Archív spravodajstva Archív spravodajstva

Powrót

Rôzne druhy participatívneho rozpočtu

Autor: Ruth Jackson

Na konci januára som mala prednášku na medzinárodnej konferencii o participatívnom rozpočte, ktorá sa konala v Berlíne. Konferencia bola veľmi zaujímavá a stretla som tam veľa ľudí, ktorí sa participatívnym rozpočtom zaoberajú po celom svete a o ktorých som dovtedy len počula alebo si s nimi vymenila elektronickú poštu. Čo ma však skutočne ohromilo, bolo poznanie, ako je participatívny rozpočet v rôznych častiach sveta odlišný.

Samozrejme, nikdy som si nemyslela, že by bol všade rovnaký. Obvykle hovorievame, že náš britský participatívny rozpočet je úplne iný, ako je v iných krajinách Európy. Zásadne to vyplýva z príčin, pre ktoré sa participatívny rozpočet v niektorých britských mestách uchytil, a z toho, kto sa na tom podieľal. A veľkú úlohu pri formovaní podoby participatívneho rozpočtu zohráva náš mimoriadne centralizovaný štát, ktorý čo najväčšmi obmedzuje verejné šírenie myšlienok, že ľudia majú mať právo spolurozhodovať o lokálnych rozpočtoch.

 
Spočiatku som si myslela, že môj údiv z fungovania participatívneho rozpočtu v Nemecku vyplýva z jazykovej bariéry. Vôbec nehovorím po nemecky a angličtina mojich nemeckých kolegov bola pomerne obmedzená. Zdalo sa mi, že hovoríme o niečom úplne inom. Potom som však pochopila, že sme hovorili o tom istom, celkom sa však líšili procesy, akými sa uplatňuje participatívny rozpočet a najmä príčiny, pre ktoré sa uplatňuje.

Nemecký participatívny rozpočet predstavuje podľa mojej mienky rozpracovanejšiu formu rokovaní o rozpočte. Uplatňuje sa v záujme modernizácie služieb. Jeho hlavnou motiváciou nie je chudoba, ako to býva v mnohých iných prípadoch, a ľudia sa aj menej osobne stretávajú. V Nemecku je kľúčovým momentom používanie internetu, pretože zaťahovanie ľudí do určovania rozpočtových priorít je súčasťou modernizácie služieb. Ak zapojíte ľudí do internetovej siete, môžu sa vyjadrovať vtedy, keď sa im to časovo hodí. Keď som hovorila o zapájaní rôznych tzv. ťažko zapojiteľných skupín obyvateľstva prostredníctvom komunitných zástupcov a existujúcich lokálnych sietí (napríklad oslovovať moslimských duchovných, aby myšlienku PR šírili medzi svojimi veriacimi, alebo moslimské ženy, ktoré by sa sústredili na ďalšie ženy, a pod.), v miestnosti začali všetci takmer lapať po dychu. Pre nás je to čosi prirodzené, azda najprirodzenejšie, pre nich to však bola zásadne nová myšlienka. Kvôli tomu totiž ich PR neexistuje.


Nemecký participatívny rozpočet nezahŕňa priame rozhodovanie zo strany občanov. Všetky názory a pripomienky smerujú k členom mestskej rady a na základe nich rozhodujú sami, berúc do úvahy aj výsledky porád a diskusií. Preto si skôr myslím, že by sme v takomto prípade mali hovoriť o rozpočtovej konzultácii.


Ernesto Ganuza zo Španielska hovoril o PR v Seville. Základným zmyslom tamojšieho participatívneho rozpočtu je zmierňovanie chudoby prerozdeľovaním majetku chudobnejším ľuďom a susedstvám. Kritériom pre rámcovanie rokovaní o prioritách a projektoch je sociálna spravodlivosť. Sledujú podobný proces ako brazílske mesto Porto Alegre, kde sa myšlienka participatívneho rozpočtu zrodila a začala uplatňovať. Tomuto modelu dokážeme vo Veľkej Británii lepšie porozumieť, pretože spôsoby rozdeľovania hlavných zdrojov do zásadných služieb je aj našou prioritou.

Zaujímavý príspevok mal George Matovu z Ugandy, ktorý rozprával o podobách participatívneho rozpočtu v takmer celej Afrike. V Afrike (hoci asi nie je veľmi správne zovšeobecňovať to na celý kontinent) sa oveľa viac sústredia na transparentnosť vlád, boj s vládnou korupciou a vytváranie väčšej rodovej rovnosti. Africké procesy sa venujú práve týmto otázkam väčšmi ako len samotnej ekonomickej chudobe. V porovnaní s Veľkou Britániou sú otázky korupcie a rodovej nerovnosti v afrických krajinách pálčivejším problémom.

Keďže je participatívny rozpočet v toľkých krajinách taký rôzny a uplatňujú sa také odlišné procesy na riešenie takých odlišných javov, prišla mi na um otázka, v ktorom bode prestáva byť participatívny rozpočet participatívnym rozpočtom? Alebo, ak je to všetko participatívny rozpočet, ako máme odlišovať medzi rôznymi postupmi a cieľmi tak, aby sme nezískali pocit, že sme sa stratili v preklade? Otázku som si zodpovedala tak, že PR sa vždy musí prispôsobovať lokálnym okolnostiam a lokálnym potrebám a nezaoberať sa príliš otázkou, čo ním ešte je alebo už nie je. Mali by sme sledovať aj iné participatívne procesy a ciele, vrátane transparentnosti mestskej a štátnej politiky a toho, či sa zdroje naozaj prerozdeľujú tým, ktorí to najväčšmi potrebujú, alebo ktorej komunite ako celku. Participatívny rozpočet má pravdepodobne oveľa väčší potenciál, ako sa nám doteraz zdá, a preto by sme sa nemali sústrediť len na to, čo môžeme robiť teraz, aby nám príležitosť urobiť viac nepretiekla pomedzi prsty.


Preložila Silvia Ruppeldtová

Źródło: Participatory Budgeting http://www.participatorybudgeting.org.uk/blog/different-types-of-pb...what-is-pb-really-by-ruth-jackson/
Średnia (0 Głosy)


Z projektov a komunít Utopie Z projektov a komunít Utopie

Autonómna zóna Lafranconi – Otvorený list rektorovi a dekanom UK

Autonómna zóna Lafranconi – Otvorený list rektorovi a dekanom UK

Vážený pán rektor, vážení páni dekani!

            Tento otvorený list vám píšeme so zámerom získať vaše vyjadrenie k projektu Autonómna zóna Lafranconi a k našim návrhom na spoluprácu, ktoré sme vám v rámci tejto iniciatívy viackrát predložili.

Autonómna zóna Lafranconi – proces, energia, dobrodružstvo!

Autonómna zóna Lafranconi – proces, energia, dobrodružstvo!

Príbeh jedného z najzaujímavejších projektov bratislavského participatívneho rozpočtu pohľadom organizátorky workshopu:

Projekt Autonómna zóna Lafranconi je na prvý pohľad návrhom intervencií pod mostom. Keď však mám možnosť napísať o ňom tak, ako to vidím ja, je to príbeh, dobrodružstvo spolupráce.

12. stretnutie ľudí zažívajúcich chudobu

12. stretnutie ľudí zažívajúcich chudobu

V dňoch 18. až 20. júna sa v Bruseli uskutočnilo už 12. európske stretnutie ľudí zažívajúcich chudobu. Konalo sa priamo pred Európskym parlamentom v čase jeho rokovania, čo umožnilo zapojiť do diskusií o situácii chudobných ľudí v Európe a vyhliadkach na sociálnejšiu Európu aj národných poslancov Európskeho parlamentu.

Identita priestoru pod mostom Lafranconi

Identita priestoru pod mostom Lafranconi

Most, ako tranzitný bod spája, stimuluje komunitu, verejnosť...V spolupráci s mestom štartujeme projekt Autonómna zóna Lafranconi - flexibilný multifunkčný priestor podporí identitu a bezpečnosť, otvorí nové možnosti trávenia voľného času pre študentov.
,, Je načase, aby sme si plánovači uvedomili, že nevieme takmer nič o ľuďoch. Ak to priznáme, otvoríme dvere pre iné profesie a ich odborné znalosti, poznatky z iných odborov.''
„ Vytvorenie novej koncepcie priestoru, ktorá bude uspokojovať hmotné, citové a duchovné potreby súčasného života."

Hack Camp - miesto, kde sa z myšlienok stávajú reálne projekty

Hack Camp - miesto, kde sa z myšlienok stávajú reálne projekty

PODPORTE ELEKTRONICKÉ OKO SPRAVODLIVOSTI

Bez úplatkov, bezplatne, v teple domova a anonymne zistite, či podpisujete nevýhodnú zmluvu. Podporte náš projekt a spoločne vyčistíme zmluvy od nečestných podmienok raz a navždy.

 

Verejné fórum OpenData - 9.10.2012

Verejné fórum OpenData - 9.10.2012

Verejné fórum OpenData 
 
Kedy a kde: utorok 9. 10. 2012 o 17:00, Primaciálny palác, miestnosť číslo 107.
Priebeh a výsledok participatívneho rozpočtu v Bratislave pre rok 2012

Priebeh a výsledok participatívneho rozpočtu v Bratislave pre rok 2012

Prvý ročník participatívneho rozpočtu (PR) v Bratislave prebiehal v období od apríla do júla 2012. Občania a občianky na pravidelných stretnutiach jednotlivých komunít PR podávali návrhy na zlepšenie mestského priestoru alebo služieb mesta, diskutovali o prioritách komunít a nakoniec na ich základe vypracovali projekty, ktoré sa uchádzali o prostriedky z mestského rozpočtu. Zapojiť do činnosti ktorejkoľvek z komunít sa mohol ktokoľvek, kto mal záujem. Participovať na rozhodovaní o prostriedkoch z mestského rozpočtu bolo možné aj inými spôsobmi. Po celý čas prebiehala Burza nápadov, anketa, ktorej cieľom bolo pozbierať čo najviac kritických podnetov a návrhov na ich riešenie od obyvateľov a obyvateliek Bratislavy na uliciach, verejných akciách alebo na internete na stránke pr.bratislava.sk. Okrem toho prebehlo niekoľko verejných diskusných fór, na ktorých sa rovnako dalo vyjadriť k rozpočtu a prioritám mesta. Občania a občianky mali celú dobu možnosť zapojiť sa do elektronických diskusií na stránke pr.bratislava.sk, na ktorej sú zverejňované výstupy práce v participatívnych komunitách a na verejných zhromaždeniach. 21. júna 2012 sa v Kultúrnom centre Dunaj uskutočnila verejná prezentácia projektov pripravených na základe všetkých podnetov a verejných diskusií v rámci participatívneho rozpočtu pre rok 2012. Po prezentácii sa občania a občianky znova vyjadrovali k projektom a prioritám participatívnych komunít a diskutovali o nich. Rozhodnutie o tom, ktoré projekty získajú podporu z mestského rozpočtu, je výsledkom verejného zvažovania delegátov komunít na zhromaždení z 28. júna 2012 a verejného hlasovania prebiehajúceho do 22. júla 2012.

utopia.sk

Workshop a verejná diskusia: Bratislava ako centrum participatívneho rozpočtovania

Dňa 17. mája 2012 sa v rámci Transeuropa festivalu organizovaného participatívnymi komunitami participatívneho rozpočtu (PR) v Bratislave a OZ Utopia v spolupráci so združením European Alternatives v Justiho sieni Primaciálneho paláca uskutočnilo podujatie Bratislava ako centrum participatívneho rozpočtovania.

Cieľom tohto podujatia bolo predstaviť súčasnú prácu jednotlivých participatívnych komunít, zapojiť do ich aktivít širšiu verejnosť a zároveň komunikovať ich skúsenosti s občanmi z viacerých slovenských a trinástich európskych miest zapojených do Transeuropa festivalu a predovšetkým vytvoriť spoločný dokument, ktorý by informoval o tom, čo oslovení obyvatelia nášho mesta pokladajú za dôležité a tiež o tom, aké sú ďalšie ciele a plány participatívnych komunít.

utopia.sk

Priebeh verejného zvažovania a výsledok pilotného projektu participatívneho rozpočtu

V stredu 7. decembra 2011 sa zavŕšil pilotný projekt participatívneho rozpočtu pre Bratislavu realizovaný v spolupráci občianskeho združenia Utopia a mestskej samosprávy. Pilotný projekt sa oficiálne začal v júli minulého roka tlačovou konferenciou primátora Bratislavy Milana Ftáčnika a zástupcov OZ Utopia. Aktívne zapojilo približne 200 občanov a občianok, ktorí sformovali základy piatich tematických participatívnych komunít. Tie tvoria základnú stavebnú jednotku v procese rozhodovania o rozdelení prostriedkov z rozpočtu samotnými občanmi a občiankami. V prvej fáze prebiehali v jednotlivých komunitách diskusie o kľúčových problémoch mesta a každý účastník mohol podávať návrhy, ktoré by ich pomohli odstrániť či zmierniť. V participatívnom dialógu prebiehajúcom na pravidelných stretnutiach niekoľko mesiacov potom občania a občianky dospeli k dohode o prioritách komunít a na ich základe spracovali niekoľko projektov. Nakoniec každá komunita vybrala dva projekty a dvoch delegátov, ktorí projekty prezentovali a obhajovali vo verejnom zvažovaní na zhromaždení s delegátmi z ostatných komunít.

Dlh, otroctvo a naša predstava slobody I.

Dlh, otroctvo a naša predstava slobody I.

David Graeber je mimoriadny profesor antropológie na fakulte Goldsmiths, ktorá je súčasťou Londýnskej univerzity a ľavicový politický aktivista. Vo Veľkej Británii nedávno vydali jeho poslednú knihu Prvých 5000 rokov dlhu. Skúma v nej vývoj dlhu ako morálneho a ekonomického konceptu a využíva pri tom antropologické dôkazy zo širokého spektra súčasných a historických spoločností.

First Previous Next Last