Archív spravodajstva Archív spravodajstva

Zurück

Vyhodíš ich dvermi, vracajú sa oknom

Autor: George Monbiot

Je možné, že sa to skončilo? Ak áno, je to víťazstvo kampane, ktorá ešte pred časom vyzerala beznádejne, čeliac hradbe politickej, korporátnej a byrokratickej moci. Zdá sa, že TTIP – dohoda o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve, je mŕtva. Nemecký minister hospodárstva Sigmar Gabriel vyhlásil, že „rokovania s USA fakticky zlyhali." Francúzsky premiér Manuel Valls oznámil, že rozhovory boli „jednoznačne zastavené". Podobne sa vyjadrili aj belgické a rakúske ministerstvá. Moc ľudí zvíťazila. Nateraz.

No lobisti, ktorí sa usilovali presadiť túto chartu práv veľkého biznisu, sa nevzdávajú. Ľudia TTIP vypískali, no v zákulisí čaká iná dohoda, ktorej možné dopady sú takmer identické. Táto dohoda už čaká na schválenie.

CETA (Comprehensive Economic and Trade Agreement/ Komplexná hospodárska a obchodná dohoda) je na prvý pohľad dohodou medzi EÚ a Kanadou. Možno si položíte otázku: Ako nám môže Kanada ublížiť? V podstate však táto dohoda umožní, aby akákoľvek spoločnosť, ktorá v Kanade pôsobí (bez ohľadu na to, kde má hlavné sídlo), mohla na národné štáty podávať žaloby prostredníctvom medzinárodných súdov. Hrozí nám, že zákony, ktoré nás chránia pred vykorisťovaním, budú zrušené a parlamenty na oboch stranách Atlantiku budú mať zviazané ruky pri ich tvorbe.

Povedať, že na uzavretie takejto dohody nik nedostal mandát, by bolo veľmi nepresné. Vlády totiž dostali mandát presne opačný: výsledkom verejných konzultácií, ktoré Európska komisia ohľadom návrhu, aby zmluva TTIP udelila korporáciám právo žalovať národné vlády, nakoniec s obrovskou nevôľou umožnila, bol výrazný odpor verejnosti – 97% odpovedí bolo zamietavých.

Nie je jasné, či budú mať národné parlamenty možnosť túto dohodu vetovať. Európska komisárka pre obchod tvrdí, že hlasovanie na úrovni jednotlivých štátov nie je potrebné: stačí, keď sa vyjadrí Európsky parlament. No aj v prípade, že národné parlamenty budú môcť o dohode rokovať, budú ju môcť ako celok iba prijať alebo odmietnuť: jej znenie už nie je možné zmeniť.

Európska komisia zverejnila text dohody až potom, ako sa rokovania medzi európskymi a kanadským predstaviteľmi uzavreli a znenie textu preniklo na verejnosť. Zmluva má 1600 strán. Nie je v nej obsah, ani žiaden vysvetľujúci komentár. Je asi rovnako prehľadná a pochopiteľná ako dohody, ktoré v 19. storočí dávali kolonisti podpisovať negramotným africkým náčelníkom. Len ťažko si dokážeme predstaviť, ako by poslanci a poslankyne mohli urobiť dobre informované rozhodnutie.

Ak si chcete kúpiť ojazdené auto, predavač vám ho možno bude vychvaľovať do neba, no na základe európskych zákonov na ochranu spotrebiteľov má povinnosť povedať vám aj o jeho problematických stránkach. Ak však budete chcieť kúpiť obchodnú dohodu CETA, žiadna takáto ochrana nejestvuje: stránka Európskej komisie vám povie len to, že dohoda je úžasná, no o rizikách neprezrádza ani slovo.

Tu je odpoveď na otázku, či boli rokovania o CETA tajné: „Vôbec nie. Počas šiestich rokov rozhovorov viedla Európska komisia množstvo dialógov s občianskou spoločnosťou." Pozrel som sa na odkaz, ktorý je na stránke a zistil som, že dohromady sa konali štyri stretnutia. Všetky v Bruseli a na všetkých mali prevahu korporátne obchodné združenia, ktoré boli pravdepodobne tak či tak súčasťou interných rozhovorov. Kde sa stratila publicita? Kde boli pokusy dostať informácie mimo úzky okruh vyvolených lobistov a spriatelených osôb? Kam sa podelo úsilie o to, aby sa diskusie konali aj v iných krajinách? Kam sa podelo úsilie o skutočnú participáciu verejnosti, či dokonca hľadanie konsenzu? Ak je toto transparentnosť, nechcem vedieť, ako vyzerá utajovanie.

Po mnohých hodinách zápasu s dohodou som si uvedomil, že nemám šancu pochopiť jej dopady. Musel som sa spoľahnúť na expertízu, ktorú si objednali organizácie ako napr. Attack Nemecko alebo Kanadské centrum pre alternatívne politiky (Canadian Centre for Policy Alternatives).

CETA, podobne ako TTIP, obsahuje riziko nezvratnej privatizácie, po ktorej bude znemožnené opätovné zoštátnenie verejných služieb. Podobne ako TTIP používa širokú definíciu pojmov ako sú investície či vyvlastnenie, aby korporáciám umožnila žalovať vlády, keď sa domnievajú, že ich „budúce očakávané zisky" môžu byť ohrozené novými zákonmi.

CETA, podobne ako TTIP, obmedzuje možnosti vlád ochraňovať svojich občanov a občianky. Zdá sa, že obsahuje ustanovenia zakazujúce regulácie, ktoré bránia bankám narásť do rozmerov, pri ktorých nebudú môcť skrachovať. Zdá sa, že ohrozuje naše plánovanie a mnohé bežné ochranné nariadenia.

Všetko, čo nie je výslovne vyňaté z tejto dohody, jej podlieha. Inými slovami: ak si vláda neuvedomí potenciálne nebezpečenstvo skôr než sa objaví, už ho nebude môcť korigovať. Zdá sa, že Európska únia sa napr. vzdáva možnosti oddelenia investičného bankovníctva od bankových služieb pre bežnú verejnosť.

CETA sa tvári ako obchodná dohoda, no mnohé jej články majú s obchodom málo spoločného. Sú skôr pokusmi o obmedzenie demokracie v prospech moci veľkých korporácií. Milióny ľudí v Európe a Kanade by sa chceli vymaniť spod vplyvu neoliberalizmu. Dohody ako je CETA nás v ňom však ešte viac zabetónujú.

Korporátne loby a vlády, ktoré sú v ich područí, sa podobné dohody snažia pretlačiť už viac než 20 rokov, počínajúc Multilaterálnou dohodou o investíciách (Multilateral Agreement on Investments, MAI), ktorú v roku 1998 zastavili masové verejné protesty podobne ako TTIP. Pracujúc v utajení a bez demokratického konsenzu sa vracajú k týmto témam v nádeji, že sa unavíme a náš odpor opadne.

Cenou za slobodu je ustavičná ostražitosť a teraz sa to znovu potvrdzuje. Tento zápas bude pokračovať – budeme musieť ešte veľakrát zvíťaziť, no im bude stačiť len jedno víťazstvo. Nedovoľme im to.

Článok bol pôvodne publikovaný v denníku The Guardian 7. septembra 2016 www.guardian.co.uk a jeho originál je dostupný aj na www.monbiot.com.

So súhlasom autora preložila a upravila Eva Riečanská.

Durchschnitt (0 Stimmen)


Z projektov a komunít Utopie Z projektov a komunít Utopie

Autonómna zóna Lafranconi – Otvorený list rektorovi a dekanom UK

Autonómna zóna Lafranconi – Otvorený list rektorovi a dekanom UK

Vážený pán rektor, vážení páni dekani!

            Tento otvorený list vám píšeme so zámerom získať vaše vyjadrenie k projektu Autonómna zóna Lafranconi a k našim návrhom na spoluprácu, ktoré sme vám v rámci tejto iniciatívy viackrát predložili.

Autonómna zóna Lafranconi – proces, energia, dobrodružstvo!

Autonómna zóna Lafranconi – proces, energia, dobrodružstvo!

Príbeh jedného z najzaujímavejších projektov bratislavského participatívneho rozpočtu pohľadom organizátorky workshopu:

Projekt Autonómna zóna Lafranconi je na prvý pohľad návrhom intervencií pod mostom. Keď však mám možnosť napísať o ňom tak, ako to vidím ja, je to príbeh, dobrodružstvo spolupráce.

12. stretnutie ľudí zažívajúcich chudobu

12. stretnutie ľudí zažívajúcich chudobu

V dňoch 18. až 20. júna sa v Bruseli uskutočnilo už 12. európske stretnutie ľudí zažívajúcich chudobu. Konalo sa priamo pred Európskym parlamentom v čase jeho rokovania, čo umožnilo zapojiť do diskusií o situácii chudobných ľudí v Európe a vyhliadkach na sociálnejšiu Európu aj národných poslancov Európskeho parlamentu.

Identita priestoru pod mostom Lafranconi

Identita priestoru pod mostom Lafranconi

Most, ako tranzitný bod spája, stimuluje komunitu, verejnosť...V spolupráci s mestom štartujeme projekt Autonómna zóna Lafranconi - flexibilný multifunkčný priestor podporí identitu a bezpečnosť, otvorí nové možnosti trávenia voľného času pre študentov.
,, Je načase, aby sme si plánovači uvedomili, že nevieme takmer nič o ľuďoch. Ak to priznáme, otvoríme dvere pre iné profesie a ich odborné znalosti, poznatky z iných odborov.''
„ Vytvorenie novej koncepcie priestoru, ktorá bude uspokojovať hmotné, citové a duchovné potreby súčasného života."

Hack Camp - miesto, kde sa z myšlienok stávajú reálne projekty

Hack Camp - miesto, kde sa z myšlienok stávajú reálne projekty

PODPORTE ELEKTRONICKÉ OKO SPRAVODLIVOSTI

Bez úplatkov, bezplatne, v teple domova a anonymne zistite, či podpisujete nevýhodnú zmluvu. Podporte náš projekt a spoločne vyčistíme zmluvy od nečestných podmienok raz a navždy.

 

Verejné fórum OpenData - 9.10.2012

Verejné fórum OpenData - 9.10.2012

Verejné fórum OpenData 
 
Kedy a kde: utorok 9. 10. 2012 o 17:00, Primaciálny palác, miestnosť číslo 107.
Priebeh a výsledok participatívneho rozpočtu v Bratislave pre rok 2012

Priebeh a výsledok participatívneho rozpočtu v Bratislave pre rok 2012

Prvý ročník participatívneho rozpočtu (PR) v Bratislave prebiehal v období od apríla do júla 2012. Občania a občianky na pravidelných stretnutiach jednotlivých komunít PR podávali návrhy na zlepšenie mestského priestoru alebo služieb mesta, diskutovali o prioritách komunít a nakoniec na ich základe vypracovali projekty, ktoré sa uchádzali o prostriedky z mestského rozpočtu. Zapojiť do činnosti ktorejkoľvek z komunít sa mohol ktokoľvek, kto mal záujem. Participovať na rozhodovaní o prostriedkoch z mestského rozpočtu bolo možné aj inými spôsobmi. Po celý čas prebiehala Burza nápadov, anketa, ktorej cieľom bolo pozbierať čo najviac kritických podnetov a návrhov na ich riešenie od obyvateľov a obyvateliek Bratislavy na uliciach, verejných akciách alebo na internete na stránke pr.bratislava.sk. Okrem toho prebehlo niekoľko verejných diskusných fór, na ktorých sa rovnako dalo vyjadriť k rozpočtu a prioritám mesta. Občania a občianky mali celú dobu možnosť zapojiť sa do elektronických diskusií na stránke pr.bratislava.sk, na ktorej sú zverejňované výstupy práce v participatívnych komunitách a na verejných zhromaždeniach. 21. júna 2012 sa v Kultúrnom centre Dunaj uskutočnila verejná prezentácia projektov pripravených na základe všetkých podnetov a verejných diskusií v rámci participatívneho rozpočtu pre rok 2012. Po prezentácii sa občania a občianky znova vyjadrovali k projektom a prioritám participatívnych komunít a diskutovali o nich. Rozhodnutie o tom, ktoré projekty získajú podporu z mestského rozpočtu, je výsledkom verejného zvažovania delegátov komunít na zhromaždení z 28. júna 2012 a verejného hlasovania prebiehajúceho do 22. júla 2012.

utopia.sk

Workshop a verejná diskusia: Bratislava ako centrum participatívneho rozpočtovania

Dňa 17. mája 2012 sa v rámci Transeuropa festivalu organizovaného participatívnymi komunitami participatívneho rozpočtu (PR) v Bratislave a OZ Utopia v spolupráci so združením European Alternatives v Justiho sieni Primaciálneho paláca uskutočnilo podujatie Bratislava ako centrum participatívneho rozpočtovania.

Cieľom tohto podujatia bolo predstaviť súčasnú prácu jednotlivých participatívnych komunít, zapojiť do ich aktivít širšiu verejnosť a zároveň komunikovať ich skúsenosti s občanmi z viacerých slovenských a trinástich európskych miest zapojených do Transeuropa festivalu a predovšetkým vytvoriť spoločný dokument, ktorý by informoval o tom, čo oslovení obyvatelia nášho mesta pokladajú za dôležité a tiež o tom, aké sú ďalšie ciele a plány participatívnych komunít.

utopia.sk

Priebeh verejného zvažovania a výsledok pilotného projektu participatívneho rozpočtu

V stredu 7. decembra 2011 sa zavŕšil pilotný projekt participatívneho rozpočtu pre Bratislavu realizovaný v spolupráci občianskeho združenia Utopia a mestskej samosprávy. Pilotný projekt sa oficiálne začal v júli minulého roka tlačovou konferenciou primátora Bratislavy Milana Ftáčnika a zástupcov OZ Utopia. Aktívne zapojilo približne 200 občanov a občianok, ktorí sformovali základy piatich tematických participatívnych komunít. Tie tvoria základnú stavebnú jednotku v procese rozhodovania o rozdelení prostriedkov z rozpočtu samotnými občanmi a občiankami. V prvej fáze prebiehali v jednotlivých komunitách diskusie o kľúčových problémoch mesta a každý účastník mohol podávať návrhy, ktoré by ich pomohli odstrániť či zmierniť. V participatívnom dialógu prebiehajúcom na pravidelných stretnutiach niekoľko mesiacov potom občania a občianky dospeli k dohode o prioritách komunít a na ich základe spracovali niekoľko projektov. Nakoniec každá komunita vybrala dva projekty a dvoch delegátov, ktorí projekty prezentovali a obhajovali vo verejnom zvažovaní na zhromaždení s delegátmi z ostatných komunít.

Dlh, otroctvo a naša predstava slobody I.

Dlh, otroctvo a naša predstava slobody I.

David Graeber je mimoriadny profesor antropológie na fakulte Goldsmiths, ktorá je súčasťou Londýnskej univerzity a ľavicový politický aktivista. Vo Veľkej Británii nedávno vydali jeho poslednú knihu Prvých 5000 rokov dlhu. Skúma v nej vývoj dlhu ako morálneho a ekonomického konceptu a využíva pri tom antropologické dôkazy zo širokého spektra súčasných a historických spoločností.

First Previous Next Last