Prvé idey
V roku 2010 si vtedajší študenti, dnes už absolventi odboru filozofia, všimli, že na parkovisku pod mostom sa dejú rôzne veci. Mládež tu skáče na bicykloch, skateboardoch, trénuje fireshow, crossfit, parkour a iné športy. Prechádzam sa po priestore a obchádzam autá... Nie je si tu kde sadnúť a pozorovať tieto adrenalínové aktivity, chýba miesto na zaparkovanie bicykla. Neviete, prečo sa tu máte zastaviť. Ako fresky dnes pôsobia pozostatky legálnej graffiti steny z rokov 2005-2006 a tagy, ktorými sú popísané takmer všetky stĺpy a steny mosta.
V noci by som týmto priestorom sama nešla ani náhodou, necítila by som sa bezpečne. Vidím odpadky porozhadzované po zemi. Aha! Niekto na stĺpy nainštaloval improvizované odpadkové koše. Aspoň niečo. Kopy pneumatík, čo vidím - s tými sa tu cvičí, stavajú sa z nich prekážky. Smerujem do lodenice, okolo zanedbaných stromov a prerastených húštin. Vychodenou cestičkou v trávniku. Na prvý pohľad zanedbané miesto s obrovským potenciálom pre jedinečný bratislavský športovo-kultúrny priestor. Študenti filozofie snívajú o bratislavskej Christianii, autonómnej zóne, spravovanej komunitou ľudí, ktorým na priestore záleží.
Čo je to ten Participatívny rozpočet?
Október 2012, idem sa pozrieť na verejné fórum participatívneho rozpočtu v Bratislave, zaujímajú ma participatívne procesy v plánovaní, ale aj v spravovaní mesta. Vraj tu občanom dajú peniaze na projekty, ktoré si sami schvaľujú. A je tu aj projekt Autonómnej zóny Lafranconi. Neprechádza a neprechádza. Krásna idea, všetko pripravené a napísané. Chýba však nápad, ako pretaviť ideu do reality. Sedím a uvažujem, a o chvíľku počujem samú seba hovoriť: „skúsim to priniesť na školu (rozumej FA STU), možno to zaujme spolužiakov z doktorandského a mohli by sme spraviť workshop. Aspoň zistíme, čo tí ľudia chcú."
Univerzity, spolupracujme!
Mladí asistenti na Fakulte architektúry STU a architekti z praxe, ktorých sme oslovili, boli nadšení. Super nápad, radi spravia odbornú prednášku, či odlektorujú workshop. „Mohli by sme to tak participatívne, s verejnosťou, dotazník a tak..." počujem Ivanu Pasečnú. Čím viac uvažujeme, zisťujeme, že by sa nám do tímu hodili ľudia aj z iných ako architektonických povolaní. Vedia veľa toho, čo nevieme my, a tak oslovujeme Univerzitu Komenského a jej študentov. Stále nevieme, čo by chceli ľudia z komunít, ktoré si spontánne priestor osvojili a využívajú ho, a tak po všetkých známych prichádzajú kontakty. V teréne sa rozprávame so „skejťákmi" a pomaly odhaľujeme príbeh tohto miesta. Na časovej osi sa nachádzame práve v novembri 2012. Katastrálny úrad je ďalšia zastávka. Pozemky pod mostom patria Univerzite Komenského, to bude určite ľahké. Oslovujeme ich viackrát, no neozývajú sa nám. Stavba patrí Národnej dialničnej spoločnosti. Náš projekt ich tiež nezaujal, no ideme ďalej. Ešte aj participatívny rozpočet viazne, mestskí poslanci neodhlasovali prerozdelenie financií a vyzerá to beznádejne. Projekt spí na tri mesiace. Začiatkom februára 2013 je situácia jasná. Rozpočet pre občanov je skrátený, no suma, ktorú nám poskytnú, je postačujúca na kvalitný štvordňový workshop, na ktorý sa budeme musieť dôsledne pripraviť. Chceme z mladých ľudí predsa dostať maximum! Rozbiehame dotazník a šírime verejnosti. Lektori sa pripravujú na prednášky, zháňame materiály a tvoríme program. Rozmýšľame aj nad tým, čo bude ďalej a tak píšeme grantové projekty. Som rada, že je nás viacero, a každý vie robiť niečo iné.
Mesiac pred workshopom
Na konci marca sa ozýva rektor UK, dohodneme si stretnutie s ním a s jeho tlačovým tajomníkom. Projekt sa mu páči, musí to ošetriť s právnikmi a dohodnúť sa na rade dekanov. Nám sa páči, že hovorí, čo si myslíme: mohlo by to byť pre miestne komunity a nekomerčné aktivity, pri tom nie sú problémy s daňami, žiadne stavby pevne spojené so zemou, radšej dočasné, nech si overíme čo funguje, indikatívne rastliny. Nevieme, čo s tým priestorom bude. Botanická záhrada možno bude potrebovať alternatívny vstup. Bolo by to asi lepšie odtiaľto, zaparkujete a pohodlne prejdete cez park. Tešíme sa. Na druhý deň ide kolega lepiť plagáty na Fakultu telesnej výchovy a športu. Tu sa našej aktivite netešia. Dozvedeli sa o nás po prvýkrát teraz, hoci im dekan Filozofickej fakulty preposielal e-mail už pred piatimi mesiacmi. Dozvedáme sa, že oni sú správcami priestoru a nechcú tam nič nebezpečné. Nechcú, aby sa priestor predal developerom, ktorí si tu postavia hotel, nechcú nič. Najradšej by tu mali hokejový štadión. Ako jedného z hlavných stakeholderov ich pozývame na workshop a pripravujeme sa na neľahkú diskusiu. Čo budeme robiť? Máme číslo na tlačového tajomníka UK a tak mu voláme, že asi budeme mať problém s našim super projektom. Súhlasí. Práve dnes sa ozvali z Národnej diaľničnej spoločnosti, že chcú kúpiť pozemky pod stavbou mosta. Projekt je ohrozený! Prihlásených je 30 študentov z desiatich odborov UK, STU v Bratislave a SPU v Nitre. Lektori majú témy na prednášky, miestne komunity oslovené, v jednom z najčítanejších denníkov vychádza článok a dotazník je tak vypĺňaný denne. Pripomienok a nápadov sme vyzbierali na tri workshopy a ľudia nás podporujú - konečne sa niekto začal zaujímať o toto miesto!
Workshop
Zvolili sme postup: najprv poskytnime čo najviac informácií, potom pracujme. K registračnému pultíku ostýchavo prichádzajú účastníci, nevedia, čo majú očakávať. Ani my. Zatiaľ. Spravíme si zoznamovací kruh a po skupinách nám prednášajú svoje očakávania: „...zásah, sebarealizácia, zábava, spolupráca, skúsenosť, strata predsudkov, niečo pekné do portfólia, realizácia, chcem zistiť, čo vlastne robia tí sociológovia..." Očakávania sú rôznorodé, tak ako naši účastníci - architekti a krajinní architekti, urbanisti, dizajnéri, stavbári a priestoroví plánovači, filozofi, sociológ, kulturológ, študentka matematiky a fyziky, či angličtiny a švédštiny. Dokopy farební a veselí. V tomto momente som vďačná, že naši lektori sú profesionáli nielen v odbore, ale aj v prácii s ľuďmi a skupinou.
Prvé poobedie sme sa zamerali na prieskum našich očakávaní, prezentáciu podnetov od občanov, ktorí na základe dotazníka a pripomienkovacej mapy územia spracoval filozof Lukáš Bulko. Najvýraznejšie sa objavuje potreba občanov tento priestor nezastavať objektami, ale skvalitniť. Ponúknuť možnosť, prečo sa zastaviť. Viacero pripomienok smeruje k pochopeniu jedinečnosti tohto priestoru pre niektoré z komunít (graffiti, skate, parkour) nielen v celomestskom, ale i regionálnom a štátnom význame. „Také miesto na Hall of Fame v Bratislave nenájdete." hovoria majstri graffiti podnikateľ Roman Tóth a architekt František Radačovský. Dušan Chudík z občianskeho združenia Pedál približuje život komunity cyklistov. Vysvetľuje, aký má potenciál toto miesto pre nich, bavíme sa o návrhu a súčasnom stave cyklotrás, ale aj o vytvorení cyklistického ihriska. Rostislav Matoušek a Anton Lednický z FTVŠ vysvetľujú, aké sú pozemkové vzťahy, čo je reálne, čo by si želali (znovu spomínajú štadión) a rozvíja sa diskusia o tom, ako to na Slovensku chodí. Zhodneme sa na tom, že všetci chceme, aby priestor pod mostom vyzeral lepšie, bol pre ľudí, otvorený verejnosti. Večer voľne prechádza do diskusie o vytvorení komunity participatívneho rozpočtu - verejné priestory. Komunita by chcela byť odborná, občania môžu prísť s nápadom a budú mať možnosť priniesť svoje podnety a poradiť sa s odborníkmi ako postupovať, dotiahnuť si projekty pre miesta, na ktorých im záleží, do realizácie. Druhý deň zrána prichádzajú páni z mmcité z Brna. Hovoria, ako sa im podarilo vytvoriť pod mostom parkourové ihrisko. Člen českej parkourovej komunity hovorí o tomto športe, aj o betónových plochách a stenách pod mostom Lafranconi. Pozná to tu, už si tu bol zaskákať. Elena Šoltésová nás od komunít odvedie a rozpráva o celomestskom význame priestoru, o kontinuite nábrežných priestorov a histórii mosta Lafranconi. Už vieme kde je schovaný potok a aké je pravé meno grófa Grazioso Enea Lanfranconi, po ktorom je pomenovaný priestor i okolie.
Účastníci sa rozdelia do tímov so zmiešanými profesiami. Nakoniec sa nám vykryštalizujú tri skupiny, ktoré pod vedením 2ka Landscape architects, Nice architects a Remix&Noiz architects spracovávajú ideovú štúdiu. Veľa sa rozpráva o tom, pre koho a prečo. Študenti z nearchitektonických odborov pridávajú cenné pripomienky a rozmýšľajú aj nad programom, ktorým priestor vedia naplniť a oživiť nielen v lete, ale aj v zime. Bzučanie ako v úli prerušujú výlety do lokality. Sledujeme to zvonku, teraz majú tvorivý potenciál v rukách lektori. Večer nás však ešte čakajú prednášky. Katka Boháčová hovorí o umeleckých a architektonických intervenciách, o princípe Urban Acupuncture a rozbieha sa diskusia o tom, čo je a nie je vhodné do lokality. Ivana Pasečná uzatvára deň prednáškou o identite a bezpečnosti, a približuje študentom proces, pomocou ktorého sa myšlienka dostáva do procesu realizácie. Vydýchla som si, odborný blok bol nabitý aktuálnymi a cennými informáciami. Študenti sú unavení, ale i tvorivo naladení.
Ďalšie dva dni skupinovej práce prinášajú neočakávané konfrontácie, ktoré ústia do originálnych riešení. Každý hovorí odborným jazykom svojej profesie a je neľahké sa zladiť. Náročné situácie v skupinách pomáha riešit psychológ a filozof Peter Nedoroščík. A znova si uvedomujem, ako som vďačná profesionálnemu a aj interdisciplinárnemu tímu. V nedeľu poobede máme prezentáciu výsledkov v našom kruhu. Som zvedavá. Študentov nevieme odtrhnúť od počítačov, posúvame čas a ponechávame ešte hodinu na dopracovanie. Nikto nechce predstavíť svoj návrh prvý, všetci majú pocit, že nemá takú kvalitu ako očakávali. Prezentácie začínajú a ja už viem, že do večera budem neuveriteľne nadšená. Je to tak. Koncepcie majú hlavu a pätu, sú zamerané na ľudí, ktorí priestor užívajú a ponúkajú možnosti pre tých, ktorí by ho potenciále mohli využiť. Každá z troch ideových štúdií je svojim spôsobom originálna a pritom nezabúda ani na všetky požiadavky, ktoré sme do študentov vložili my, či podnety od občanov. Re:generátor, Na Hrane a Laf:Kocka. Všetky môžete vidieť na stránke azl.utopia.sk aj s ich popisom a jednotlivými intervenciami.
Regenerátor - http://azl.utopia.sk/liferay/1.ideova-studia-re-generator
„Študentská iniciatíva Re:generátor vznikla na základe myšlienky využiť energiu blízkeho športu na produkovanie kultúry a iných aktivít pod mostom Lafranconi. Snaží sa tak využiť pohyb ľudí, ktorí okolo miesta iba prechádzajú alebo inak vybíjajú svoju energiu, a zároveň podporiť komunity, ktoré sa pod mostom stretávajú a energiu pre svoje aktivity potrebujú. Návrh rovnako ponúka ľuďom možnosť dozvedieť sa viac o subkultúrach v Bratislave, reagovať na ne a možno ich aj viac tolerovať. Študenti nezabudli ani na nábrežie, posedieť si tu môžete na plávajúcom kúpalisku rovno na Dunaji."
Laf:Kocka - http://azl.utopia.sk/liferay/2.ideova-studia-lafkocka
„Základnou myšlienkou intervencií je :upcycling:, ako vyššia forma recyklácie. Využitím materiálov a existujúcich hmôt, ktoré sú v blízkosti mosta a pod ním sa zlepší kvalita a ekologická
hodnota tohto územia. Zvýraznením botanickej záhrady a podporou subkultúr sa upevní identita územia a pozdvihne úroveň pouličného života pod mostom.
Snahou je
nenásilné zasiahnutie do priestoru pod mostom a v jeho okolí jednoduchým, variabilným a
opakujúcim sa prvkom. Tento prvok má slúžiť ako forma upútania okoloidúceho, dôvod prečo spomaliť, či dokonca zastaviť. Úmyslom nie je meniť identitu miesta (často vnímanú negatívne), dôležité je definovať jednoduchý element, ktorý bude slúžiť ako spájajúci, nosný prvok zóny Lafranconi. Tento prvok bude slúžiť ako pridaná hodnota. Súčasný život pod mostom sa nezmení, ale badateľne skvalitní.
Vzhľadom k faktu, že majetko-právne vzťahy územia nie sú vyjasnené, navrhované intervencie sú dočasné, pričom ich stála inštalácia je jednoducho realizovateľná s možnosťou dlhodobého - stáleho osadenia."
Na Hrane - http://azl.utopia.sk/liferay/3.ideova-studia-nahrane
„Hrana je geometricky definovaná ako úsečka, tvorená prienikom dvoch susedných stien mnohostena. V prenesenom význame pre nás predstavuje miesto, kde sa pretínajú a spájajú rôzne záujmy, aktivity a subkultúry. Návrh dopĺňa a rozširuje prítomné aktivity o alternatívne športy, ako aj o street-artovú komunitu, kultúrne vystúpenia a iné typy umenia.
Most chápeme nielen ako prepojenie dvoch brehov, ale aj ako prepojenie centra mesta s oblasťou Karloveského ramena. Územie pri Moste Lafranconi vnímame ako miesto, kde sa dajú prekročiť bariéry a prekonať predsudky a zároveň ako priestor pre diskusiu, upevnenie spoločných záujmov a pochopenie iných pohľadov. Prienikom cyklotrás, peších komunikácii a aktivít, vzniká uzol, ktorý v našom návrhu charakterizuje Veža - vertikálna dominanta okolia.
Koncept návrhu:
- je inšpirovaný tvarmi a materiálmi samotného prostredia, je kontextuálny
- vychádza z identity miesta
- efektívne využíva voľné priestory pod mostom (nenarúša fungujúcu dopravu)
- je nízkonákladový
- je jednoznačne identifikovateľný"
Čo sme sa naučili?
Študenti sa hravou formou mohli dozvedieť ako funguje participatívne plánovanie, čo sú majetkovo-právne vzťahy a územný plán, akú rolu hrajú v celom procese architekti a mesto, akú občania. Vieme už, že občania nie sú dav nevzdelaných ľudí, ale skôr odborníkov z rôznych profesií a častokrát sú užívatelia priestoru najväčšími odborníkmi na miesto, v ktorom ideme tvoriť. Keď sa navzájom počúvame, kvalita projektov rastie. Štvrtková verejná prezentácia návrhov bola čerešničkou na torte nášho úsilia. Priestory Lodenice UK boli naplnené po okraj. Hravá energia z workshopu sa preniesla aj na návštevníkov, vyzbierali sme podnety aj od nich. Všetky informácie zverejňujeme a sme zvedaví aj na vaše podnety. Výsledkom sú tri štúdie priestoru pod mostom, ktoré smerujú k prepojeniu a 30 intervencií, ktoré sú dočasné, no pomôžu oživiť priestor už dnes. Kým sa vyriešia pozemkové vzťahy, tento priestor má možnosť byť integrálnou súčasťou mesta, nie len tranzitným a parkovacím bodom.
Ako pokračovať?
Komunikáciu s NDS nám prisľúbilo otvoriť mesto, konkrétne poradca primátora Michal Feik. S FTVŠ, ktorá priestor práve spravuje, sa nám podarilo prelomiť ľady a dúfame, že ako odborníci na územie sa zúčastnia ďalších procesov a dovolia, aby tento experiment mohol pokračovať naďalej. Študenti sú skromní a hoci spravili za štyri dni obrovský kus práce, zdá sa im, že to mohlo byť lepšie. Navnímať a spracovať toľko poznatkov, v takej kvalite, stálo nesmierne množstvo síl a energie. Doba a povolanie architekta sú orientované na výkon-realizáciu a ja vidím, že sa im ťažko oceňuje, akým procesom prešli a čo ich to naučilo. Na záver workshopu im pripomínam, že cesta je cieľ, cítim sa pritom strašne múdro a v duchu sa smejem sama sebe. Častokrát aj mňa zomelie moja výkonovo orientovaná povaha, až sama nevidím, koľko užitočných vecí sa mi podarilo na ceste spraviť.
Za všetky spätné väzby, čo sme si dali, pripájam jednu od študentky Martiny:
No spätne, zariadené to bolo super, aj premyslené (svoje čaro mal aj negatívny prístup na začiatku - tzv. realita a že treba ju prekonať - konkrétne prezentácia majiteľov pozemku). Aj zaujímavý hostia boli pozvaný, dobre vymyslené skupinky aj s koučmi a mohla by som pokračovať cez opekačku...:)
Ale čo je pre mňa dôležité, taký povedzme vstup do reality, a nie len hra na svojom pieskovisku.. Ale aj taký dobrý preplesk, zistila som kde mám mega veľké medzery, a že mám na čom pracovať.:)
Všetky prednášky, lektorská a koordinátorská činnosť bola bez nároku na honorár.
Autorka: Ing. arch. Zuzana Krivošová, ÚUaÚP, FA STU,
Autori textov o jednotlivých štúdiách: študenti UK, STU a SPU
Článok bol napísaný v máji 2013.
Sledujte stránku azl.utopia.sk, pridávajte pripomienky, hlasujte.