Kľúčovú úlohu pri vzniku slovenského družstevníctva zohral Samuel Jurkovič, ktorý sa narodil v 9. februára 1796 v Brezovej pod Bradlom. Patril medzi významných obrodencov, podieľal sa na zakladaní čitateľských a učiteľských spolkov, vyučoval a písal učebnice, spoluzakladal Slovenské národné divadlo nitrianske, či Maticu slovenskú a bol členom Slovenskej národnej rady. Pri snahách o ekonomické a sociálne obrodenie spočíval jeho prínos predovšetkým v založení družstevnej tradície na Slovensku. Počas svojho pôsobenia v Sobotišti sa spolu s miestnym evanjelickým farárom Jánom Šulekom snažil pomôcť upadajúcemu poľnohospodárstvu. Presadzovali intenzívnejšie spôsoby pestovania a venovali sa osvete. Keďže vtedajšia finančná politika nebola naklonená drobným hospodárom, Jurkovič premýšľal ako im pomôcť. Nakoniec v roku 1845, v deň svojich narodenín, založil Spolok gazdovský v Sobotišti, prvý družstevný úverový ústav v Európe. Udialo sa tak len 50 dní po historicky prvom založení moderného družstva v anglickom Rochdale.

Spolok gazdovský v Sobotišti sa riadil ekonomickými a morálnymi princípmi. Ekonomická činnosť spočívala vo zveľaďovaní miestneho majetku a postupnom zhromažďovaní drobných úspor.  Morálne princípy vyžadovali oddanosť myšlienkam vzájomnej pomoci a striedmosti. Členovia spolku sa riadili krédom: jeden za všetkých, všetci za jedného. Spolok okrem toho plnil sociálnu funkciu, podporoval rozvoj kultúry a vzdelávanie členov. Družstvo bolo spoločným vlastníctvom všetkých členov, ktorí demokraticky rozhodovali o jeho činnosti. Vstup do družstva bol dobrovoľný a každý člen mal právo z družstva vystúpiť a nechať si vyplatiť podiel, ktorý vložil pri vstupe. Z družstva mohol byť člen vylúčený, ak porušil stanovy, nedbal na dobré mravy alebo prepadol alkoholu.

Následne začali podobné spolky vznikať v ďalších slovenských mestách. Výrazný rozvoj nastal počas šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov 19. storočia. Prispením Daniela G. Licharda začali prekvitať najmä finančné družstvá v podobe vzájomných úverných bánk a vzájomných výpomocných spolkov. V roku 1868 založil Samuel Orbis v Revúcej Prvý potravný spolok. Od sedemdesiatych rokov začal počet družstiev klesať. Dôvodom bola maďarizácia, prenasledovanie, nepriazeň autorít a priemyselná kríza. V 90-tych rokoch 19. storočia v povedomí ešte stále pretrvávala spomienka na fungujúce družstvá, obzvlášť v kruhoch inteligencie. O oživenie družstevníctva sa zaslúžil Dr. Ľudovít Blaho a kňaz Ľudovít Okánik, ktorí v Skalici v roku 1897 založili Gazdovsko-potravný spolok. Na Záhorí spoločne založili niekoľko desiatok družstiev a spolkov, napríklad družstvá na poistenie dobytka alebo roľnícke mliekarenské spolky. Na prelome storočí vznikla nová sieť družstiev. Okrem najrozšírenejších finančných družstiev vznikali najmä rôzne výrobné družstvá.

Po rozpade monarchie prišlo Slovensko o družstvá, ktoré sa nachádzali mimo nášho územia.  Bývalá centrála v Budapešti dlžila slovenským družstvám takmer 40 miliónov korún. Od roku 1923 sa s pomocou Milana Hodžu začala situácia zlepšovať. Ako minister zohrával aktívnu úlohu pri zakladaní družstiev a podporil aj užitočné legislatívne úpravy. Situácia sa zhoršila v roku 1936, keď Hlinkova strana HSĽS vyžadovala zrušenie všetkých nezávislých hospodárskych spolkov, pokiaľ sa nepodriadia centrálnej kontrole. Následne po Viedenskej arbitráži prišlo Slovensko o viac ako štvrtinu rôznych typov družstiev a o viac ako 1 milión hektárov pôdy. Napriek tomu družstvá plnili dôležitú úlohu v Slovenskom národnom povstaní, keď dokázali potravinami efektívne zásobovať povstalcov. Po skončení vojny sa zdalo, že pre družstevníctvo svitá konečne na lepšie časy. Ale totalitné metódy neboli vlastné len fašistickému režimu. Po tom, čo si v roku 1948 Komunistická strana Československa na dlho zabezpečila absolútnu moc, dostalo slovenské družstevníctvo ďalšiu ranu. Znárodnením, násilnou konfiškáciou a transformáciou sa po 100 rokoch podarilo zlikvidovať základné princípy demokratického družstevníctva a de facto aj všetky pôvodné družstvá. Žiarivý osud družstvá nečakal ani po zmene režimu v roku 1989. Po transformácii sa často zmenili na korporácie alebo sa stali ich súčasťou a mnohé zanikli.

V súčasnosti získavajú družstvá na popularite po celom svete. Veľké nádeje do nich v posledných desaťročiach vkladali obyvatelia a obyvateľky Latinskej Ameriky. Rozmach však zažívajú napríklad aj v USA. Slovensko napriek svojej bohatej družstevnej minulosti v tomto ohľade zaostáva. Dnes sa otvára priestor pre nové formy družstevného podnikania presahujúce obraz družstevníctva, ktoré v povedomí mnohých ľudí zanechala predošlá éra. Veľký potenciál pre družstvá sa skrýva v oblastiach poskytovania finančných a sociálnych služieb. Obzvlášť pre sociálne slabšie vrstvy by mohli byť v súčasnej situácii prínosné. Pri správne nastavených pravidlách môžu mať pozitívny vplyv na zamestnanosť a lokálnu ekonomiku. V súčasnosti ale na Slovensku chýba systematická podpora družstiev, ktorá by vyrovnala ich postavenie v konkurencii s štedro podporovanými nadnárodnými gigantmi.

Obrázok: Wikimedia Commons

Text vznikol v rámci projektu Inclusive local economies through cooperatives development , ktorý financuje Medzinárodný vyšehradský fond.