejšie témy. Podľa jeho tvorcov by mohol slúžiť aj ako manifest k aktuálnej situácii na školách v Rakúsku.
Zostavil, preložil a upravil Peter Nedoroščík
Fotografia: ponte1112
