Identita priestoru pod mostom Lafranconi

Szerző: Ivana Pasečná

Most, ako tranzitný bod spája, stimuluje komunitu, verejnosť...V spolupráci s mestom štartujeme projekt Autonómna zóna Lafranconi - flexibilný multifunkčný priestor podporí identitu a bezpečnosť, otvorí nové možnosti trávenia voľného času pre študentov.
,, Je načase, aby sme si plánovači uvedomili, že nevieme takmer nič o ľuďoch. Ak to priznáme, otvoríme dvere pre iné profesie a ich odborné znalosti, poznatky z iných odborov.''
„ Vytvorenie novej koncepcie priestoru, ktorá bude uspokojovať hmotné, citové a duchovné potreby súčasného života."


Je identita len nová ,,moderná'' obálka starého obsahu? Potrebuje most Lafranconi novú identitu? Ako plánovač zistí, kedy je ten čas vytvoriť novú identitu? Vytvorením dotazníka a jeho distribuovaním užívateľom priestoru. Plánovači majú v rukách nástroj. Vyberáme si identitu /ak bývame pri mori/, alebo je to identita, ktorá nám bola prisúdená /Lafranconi/? Plánovači trávia príliš veľa času štúdiom priestoru, nie ľudí. Je potrebné študovať ľudí, ich požiadavky. Počúvať ... a pýtať sa. Doteraz sme sa síce pýtali až príliš, ale nepočúvali.
Termín identita sa používa najčastejšie na odlíšenie miesta od ostatných. Identita miesta ako súbor významov spojených s určitou kultúrnou krajinou, z ktorej konkrétna osoba, alebo skupina čerpá pri utváraní ich osobnej, vlastnej, alebo spoločenskej identity. Identita miesta sa môže odrážať v architektúre, alebo krajine. Aby sme zistili, aké je identita miesta, treba sa spýtať otázku čo nám asociuje toto miesto, aké obrázky napr.? Najdôležitejšou vecou, je poznať preferencie užívateľov priestoru /duša a myseľ sú individuálne/. Nadviazať s úžívateľmi osobný vzťah, objaviť a pochopiť ich vnútorný svet, nájsť prepojenie naň v krajine, resp. verejnom priestore. Práve detaily robia jeden priestor odlišný od iného.
Krajina je predmetom expozície /výkladu/. Budovy, technické diela /most/ môžu odrážať napr. špecifický štýl architekta, ale nie prírodu, charakter priestoru. Pri navrhovaní je treba brať do úvahy povahu a okolie /prírodné a zastavané/ priestoru, pracujeme tiež v určitom sociálnom a kultúrnom prostredí.
Má priestor pod mostom Lafranconi identitu a ak áno, akú? Miesto môže mať identitu, ako výraz jeho charakteru, ducha miesta, ktorý ho robí výnimočným. Na druhej strane môže byť jeho identita odvodená z ľudí, ktorí ho obývajú /individuálna, alebo skupinová identita/. Táto forma identity vychádza z toho, ako ľudia sa chcú správať, alebo byť vnímaní, alebo reálne sú vnímaní inými. Niekto si môže túto identitu vytvoriť cielene, alebo sa môže vytvoriť spontánne ako výsledok spôsobu života, alebo miery vnímania inými tohto spôsobu života.
Identita teda môže vznikať spontánne, bez zámeru ju vybudovať. Prečo potom dávame toľko energie do jej vybudovania? Toto cielené úsile človeka je podľa môjho názoru spojené s niečím psychologickým. Čo je hnacou silou tohto vytrvalého úsilia? Túžba po čom? Niekam patriť? Ako by mal vyzerať most, ktorý by nás bezprostredne prepojil s mestom, v ktorom chceme žiť?

azl.utopia.sk    http://www.facebook.com/AutonomnaZonaLafranconi

Átlagos (0 Szavazatok)

Novinky Novinky

utopia.sk

Tie, na ktoré sme čakali

Čo dnes znamená byť verejne činnou rómskou ženou, komunitnou líderkou a organizátorkou? Ako sa dajú prekonať bariéry predsudkov a sociálneho vylúčenia, ktoré systematicky vytvára spoločnosť, v ktorej spoločne žijeme? Ako sa dá každodennou prácou prispieť k tomu, aby zmizlo podhubie plodiace etnický, sociálny či rodový útlak?

 

utopia.sk

Zabudnutá generácia: o ľudských právach bez strachu

V štvrtej zo série diskusií o Ekonomike ako priestore spolupráce sme diskutovali o ľudských právach, ich význame a dôvodoch, prečo sú často ľuďom odopierané.

 

utopia.sk

S Novembrom ´89 na večné časy a nikdy inak? Prísľuby, realita a budúcnosť

V tretej zo série diskusií o Ekonomike ako priestore spolupráce sme diskutovali o odkaze Novembra '89, prísľuboch, ktoré priniesol, výsledkoch politickej a ekonomickej transformácie a možnostiach ďalšieho spoločenského vývoja.

 

utopia.sk

Späť do budúcnosti. Perspektívy družstevníctva v strednej Európe

V druhej zo série diskusií o Ekonomike ako priestore spolupráce sme diskutovali o problémoch a úspechoch družstevníctva v strednej Európe a jeho budúcnosti.

 

utopia.sk

Načo nám je práca? Diskusia o súčasnosti a budúcnosti práce

V prvej zo série diskusií o Ekonomike ako priestore spolupráce sme sa bližšie pozreli na to, čo dnes považujeme za prácu a ako by mohla vyzerať jej budúcnosť.

 

Zastavme dohodu CETA

Zastavme dohodu CETA

Viac ako 450 organizácií z Európskej únie a Kanady podpísalo spoločné vyhlásenie, ktoré odmieta obchodnú dohodu CETA a žiada všetkých volených zástupcov a zástupkyne, aby ju v procese schvaľovania nepodporili. Opodstatnené obavy obrovského množstva ľudí neboli vypočuté. V súčasnosti už máme k dispozícii veľa analýz a argumentov, ktoré potvrdzujú, že táto dohoda len prehĺbi problémy, s ktorými zápasia nielen EÚ a Kanada. Preto treba dohodu CETA zastaviť a s ňou aj akékoľvek ďalšie pokusy o presadzovanie obchodnej politiky, ktorá škodí ľuďom a životnému prostrediu.

Celý text výzvy v anglickom jazyku so signatármi a odkazmi na zdroje tvrdení vo vyhlásení je zverejnený na adrese:
http://www.s2bnetwork.org/european-canadian-civil-society-groups-call-rejection-ceta/

Český preklad textu vyhlásenia si môžete prečítať nižšie.

 

Koalícia občianskej spoločnosti vyzýva vlády Európskych krajín, aby odmietli dohodu CETA

Koalícia občianskej spoločnosti vyzýva vlády Európskych krajín, aby odmietli dohodu CETA

Brusel 22. september – Široká skupina občianskych a spotrebiteľských organizácií ako aj odborových zväzov vyzýva ministrov a ministerky EÚ, aby odmietli podpísať Komplexnú hospodársku a obchodnú dohodu(CETA) s Kanadou [1]. Ministri a ministerky zodpovední za obchod sa dnes a zajtra zídu v Bratislave, aby prediskutovali schválenie dohody CETA.

Vyhodíš ich dvermi, vracajú sa oknom

Vyhodíš ich dvermi, vracajú sa oknom

Je možné, že sa to skončilo? Ak áno, je to víťazstvo kampane, ktorá ešte pred časom vyzerala beznádejne, čeliac hradbe politickej, korporátnej a byrokratickej moci. Zdá sa, že TTIP – dohoda o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve, je mŕtva. Nemecký minister hospodárstva Sigmar Gabriel vyhlásil, že „rokovania s USA fakticky zlyhali." Francúzsky premiér Manuel Valls oznámil, že rozhovory boli „jednoznačne zastavené". Podobne sa vyjadrili aj belgické a rakúske ministerstvá. Moc ľudí zvíťazila. Nateraz.

Akčná jeseň! Posledné dni dohody CETA

Akčná jeseň! Posledné dni dohody CETA

23. septembra 2016 sa v Bratislave stretnú ministri obchodu, aby sa pokúsili nájsť spoločnú pozíciu pred podpisom dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Kanadou (The Comprehensive Economic and Trade Agreement, CETA). Táto chvíľa je nesmierne dôležitá, pretože ak sa zhodnú, CETA môže byť podpísaná a odoslaná do Európskeho parlamentu. Slovinsko, Rumunsko, Poľsko, Bulharsko a Valónsky parlament v Belgicku však vyjadrujú svoje znepokojenie a námietky proti prijatiu dohody CETA. Preto je veľmi dôležité, aby aj organízácie občianskej spoločnosti, združenia a odborové organizácie v nadchádzajúcom období prejavili svoj odmietavý postoj k dohode CETA. Spoločne tak pomôžu vytvárať tlak na ministrov obchodu, aby neodsúhlasili obchodnú dohodu, z ktorej budú mať prospech len korporácie, a ktorá poškodí záujmy občanov a pracujúcich.

Družstva přinášejí inspiraci a mají výsledky

Družstva přinášejí inspiraci a mají výsledky

Iniciativa Alternativa Zdola se v r. 2013 zapojila do projektu „Inclusive local economies through cooperatives development" podpořeného Visegrádským fondem. Projekt vede slovenské sdružení Utopia, zapojili se i maďarští a polští partneři. Hlavními cíli projektu bylo zmapovat postavení družstev v jednotlivých zemích a inspirovat se příklady dobré praxe jak v oblasti legislativní, tak v prezentaci ve sdělovacích prostředcích. Vyvrcholením projektu bude ve všech čtyřech zemích vytvoření „družstevního inkubátoru", který má sloužit jako informační a poradenské centrum pro zájemce o družstevnictví. Inspirací pro projekt se stala zpráva Evropského parlamentu z roku 2013, která hodnotila pozitivní příspěvek a odolnost družstev vůči krizi a nabádala členské státy k podpoře a posílení tohoto sektoru, včetně vytvoření potřební právní a finanční infrastruktury. Souvislost s lokální udržitelností i sociálními aspekty se odrazila v zaměření projektu, proto také název „Inkluzivní místní ekonomiky prostřednictvím rozvoje družstev."

 

 

First Previous Next Last

FB FB