Použiť v tomto kontexte privlastňovacie zámeno „naša", napríklad v slovnom spojení „naša spoločnosť" je nielen nepatričné, ale dokonca aj podozrivé. Do slovníka neslušných výrazov sa postupne dostávajú všetky slová a frázy, ktoré neuprednostňujú trh (komodifikáciu) a špecifickú individuálnu snahu jednotlivca (atomizáciu). Veď už len samotné slovo utópia, utopistický, sa dá preložiť ako nemiestny! Zatiaľ takýto slovník nevznikol – možno len preto, že slovníky nebývajú individuálnym počinom a zostavuje ich kolektív autorov, ale sme presvedčení, že ak vznikne, bude v úvode obsahovať inštrukcie takéhoto typu: Nevarte a nejedzte doma, ničíte pracovné miesta v gastronómii. Nespite doma, pretože budú stagnovať hotelové služby. Nesexujte, ruinujete zábavný (porno) priemysel, čiže umenie. Alebo možno nakoniec aj: Nevychovávajte vlastné deti, poškodzujete tým obchod s adopciami aj obchod s orgánmi. Čo k tomu dodať - tým všetkým bránite univerzálnemu reprezentantovi jedinej možnej ľudskej slobody, ktorej sa aj u nás už zopár rôčkov hovorí "trh".

Jedným z privilegovaných slov tohto slovníka bude určite aj slovo utópia, ktoré už dnes slušný (rozumej: ako tak úspešný a zatiaľ aspoň vo svojich politických presvedčeniach výdatne komodifikovaný a atomizovaný) človek do úst nevezme. A keď ho aj začuje, dá poriadne ostentatívne najavo nechuť a pohŕdanie.

Takže prečo sme si zvolili názov utópia.sk? Práve preto – aspoň sčasti. Podstatnejšie sú však tri iné dôvody. Prvým a asi najpodstatnejším je skutočnosť, že každý človek je vo svojej podstate utopista. Jednou z najdôležitejších ľudských potrieb je predsa dať svojmu životu zmysel. Preto dennodenne vynakladá úsilie o vytvorenie lepšieho sveta, minimálne vo svojich snoch. Pre väčšinu ľudí sa táto snaha našťastie ani zďaleka nekončí zarábaním peňazí a konzumáciou. Mnohí svoje úsilie pretavujú do rozličných aktivít, projektov a združení, ktoré pracujú na vylepšovaní situácie napr. marginalizovaných skupín, chorých a bezbranných ľudí, dbajú a bojujú za ochranu prírody či za skvalitnenie svojho bezprostredného okolia alebo zefektívnenie lokálnych inštitúcií. Aj tieto aktivity a združenia však ovplyvňuje trend, ktorý tlačí na jednotlivcov. Sú atomizované a často sa ohraničujú len na lokálne miesto a konkrétnu činnosť, o ktorej málokto vie a nemôže ju tak podporiť. A taktiež sa musia komodifikovať a svoje aktivity zabaliť ako tovar. To, čo by ich pred týmito vplyvmi mohlo aspoň trochu chrániť a zároveň im dať väčší potenciál, je spoločné miesto, kde by si mohli vymieňať skúsenosti a informácie, získavať novú inšpiráciu a vytvárať širšie koalície pri presadzovaní vlastných cieľov.

A práve tento fakt vedie k druhému dôvodu, prečo sme sa rozhodli pre názov utópia.sk. Toto slovo znamená nemiesto, respektíve miesto, ktoré fyzicky neexistuje. Jedným z našich cieľov a zároveň jednou z prvých aktivít je vytvorenie internetového portálu, čiže virtuálnej entity – (ne)miestom spájajúcim konkrétne miesta a aktivity. Zatiaľ čo prvé utópie vychádzali z predpokladu, že skutočný svet má príliš veľa chýb a preto je nepoužiteľný, my sme presvedčení, že v skutočnom svete je veľa dobrého. Len sa málokedy dostane do centra pozornosti. Zatiaľ čo utopisti vytvárali „lepšie svety" na izolovaných neexistujúcich miestach ako „dokonalé" projekty, my chceme spájať a rozvíjať konkrétne „malé lepšie svety - utópie", ktoré sa realizujú za oknami našich domov – zväčša bez toho, aby sme si ich vôbec všimli.

Tretí dôvod sa opiera o presvedčenie, že tieto malé utópie nemusia fungovať len ako lokálne opravy problémov – ako symptomatologická liečba dnešných chorôb, ale že sa môžu stať návodmi, ktoré jednotlivé problémy pošlú do histórie preto, že im jednoducho budú predchádzať. Ich spájaním a vzájomnou komunikáciou môže vzniknúť nový model spoločnosti ako výsledok úsilia zdola. Naším cieľom nie je dokonalý svet, ale nechceme zostať pri opakovaní vraj definitívnej „múdrosti", že naša spoločnosť síce nie je dokonalá, ale nikto lepšiu nevymyslel (a ani sa vraj vymyslieť nedá). Nechceme len počúvať o vzdušných zámkoch, ktoré sľubujú, že ak našu ekonomiku dáme do rúk zahraničným investorov, budeme prosperovať, a ak našu politiku vložíme do rúk politických strán, budeme demokratickí. Nič z toho sa nenaplnilo a takýmto spôsobom sa ani nenaplní.

Jednoducho a v skratke: Namiesto vzdušných zámkov chceme realizovať slovenskú utópiu.

Našim najväčším politickým problémom nie je Robert Fico či Ivan Mikloš, Smer či SDKÚ. Nie je ním ani nedostatok politickej kultúry alebo akékoľvek iné nedostatky a chybičky krásy, ale samotný politický systém, ktorého logickým dôsledkom je vláda politických strán, ktoré nie sú ničím iným ako biznis projektom pre úzku skupinu zainteresovaných. Preto je nevyhnutné hľadať, vytvárať a realizovať modely lokálnej a priamej demokracie.

Naším najväčším ekonomickým problémom nie sú nadnárodné korporácie, štát ako „zlý vlastník", (ne)dostatok regulácie, či „nenažraní" burzoví makléri, ale samotný ekonomický systém, ktorý uvedené javy odmeňuje a podporuje. Preto je nevyhnutné hľadať, vytvárať a realizovať alternatívne ekonomické modely a štruktúry.

Naším základným cieľom je preto vytvorenie demokratického hnutia zdola, ktoré nemá ambíciu vytvárať ani „slušnejšiu" politickú stranu ani expertnú skupinu smerujúcu k vytvoreniu „lepšej" mocenskej elity. Z týchto dôvodov sa utopia.sk hneď na úvod svojej existencie pokúsi realizovať tieto dva kroky:

A/ Bude fungovať na princípe kooperatívu a bude sa podieľať na procese vytvárania modelu pre IT kooperatív (združenia živnostníkov podnikajúcich v IT oblasti);

B/ Bude realizovať iniciatívu za participatívny rozpočet mesta Bratislava, ktorého cieľom bude zaviazať mestskú samosprávu k umožneniu využiť časť mestského rozpočtu na základe požiadaviek občanov;

Motiváciu a ciele projektu utópia.sk tvoria nasledujúce východiská:

• Ľudská prirodzenosť je skrz-naskrz utopistická, pretože človek túži dať svojmu životu zmysel a pretvárať seba a svet tak, aby sa z jeho pohľadu stal lepším;
• Ľudská prirodzenosť je skrz-naskrz spoločenská, pretože človek túži žiť vo vzťahoch, ktoré majú povahu blízkosti, vzájomnosti a intimity. Preto je jednotlivec vždy členom niekoľkých skupín zároveň, na základe ktorých si vytvára vlastný sebaobraz a sebaporozumenie;
• Ľudská prirodzenosť je skrz-naskrz aktívna a túži po moci. Spôsob, akým sa aktivita a moc realizuje, je vždy daná kultúrou a pravidlami spoločnosti, v ktorej žije. Napriek rôznorodosti týchto pravidiel sa dá s istotou povedať, že človek viac túži po tom, aby bol užitočný a akceptovaný, než aby víťazil a bol prvý;
• Ľudská prirodzenosť je skrz-naskrz empatická. Schopnosť vciťovať sa spolu so snahou o aktivitu a moc vzbudzujú v človeku túžbu pomáhať a byť solidárny;
• Ľudská prirodzenosť sa vyznačuje tvorivosťou a vynaliezavosťou, preto človek nevyhnutne k životu potrebuje slobodu, zároveň však nedokáže žiť bez istoty a bezpečia, ktoré si nikdy nedokáže zabezpečiť sám, ale len v spolupráci s inými ľuďmi;
• Najdôležitejšou ľudskou vlastnosťou je jej neuveriteľne variabilný potenciál, ktorého realizácia v konkrétnom ľudskom živote vždy bezprostredne vyplýva zo životnej skúsenosti jednotlivca a spoločnosti, ktorej je súčasťou. To je najdôležitejší dôvod, prečo sa ľudská prirodzenosť môže „zhovadiť" do rôznorodých nechutných podôb, ktoré sa však vždy vyznačujú nepriateľským postojom a snahou profitovať na úkor iných;

Z nich odvodzujeme nasledujúce princípy:

1. Akákoľvek nadvláda človeka nad človekom je minimálne podozrivá, vo väčšine existujúcich prípadov však neopodstatnená a preto neakceptovateľná.

2. Nerovnosť na základe pohlavia, rasy, etnicity alebo svetonázoru je neprijateľná.

3. Rovnosť šancí nemôže byť len formálnym právom v zákonoch, ale musí byť skutočnosťou pre každého člena spoločnosti.

4. Základnou ľudskou interakciou nie je obchodná transakcia, ale reciprocita, ktorá neočakáva priamu výmenu „tu a teraz", ale v dlhodobom horizonte a neviaže sa priamo na aktérov interakcie.

5. Súťaživosť má svoje miesto aj význam, ale spolupráca je omnoho lepšia.

6. Jednotlivec má práva a hodnotu sám o sebe, avšak človek sa stáva človekom len v rôznorodých vzťahoch s inými ľuďmi. Bez nich slová "právo" a "hodnota" strácajú význam.

7. Základným princípom slobodnej a dlhodobo sa rozvíjajúcej spoločnosti je samospráva, ktorá sa viaže na lokálne komunity a vzťahuje sa nielen na politické, ale aj ekonomické právomoci.

8. Neexistuje nijaký konkrétny politický a ekonomický model, ktorý by bol najlepší a preto všeobecne aplikovateľný, a už vôbec nie násilím. Evolúcia ako hybný mechanizmus života jednoznačne ukazuje, že základom života je rôznorodosť – prežitie ľudstva a vôbec živých organizmov sa bezprostredne viaže na túto vlastnosť.

9. Ekonomický model, ktorý nerešpektuje obnoviteľnosť prírodných zdrojov je neprijateľný.

10. Existujú však princípy, o ktorých sme presvedčení/é, že by sa mohli stať spoločným základom rôznych spoločností a ktoré sme vymenovali vyššie.