Archív spravodajstva Archív spravodajstva

Zurück

Družstevníctvo na Slovensku: komplikovaná tradícia

Autor: Martin Jankovič
Družstevníctvo už 170 rokov tvorí neoddeliteľnú súčasť slovenskej histórie. Počas tohto obdobia prešlo mnohými premenami a čelilo vážnym prekážkam. Napriek tomu, že Slováci patrili medzi priekopníkov družstevníctva v Európe, vo všeobecnom povedomí prevláda jeho zdeformovaný obraz z čias „reálneho socializmu". Tento obraz však nezodpovedá skutočnému duchu a filozofii družstevníctva.

Kľúčovú úlohu pri vzniku slovenského družstevníctva zohral Samuel Jurkovič, ktorý sa narodil v 9. februára 1796 v Brezovej pod Bradlom. Patril medzi významných obrodencov, podieľal sa na zakladaní čitateľských a učiteľských spolkov, vyučoval a písal učebnice, spoluzakladal Slovenské národné divadlo nitrianske, či Maticu slovenskú a bol členom Slovenskej národnej rady. Pri snahách o ekonomické a sociálne obrodenie spočíval jeho prínos predovšetkým v založení družstevnej tradície na Slovensku. Počas svojho pôsobenia v Sobotišti sa spolu s miestnym evanjelickým farárom Jánom Šulekom snažil pomôcť upadajúcemu poľnohospodárstvu. Presadzovali intenzívnejšie spôsoby pestovania a venovali sa osvete. Keďže vtedajšia finančná politika nebola naklonená drobným hospodárom, Jurkovič premýšľal ako im pomôcť. Nakoniec v roku 1845, v deň svojich narodenín, založil Spolok gazdovský v Sobotišti, prvý družstevný úverový ústav v Európe. Udialo sa tak len 50 dní po historicky prvom založení moderného družstva v anglickom Rochdale.

Spolok gazdovský v Sobotišti sa riadil ekonomickými a morálnymi princípmi. Ekonomická činnosť spočívala vo zveľaďovaní miestneho majetku a postupnom zhromažďovaní drobných úspor.  Morálne princípy vyžadovali oddanosť myšlienkam vzájomnej pomoci a striedmosti. Členovia spolku sa riadili krédom: jeden za všetkých, všetci za jedného. Spolok okrem toho plnil sociálnu funkciu, podporoval rozvoj kultúry a vzdelávanie členov. Družstvo bolo spoločným vlastníctvom všetkých členov, ktorí demokraticky rozhodovali o jeho činnosti. Vstup do družstva bol dobrovoľný a každý člen mal právo z družstva vystúpiť a nechať si vyplatiť podiel, ktorý vložil pri vstupe. Z družstva mohol byť člen vylúčený, ak porušil stanovy, nedbal na dobré mravy alebo prepadol alkoholu.

Následne začali podobné spolky vznikať v ďalších slovenských mestách. Výrazný rozvoj nastal počas šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov 19. storočia. Prispením Daniela G. Licharda začali prekvitať najmä finančné družstvá v podobe vzájomných úverných bánk a vzájomných výpomocných spolkov. V roku 1868 založil Samuel Orbis v Revúcej Prvý potravný spolok. Od sedemdesiatych rokov začal počet družstiev klesať. Dôvodom bola maďarizácia, prenasledovanie, nepriazeň autorít a priemyselná kríza. V 90-tych rokoch 19. storočia v povedomí ešte stále pretrvávala spomienka na fungujúce družstvá, obzvlášť v kruhoch inteligencie. O oživenie družstevníctva sa zaslúžil Dr. Ľudovít Blaho a kňaz Ľudovít Okánik, ktorí v Skalici v roku 1897 založili Gazdovsko-potravný spolok. Na Záhorí spoločne založili niekoľko desiatok družstiev a spolkov, napríklad družstvá na poistenie dobytka alebo roľnícke mliekarenské spolky. Na prelome storočí vznikla nová sieť družstiev. Okrem najrozšírenejších finančných družstiev vznikali najmä rôzne výrobné družstvá.

Po rozpade monarchie prišlo Slovensko o družstvá, ktoré sa nachádzali mimo nášho územia.  Bývalá centrála v Budapešti dlžila slovenským družstvám takmer 40 miliónov korún. Od roku 1923 sa s pomocou Milana Hodžu začala situácia zlepšovať. Ako minister zohrával aktívnu úlohu pri zakladaní družstiev a podporil aj užitočné legislatívne úpravy. Situácia sa zhoršila v roku 1936, keď Hlinkova strana HSĽS vyžadovala zrušenie všetkých nezávislých hospodárskych spolkov, pokiaľ sa nepodriadia centrálnej kontrole. Následne po Viedenskej arbitráži prišlo Slovensko o viac ako štvrtinu rôznych typov družstiev a o viac ako 1 milión hektárov pôdy. Napriek tomu družstvá plnili dôležitú úlohu v Slovenskom národnom povstaní, keď dokázali potravinami efektívne zásobovať povstalcov. Po skončení vojny sa zdalo, že pre družstevníctvo svitá konečne na lepšie časy. Ale totalitné metódy neboli vlastné len fašistickému režimu. Po tom, čo si v roku 1948 Komunistická strana Československa na dlho zabezpečila absolútnu moc, dostalo slovenské družstevníctvo ďalšiu ranu. Znárodnením, násilnou konfiškáciou a transformáciou sa po 100 rokoch podarilo zlikvidovať základné princípy demokratického družstevníctva a de facto aj všetky pôvodné družstvá. Žiarivý osud družstvá nečakal ani po zmene režimu v roku 1989. Po transformácii sa často zmenili na korporácie alebo sa stali ich súčasťou a mnohé zanikli.

V súčasnosti získavajú družstvá na popularite po celom svete. Veľké nádeje do nich v posledných desaťročiach vkladali obyvatelia a obyvateľky Latinskej Ameriky. Rozmach však zažívajú napríklad aj v USA. Slovensko napriek svojej bohatej družstevnej minulosti v tomto ohľade zaostáva. Dnes sa otvára priestor pre nové formy družstevného podnikania presahujúce obraz družstevníctva, ktoré v povedomí mnohých ľudí zanechala predošlá éra. Veľký potenciál pre družstvá sa skrýva v oblastiach poskytovania finančných a sociálnych služieb. Obzvlášť pre sociálne slabšie vrstvy by mohli byť v súčasnej situácii prínosné. Pri správne nastavených pravidlách môžu mať pozitívny vplyv na zamestnanosť a lokálnu ekonomiku. V súčasnosti ale na Slovensku chýba systematická podpora družstiev, ktorá by vyrovnala ich postavenie v konkurencii s štedro podporovanými nadnárodnými gigantmi.

Obrázok: Wikimedia Commons

Text vznikol v rámci projektu Inclusive local economies through cooperatives development , ktorý financuje Medzinárodný vyšehradský fond.

Durchschnitt (0 Stimmen)


Z projektov a komunít Utopie Z projektov a komunít Utopie

Autonómna zóna Lafranconi – Otvorený list rektorovi a dekanom UK

Autonómna zóna Lafranconi – Otvorený list rektorovi a dekanom UK

Vážený pán rektor, vážení páni dekani!

            Tento otvorený list vám píšeme so zámerom získať vaše vyjadrenie k projektu Autonómna zóna Lafranconi a k našim návrhom na spoluprácu, ktoré sme vám v rámci tejto iniciatívy viackrát predložili.

Autonómna zóna Lafranconi – proces, energia, dobrodružstvo!

Autonómna zóna Lafranconi – proces, energia, dobrodružstvo!

Príbeh jedného z najzaujímavejších projektov bratislavského participatívneho rozpočtu pohľadom organizátorky workshopu:

Projekt Autonómna zóna Lafranconi je na prvý pohľad návrhom intervencií pod mostom. Keď však mám možnosť napísať o ňom tak, ako to vidím ja, je to príbeh, dobrodružstvo spolupráce.

12. stretnutie ľudí zažívajúcich chudobu

12. stretnutie ľudí zažívajúcich chudobu

V dňoch 18. až 20. júna sa v Bruseli uskutočnilo už 12. európske stretnutie ľudí zažívajúcich chudobu. Konalo sa priamo pred Európskym parlamentom v čase jeho rokovania, čo umožnilo zapojiť do diskusií o situácii chudobných ľudí v Európe a vyhliadkach na sociálnejšiu Európu aj národných poslancov Európskeho parlamentu.

Identita priestoru pod mostom Lafranconi

Identita priestoru pod mostom Lafranconi

Most, ako tranzitný bod spája, stimuluje komunitu, verejnosť...V spolupráci s mestom štartujeme projekt Autonómna zóna Lafranconi - flexibilný multifunkčný priestor podporí identitu a bezpečnosť, otvorí nové možnosti trávenia voľného času pre študentov.
,, Je načase, aby sme si plánovači uvedomili, že nevieme takmer nič o ľuďoch. Ak to priznáme, otvoríme dvere pre iné profesie a ich odborné znalosti, poznatky z iných odborov.''
„ Vytvorenie novej koncepcie priestoru, ktorá bude uspokojovať hmotné, citové a duchovné potreby súčasného života."

Hack Camp - miesto, kde sa z myšlienok stávajú reálne projekty

Hack Camp - miesto, kde sa z myšlienok stávajú reálne projekty

PODPORTE ELEKTRONICKÉ OKO SPRAVODLIVOSTI

Bez úplatkov, bezplatne, v teple domova a anonymne zistite, či podpisujete nevýhodnú zmluvu. Podporte náš projekt a spoločne vyčistíme zmluvy od nečestných podmienok raz a navždy.

 

Verejné fórum OpenData - 9.10.2012

Verejné fórum OpenData - 9.10.2012

Verejné fórum OpenData 
 
Kedy a kde: utorok 9. 10. 2012 o 17:00, Primaciálny palác, miestnosť číslo 107.
Priebeh a výsledok participatívneho rozpočtu v Bratislave pre rok 2012

Priebeh a výsledok participatívneho rozpočtu v Bratislave pre rok 2012

Prvý ročník participatívneho rozpočtu (PR) v Bratislave prebiehal v období od apríla do júla 2012. Občania a občianky na pravidelných stretnutiach jednotlivých komunít PR podávali návrhy na zlepšenie mestského priestoru alebo služieb mesta, diskutovali o prioritách komunít a nakoniec na ich základe vypracovali projekty, ktoré sa uchádzali o prostriedky z mestského rozpočtu. Zapojiť do činnosti ktorejkoľvek z komunít sa mohol ktokoľvek, kto mal záujem. Participovať na rozhodovaní o prostriedkoch z mestského rozpočtu bolo možné aj inými spôsobmi. Po celý čas prebiehala Burza nápadov, anketa, ktorej cieľom bolo pozbierať čo najviac kritických podnetov a návrhov na ich riešenie od obyvateľov a obyvateliek Bratislavy na uliciach, verejných akciách alebo na internete na stránke pr.bratislava.sk. Okrem toho prebehlo niekoľko verejných diskusných fór, na ktorých sa rovnako dalo vyjadriť k rozpočtu a prioritám mesta. Občania a občianky mali celú dobu možnosť zapojiť sa do elektronických diskusií na stránke pr.bratislava.sk, na ktorej sú zverejňované výstupy práce v participatívnych komunitách a na verejných zhromaždeniach. 21. júna 2012 sa v Kultúrnom centre Dunaj uskutočnila verejná prezentácia projektov pripravených na základe všetkých podnetov a verejných diskusií v rámci participatívneho rozpočtu pre rok 2012. Po prezentácii sa občania a občianky znova vyjadrovali k projektom a prioritám participatívnych komunít a diskutovali o nich. Rozhodnutie o tom, ktoré projekty získajú podporu z mestského rozpočtu, je výsledkom verejného zvažovania delegátov komunít na zhromaždení z 28. júna 2012 a verejného hlasovania prebiehajúceho do 22. júla 2012.

utopia.sk

Workshop a verejná diskusia: Bratislava ako centrum participatívneho rozpočtovania

Dňa 17. mája 2012 sa v rámci Transeuropa festivalu organizovaného participatívnymi komunitami participatívneho rozpočtu (PR) v Bratislave a OZ Utopia v spolupráci so združením European Alternatives v Justiho sieni Primaciálneho paláca uskutočnilo podujatie Bratislava ako centrum participatívneho rozpočtovania.

Cieľom tohto podujatia bolo predstaviť súčasnú prácu jednotlivých participatívnych komunít, zapojiť do ich aktivít širšiu verejnosť a zároveň komunikovať ich skúsenosti s občanmi z viacerých slovenských a trinástich európskych miest zapojených do Transeuropa festivalu a predovšetkým vytvoriť spoločný dokument, ktorý by informoval o tom, čo oslovení obyvatelia nášho mesta pokladajú za dôležité a tiež o tom, aké sú ďalšie ciele a plány participatívnych komunít.

utopia.sk

Priebeh verejného zvažovania a výsledok pilotného projektu participatívneho rozpočtu

V stredu 7. decembra 2011 sa zavŕšil pilotný projekt participatívneho rozpočtu pre Bratislavu realizovaný v spolupráci občianskeho združenia Utopia a mestskej samosprávy. Pilotný projekt sa oficiálne začal v júli minulého roka tlačovou konferenciou primátora Bratislavy Milana Ftáčnika a zástupcov OZ Utopia. Aktívne zapojilo približne 200 občanov a občianok, ktorí sformovali základy piatich tematických participatívnych komunít. Tie tvoria základnú stavebnú jednotku v procese rozhodovania o rozdelení prostriedkov z rozpočtu samotnými občanmi a občiankami. V prvej fáze prebiehali v jednotlivých komunitách diskusie o kľúčových problémoch mesta a každý účastník mohol podávať návrhy, ktoré by ich pomohli odstrániť či zmierniť. V participatívnom dialógu prebiehajúcom na pravidelných stretnutiach niekoľko mesiacov potom občania a občianky dospeli k dohode o prioritách komunít a na ich základe spracovali niekoľko projektov. Nakoniec každá komunita vybrala dva projekty a dvoch delegátov, ktorí projekty prezentovali a obhajovali vo verejnom zvažovaní na zhromaždení s delegátmi z ostatných komunít.

Dlh, otroctvo a naša predstava slobody I.

Dlh, otroctvo a naša predstava slobody I.

David Graeber je mimoriadny profesor antropológie na fakulte Goldsmiths, ktorá je súčasťou Londýnskej univerzity a ľavicový politický aktivista. Vo Veľkej Británii nedávno vydali jeho poslednú knihu Prvých 5000 rokov dlhu. Skúma v nej vývoj dlhu ako morálneho a ekonomického konceptu a využíva pri tom antropologické dôkazy zo širokého spektra súčasných a historických spoločností.

First Previous Next Last