Cesty vnímania a poznávania industriálnych pamiatok kultúrneho dedičstva

Autor/ka: Vladimír Husák

Témou Dní európskeho dedičstva sa tohto roku z podnetu Rady Európy a Európskej komisie stali technické a industriálne pamiatky. Zapájajú sa do nich orgány štátnej a verejnej správy, ďalšie organizácie, k spolupráci a spoluúčasti sa prizýva široká verejnosť. Práve stav verejného povedomia predstavuje základný faktor, existenčne dôležitý, pre ich zachovanie a odovzdanie ich výnimočného, u nás stále nedoceneného odkazu budúcim generáciám.

Jedným z prvých príkladov, určite najrozsiahlejším a metodicky najkomplexnejším podujatím urbanistického a krajinárskeho zamerania, spojeného so sprístupnením významných diel historického priemyselného dedičstva v kombinácii ich muzealizácie a vhodného využívania novými funkciami, sa stala v polovici 90-tych rokov minulého storočia príprava medzinárodnej výstavy stavebníctva v Nemecku pod názvom IBA Emscher Park. Vyústil do nej vývoj poznania a zhodnocovania historického kultúrneho fenoménu industriálnych pamiatok kultúrneho dedičstva, inšpiratívnych aj ich špecifickou umelecko-historickou dimenziou. (Tohto roku napríklad 9. medzinárodný kongres montánnej histórie v rakúskom Schwazi a Halle si stanovil za hlavnú tému „Baníctvo a umenie – výtvarné umenie, architektúra, stavebný obraz mesta, maľba“.)

Pochopeniu nezastupiteľnej úlohy historického priemyselného dedičstva v dejinách ľudskej civilizácie vývojovo predchádzali jeho rané fázy s medzinárodnými konferenciami v1973 v Iron Bridge, Veľká Británia, a ďalšie, ktoré reagovali na ich bezhlavú likvidáciu, až po kvalitatívne prelomovú v roku 1986 vo francúzskom Le Creusot, s následne vytvorenou Medzinárodnou komisiou na zachovanie priemyselného dedičstva – TICCIH UNESCO v roku 1978. V Československu v 80. rokoch vznikla Sekcia na ochranu priemyselného dedičstva pri Národnom technickom múzeu v Prahe, po rozdelení štátu pokračovala ako Česká sekcia TICCIH, na Slovensku nevznikla.

Ako inde, aj u nás sa rozvíjala pozornosť industriálnemu dedičstvu, ťažiskovo z pohľadu hospodárskych dejín s oporou v poznanom obraze histórie technologického vývoja, najmä vo sfére bansko – hutníckeho komplexu v stredoveku a v počiatkoch novoveku. Ale tiež v prvých koncepciách pamiatkovej sféry. Zistené poznatky z tejto etapy pozornosti technickým pamiatkam zhrnul významný slovenský pamiatkar Vendelín Jankovič v konštatovaní, že „Slovensko je od dávnych čias klasickou krajinou technických diel a zachovaný fond technických pamiatok je kultúrna hodnota, s ktorou sa treba zodpovedne a na vedeckých základoch zaoberať“.

Významný odborný seminár k téme Technických pamiatok Bratislavy zorganizovala Mestská správa pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave v roku 1984, koncipovaná na vlastnej teoreticko-metodologickej osnove Kultúrno – historickej a sociologickej topografie, v tom čase už aj s nepochybnou oporou v preklade Memoranda z Le Creusot (1982), čo sa prejavilo v širokom spektre spoločenskej zaangažovanosti odborníkov rôznych inštitúcií, vrátane politických. Seminár vyvolal v odbornej i laickej verejnosti veľký záujem. Nie všetky návrhy na zákonnú ochranu industriálnych objektov, prijatých v jeho záveroch, sa podarilo realizovať, predovšetkým s odôvodnením, že veľká časť navrhovaných diel bola v tom čase v stave vysoko produktívnej činnosti. (Francúzsku sa podarilo vytvoriť kompletný zoznam v roku 1978 napriek tejto skutočnosti.) Avšak záujem o technické a priemyselné pamiatky sa po roku 1990 začal meniť. Podstatná časť fondu historického priemyselného dedičstva sa po reformách reštrukturalizácie a privatizácie priemyslu, napriek ešte vysokým štátnym intervenciám do modernizácie niektorých sektorov (napr. do cukrovarníctva, jadrovej energetiky) ocitla nielen v útlme, ale v priamo v situácii fyzickej likvidácie, ich hodnota sa dosiaľ vníma (realitnými záujemcami) najmä v pozemkoch. Celý historický zákonom nechránený industriálny fond sa ocitol v ohrození, ako produkčné zanikli nielen továrenské súbory, ale celé priemyselné odvetvia (podobne v ostatných postsocialistických európskych krajinách). Úsilie o ochranu tohto hodnotovo nerozpoznaného a zákonom nechráneného fondu kultúrneho dedičstva sa stalo nanajvýš aktuálnou a naliehavou témou. Zdá sa, že u nás nastúpila radikálne odlišná cesta ako v západoeurópskych krajinách. So značnou pozornosťou ju monitorovalo medzinárodné odborné spoločenstvo, svoje dlhoročné skúsenosti začali prezentovať na odborných podujatiach v krajinách strednej a východnej Európy. Z ich pohľadu sa im javil nepriaznivý vývoj v tomto priestore napr. ako dôsledok „absencie odbornej pripravenosti, nedostatočnej horizontálnej spolupráci zodpovedných orgánov a v absencii vzniku špecializovaných odborných inštitúcií“.

V západoeurópskych krajinách totiž od 70-tych rokov minulého storočia v koordinácii štátnych, komunálnych a inštitucionálnych iniciatív, reagujúcich na odborné referencie, prebehla široko publikovaná osvetová činnosť venovaná odbornej i laickej verejnosti, ktorou zrozumiteľne objasňovala rôznymi formami(výstavy, expozície v tlačových, elektronických médiách, filmoch...) sféru kultúrno-historických hodnôt v industriálnom dedičstve a tiež ich význam a miesto v dejinách národov a civilizácií „ako dokumenty technickej vyspelosti, technickej kultúry a technickej tradície, ktorá sa ráta k tým najdôležitejším prejavom výkonov priemyselne vyspelých národov a bytostným záujmom každého z nich je zabrániť premrhaniu kultúrnych hodnôt, obsiahnutých v priemyselnom dedičstve a neobmedziť ich len na papierovú dokumentáciu v slávnostných zborníkoch“ (Nemecký národný reprezentant TICCIH, vo svojom bulletine na medzinárodnom veľtrhu pamiatok , Lipsko, 1993).

Konkrétne formy podpory štúdia, poznávania a prezentácie hodnôt priemyselného dedičstva sa prejavili zakladaním vedecko-výskumných inštitútov, katedier – ústavov dejín vied a techniky na univerzitách, spoločných muzeálno-priemyselných asociácií, ako aj realizáciami transformovania výnimočne hodnotných industriálnych objektov (železničných staníc, baní, hút, textiliek, atď.), resp. celých výrobných súborov ich muzealizovaním na kombinované technicko-umelecké či vedecko-technické múzeá. Ako dobrý príklad týchto snáh možno uviesť Múzeum textilu v Prate. „Taliansky Manchester“ od stredoveku tvoril produkčné vlnárske zázemie bankového a obchodného centra Florencie a základ jej bohatstva. Múzeum textilu sídli v autentických priestoroch rekonštruovaného objektu továrne v samom srdci mesta. Jeho základ tvorí moderná expozícia dejín textilnej výroby, technických zariadení, tkáčskych techník a zachovaných historických textílií. Časť priestorov a nádvorie s vodným rezervoárom a vertikálnou dominantou – komínom, ako základným znakom a dokladom éry parného pohonu, sa programovo využívajú na firemné spoločenské akcie. Vo vyhradenom krídle pôsobí knižnica pre deti a mládež mestského inštitútu kultúry a vzdelávania.

Osobitná pozornosť sa začala venovať vytváraniu múzeí priemyselného dedičstva. K takým, ktoré sa na takýto profil od 70-tych rokov pripravovali, patrí napr. vznik Múzea industriálneho dedičstva v Bologni, s prezentáciou nielen významu priemyselnej éry, ale aj zmyslu sprístupňovania dokumentu historického industriálneho diela, so stálymi expozíciami, ktorými sa mesto a oblasť zapísali do priemyselných dejín vyspelých spoločností industrializovanej západnej Európy a sveta, s ich charakteristickými technickými zariadeniami a strojmi, dôsledkom ktorých „sa zmenil obraz sveta a štruktúry spoločnosti“. Silnými bodmi stálych expozícií je prezentácia historického hydraulického systému mestských kanálov, ekonomická a technická povesť Bologne v 300-ročnej tradícii hodvábnického priemyslu (od „Modernej doby“ - t.j. 15. storočia), kvôli ktorej sa múzeu na základe vedeckého výskumu správ a historických dokumentov podarilo realizovať rekonštrukciu boloňského hodvábnického spriadacieho mlynu na vodný pohon. Múzeum prezentuje procesy vývoja poznania prírodných zákonov hydrauliky (Torricelli), elektrotechniky (Marconi), pramene a rozvoj mechanického priemyslu v motocyklovom a automobilovom strojárstve (bratia Ferrariovci). Cez unikátne modely zo strojníckych priemysloviek vedie návštevníka ku komponentom modernej fabrickej produkcie tlačiarenskej a obalovej techniky, až po formy diaľkového ovládania a kontroly moderných strojov. Stále a premenné výstavy, vznikajúce v spolupráci s Asociáciou priemyselníkov sa realizovali v zachovanom historickom objekte s tunelovou okružnou pecou typu Hoffmann v bývalej Galottiho tehelni. (Vo významovom zhodnotení tejto technickej pamiatky možno vidieť kurióznu súvislosť s priemyselnými pamiatkami na Slovensku. Práve na našom území sa nachádza ešte posledný kompletne zachovaný tento druh technickej histórie keramického priemyslu.) Sústavná koncepčná práca s mládežou s ponukou vyučovania v laboratóriách fyziky a chémie významne prispieva k jeho aktuálnej príťažlivosti, vďaka ktorej múzeum prijíma 30- tisíc návštevníkov ročne.

Cesta industriálnou kultúrou

V sprievodných diskusiách prípravy Medzinárodnej stavebnej výstave IBA Emscher Park v polovici 90-tych rokov 20. storočia zaznel, spočiatku ako vedľajší, zámer rozvinúť turistiku v Porúrí v súvislosti s rozsiahlou regeneráciou devastovaného priemyselného územia. Zo začiatku sa prijímal skôr s nedôverou. Naplnenie vízie IBA Emscher Park, vymedzené desaťročím medzi rokmi 1989 až 1999, podporili inštitúcie a orgány od úrovne miestnej správy, krajinskej vlády, až po iniciatívu spolkovej vlády Nemecka a Európskej únie, vrátane intervencií do rozvoja podnikateľského sektoru a zamestnanosti, dôležitých legislatívnych krokov. Od týchto východísk sa odvíjali medzinárodné súťaže, výstavy. Súčasťou série projektov, motivovaných predovšetkým hľadiskami ekonomického rozvoja územia (od 70-tych rokov s výrazným útlmom počas krízy uholného a oceliarskeho priemyslu) s riešením sociálnych problémov, tvorbou nových pracovných príležitostí, a tiež s nevyhnutnosťou likvidovať ekologickú záťaž výrobných areálov.

Aj podľa oficiálnych dokumentov k úspechu podujatia prospelo, že projekty, intervencie a investície boli spojené s témou priemyselného dedičstva, ako rozhodujúcej pečate v pamäti miest, ich genia loci, ktoré prechádzajú premenou.

So zmenou využitia územia, pri premene hodnotových meradiel a nárokov na trávenie voľného času, opustené industriálne objekty, predtým verejnosti neprístupné, teraz s ich novoobjavovanými hodnotami získali na význame ako turistické, komerčné a zábavné centrá, ktoré významne prispievajú k ekonomicky merateľnému rastu miestnych príjmov a zamestnanosti.

Vo východiskovom zadaní regenerácie Severného Porýnia – Vestfálska sa predvídavo predpokladalo využiť pozitívny potenciál autentickej industriálnej histórie ako sprostredkovateľa ekonomických a kultúrnych aktivít v území, pretože práve tá im dodáva zmysel, dôveryhodnosť. Ich originálne estetické a pamiatkové hodnoty predstavujú zakotvenie v čase a uľahčujú orientáciu v budúcej perspektíve. Vďaka tomuto konštruktívnemu projektu sa veľký počet menších i väčších priemyselných stavieb a areálov tiež dočkal vyhlásenia za kultúrne významné objekty hodné ochrany. Stali sme sa tu svedkami doteraz najzreteľnejšieho systematického posunu vnímania ich roly, a zároveň dôkazu zrodu nového kultúrneho postoja spoločnosti. Ťažký priemysel sa v dlhodobom pláne postupných krokov úspešne nahradzuje priemyslom turistiky, športu, spoločenských podujatí, kongresov a zábavy. O fenoméne úspešnosti najzložitejšej formy konverzie súborov ťažkého priemyslu a o ich novej príťažlivosti sme sa presvedčili pokusom o návštevu povestnej Haly storočia v Bochumi – ostali sme pred jej bránami, do posledného miesta vypredanej na mesiac vopred.

Prehliadkové trasy umožňujú zoznámiť sa s doterajšími výsledkami medzinárodnej výstavy IBA Emscher Park pozdĺž rieky Ems a kanálu Rýn – Herne. Vďaka veľkému návštevníckemu úspechu tohto koncepčného podujatia, postupne sa odvinula, najmä zásluhou Nemeckej spoločnosti pre industriálnu kultúru v Duisburgu, idea Route der Industriekultur, prepojenej siete tematických turistických ciest po priemyselných a technických pamiatkach a atrakciách oblasti Porúria.

Dobrú predstavu o úspešnosti tohto projektu konverzie veľkého územia si možno urobiť z údajov o jeho návštevnosti. Už prvý rok po skončení výstavy IBA v roku 2000 vyhľadalo iba jednu z najväčších atrakcií, voľne prístupný „industriálny krajinný park“ v priestore bývalých hút severne od Duisburgu okolo 4 miliónov ľudí a asi 800-tisíc návštevníkov sa tu zúčastnilo kultúrnych a spoločenských podujatí, ktoré usporiadali mnohé organizácie a súkromné firmy. Znamenali okamžitý prínos pre zabezpečenie chodu prevádzky, údržby, a predovšetkým vo vytvorení 500 nových pracovných príležitostí.

Zámerom rozvinúť turistiku na historických pozostatkoch priemyslu previazaním dovtedy roztrieštených aktivít a akcií, usilujúcich sa o zmapovanie, využitie a záchranu stôp industriálnej histórie, podarilo sa dospieť k cielenej premene atmosféry a imidžu Porúria. Výsledky rozdielnych prístupov pre dosiahnutie synergického efektu sa ponúkali súbežne v rámci jednotnej propagácie a racionálneho marketingu, vrátane ich umeleckého dotvorenia, akceptovania hľadísk pamiatkovej ochrany, presadenia ponuky pamiatok a atrakcií, podporené veľmi intenzívnou publicitou.

Chrbticu turistickej siete tvorí 19 zakotvení dôležitých historických a krajinných dominánt, vzájomne prepojených viac ako 400 kilometrov vyznačených ciest, dostupných automobilovou verejnou a individuálnou dopravou, cyklistickými cestami. Tieto významové zastavenia sú zároveň východiskovými bodmi na hlavné turistické trasy, okolo ktorých je rozptýlených ďalších asi 500 miestnych pamiatok a pripomienok priemyselnej histórie.

Téma postindustriálnej cesty Porúrím sa z podnetu jej navrhovateľa rozvinula do projektu „Európske cesty priemyselného dedičstva“ – ERIH, finančne podporovaný Európskou úniou v rámci iniciatívy Interreg. ERIH popularizuje a propaguje industriálnu históriu a kultúru prostredníctvom siete ciest a významných pamiatok, nielen naprieč jednou krajinou, ale v rámci celých regiónov Európy. Objavený turistický potenciál je dnes zdrojom ekonomického rozvoja upadajúcich území a napomáha uchovať identitu historických industriálnych miest v regiónoch ako súčasť „spoločne zdieľanej európskej histórie“.

Do projektu trás Route der Industriekultur sa do roku 2002 zapojili spolu so Severným Porýním – Vestfálskom tiež Sársko, Belgicko, Holandsko, Veľká Británia. V prvej etape začali s vytipovaním najdôležitejších záchytných industriálnych objektov a priestorov, „kotevných bodov“, dnes tvoria chrbticu cesty, ktorá pokrýva prakticky celú západnú Európu. Odbočkou k industriálnym pamiatkam na území Českej republiky sa nedávno pripojila Plzeň. Od konferencie v Zabrze (2004) sa Poľsko pripravuje na pripojenie k medzinárodnej sieti návštevnícky príťažlivých miest priemyselnej histórie. V širokej škále industriálneho dedičstva od stredoveku až po súčasnosť má čo ponúknuť európskym záujemcom. V rámci spolupráce inžinierskych a stavebných komôr v cyklickom medzinárodnom edičnom programe „Technické pamiatky krajín vyšehradskej štvorky“ prezentuje takto aj Slovensko do európskeho prostredia svoj bohatý historický industriálny potenciál. Tentoraz v slovenskej edícii to dokumentuje najnovší 4. diel. Treba len dúfať, že si nájde cestu k verejnosti.

Prvé skúsenosti súčasnej terénnej dokumentácie industriálnych pamiatok v gestorstve Pamiatkového úradu SR, ale aj pokračovanie búrania najvýznamnejších diel industriálnej stavebnej kultúry a histórie Bratislavy (Tabaková továreň z roku1853 !!!), či pivovaru Stein – podobný sa v Dortmunde stáva symbolom budúceho Európskeho hlavného mesta kultúry 2013 a stále nepochopiteľná kauza osudu funkcionalistického veľtržného areálu (PKO) poukazujú na „diery“ v legislatíve vo sfére váhy verejného záujmu, konkrétne ochrany národných kultúrnych hodnôt v industriálnych pamiatkach kultúrneho dedičstva.

Legislatívna ochrana verejného záujmu na úrovni Európskeho dohovoru o ľudských právach „nebráni štátom prijímať zákony, ktoré považujú za nevyhnutné, aby upravili používanie majetku v súlade so všeobecným záujmom“ (čl. 1,2). Rovnako je zakomponovaná v medzinárodnej Charte industriálneho dedičstva, podľa ktorej „ústredné a miestne výkonné orgány by mali včas pripravovať plány, ako predísť nutnosti núdzových opatrení“.

Už nie je hypotézou, ale potvrdením, že vzťah k identite a hodnotám kultúrneho dedičstva, aj vo sfére jeho industriálnych pamiatok, nemá tretiu cestu. Voľba „slobodného“ výberu spočíva v možnosti akceptovania „európskej cesty industriálnou kultúrou“, alebo druhej, smerujúcej do kultúrneho suterénu hotela Európa.

Legitímna otázka významného zahraničného manažéra, dlhodobo pôsobiaceho u nás v prostredí energetiky –„Na akom stupni rebríčka hodnôt u vás stojí kultúra?“ – je predsa aj našou otázkou.

Priemerne (0 Hlasy)

Novinky Novinky

utopia.sk

Zabudnutá generácia: o ľudských právach bez strachu

V štvrtej zo série diskusií o Ekonomike ako priestore spolupráce sme diskutovali o ľudských právach, ich význame a dôvodoch, prečo sú často ľuďom odopierané.

 

utopia.sk

S Novembrom ´89 na večné časy a nikdy inak? Prísľuby, realita a budúcnosť

V tretej zo série diskusií o Ekonomike ako priestore spolupráce sme diskutovali o odkaze Novembra '89, prísľuboch, ktoré priniesol, výsledkoch politickej a ekonomickej transformácie a možnostiach ďalšieho spoločenského vývoja.

 

utopia.sk

Späť do budúcnosti. Perspektívy družstevníctva v strednej Európe

V druhej zo série diskusií o Ekonomike ako priestore spolupráce sme diskutovali o problémoch a úspechoch družstevníctva v strednej Európe a jeho budúcnosti.

 

utopia.sk

Načo nám je práca? Diskusia o súčasnosti a budúcnosti práce

V prvej zo série diskusií o Ekonomike ako priestore spolupráce sme sa bližšie pozreli na to, čo dnes považujeme za prácu a ako by mohla vyzerať jej budúcnosť.

 

Zastavme dohodu CETA

Zastavme dohodu CETA

Viac ako 450 organizácií z Európskej únie a Kanady podpísalo spoločné vyhlásenie, ktoré odmieta obchodnú dohodu CETA a žiada všetkých volených zástupcov a zástupkyne, aby ju v procese schvaľovania nepodporili. Opodstatnené obavy obrovského množstva ľudí neboli vypočuté. V súčasnosti už máme k dispozícii veľa analýz a argumentov, ktoré potvrdzujú, že táto dohoda len prehĺbi problémy, s ktorými zápasia nielen EÚ a Kanada. Preto treba dohodu CETA zastaviť a s ňou aj akékoľvek ďalšie pokusy o presadzovanie obchodnej politiky, ktorá škodí ľuďom a životnému prostrediu.

Celý text výzvy v anglickom jazyku so signatármi a odkazmi na zdroje tvrdení vo vyhlásení je zverejnený na adrese:
http://www.s2bnetwork.org/european-canadian-civil-society-groups-call-rejection-ceta/

Český preklad textu vyhlásenia si môžete prečítať nižšie.

 

Koalícia občianskej spoločnosti vyzýva vlády Európskych krajín, aby odmietli dohodu CETA

Koalícia občianskej spoločnosti vyzýva vlády Európskych krajín, aby odmietli dohodu CETA

Brusel 22. september – Široká skupina občianskych a spotrebiteľských organizácií ako aj odborových zväzov vyzýva ministrov a ministerky EÚ, aby odmietli podpísať Komplexnú hospodársku a obchodnú dohodu(CETA) s Kanadou [1]. Ministri a ministerky zodpovední za obchod sa dnes a zajtra zídu v Bratislave, aby prediskutovali schválenie dohody CETA.

Vyhodíš ich dvermi, vracajú sa oknom

Vyhodíš ich dvermi, vracajú sa oknom

Je možné, že sa to skončilo? Ak áno, je to víťazstvo kampane, ktorá ešte pred časom vyzerala beznádejne, čeliac hradbe politickej, korporátnej a byrokratickej moci. Zdá sa, že TTIP – dohoda o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve, je mŕtva. Nemecký minister hospodárstva Sigmar Gabriel vyhlásil, že „rokovania s USA fakticky zlyhali." Francúzsky premiér Manuel Valls oznámil, že rozhovory boli „jednoznačne zastavené". Podobne sa vyjadrili aj belgické a rakúske ministerstvá. Moc ľudí zvíťazila. Nateraz.

Akčná jeseň! Posledné dni dohody CETA

Akčná jeseň! Posledné dni dohody CETA

23. septembra 2016 sa v Bratislave stretnú ministri obchodu, aby sa pokúsili nájsť spoločnú pozíciu pred podpisom dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Kanadou (The Comprehensive Economic and Trade Agreement, CETA). Táto chvíľa je nesmierne dôležitá, pretože ak sa zhodnú, CETA môže byť podpísaná a odoslaná do Európskeho parlamentu. Slovinsko, Rumunsko, Poľsko, Bulharsko a Valónsky parlament v Belgicku však vyjadrujú svoje znepokojenie a námietky proti prijatiu dohody CETA. Preto je veľmi dôležité, aby aj organízácie občianskej spoločnosti, združenia a odborové organizácie v nadchádzajúcom období prejavili svoj odmietavý postoj k dohode CETA. Spoločne tak pomôžu vytvárať tlak na ministrov obchodu, aby neodsúhlasili obchodnú dohodu, z ktorej budú mať prospech len korporácie, a ktorá poškodí záujmy občanov a pracujúcich.

Družstva přinášejí inspiraci a mají výsledky

Družstva přinášejí inspiraci a mají výsledky

Iniciativa Alternativa Zdola se v r. 2013 zapojila do projektu „Inclusive local economies through cooperatives development" podpořeného Visegrádským fondem. Projekt vede slovenské sdružení Utopia, zapojili se i maďarští a polští partneři. Hlavními cíli projektu bylo zmapovat postavení družstev v jednotlivých zemích a inspirovat se příklady dobré praxe jak v oblasti legislativní, tak v prezentaci ve sdělovacích prostředcích. Vyvrcholením projektu bude ve všech čtyřech zemích vytvoření „družstevního inkubátoru", který má sloužit jako informační a poradenské centrum pro zájemce o družstevnictví. Inspirací pro projekt se stala zpráva Evropského parlamentu z roku 2013, která hodnotila pozitivní příspěvek a odolnost družstev vůči krizi a nabádala členské státy k podpoře a posílení tohoto sektoru, včetně vytvoření potřební právní a finanční infrastruktury. Souvislost s lokální udržitelností i sociálními aspekty se odrazila v zaměření projektu, proto také název „Inkluzivní místní ekonomiky prostřednictvím rozvoje družstev."

 

 

Vize kooperativní budoucnosti: z Bratislavy nejen pro střední Evropu

Vize kooperativní budoucnosti: z Bratislavy nejen pro střední Evropu

Na mezinárodní konferenci o družstevnictví pro 21. století v Bratislavě byl analyzován současný stav družstevnictví v zemích visegradské skupiny (ČR, Slovensko, Polsko a Maďarsko). Účastníci z celého světa a z různých sektorů se shodli, že družstva mohou, dokážou a v zájmu celé společnosti mají budovat „lepší svět".
First Previous Next Last

FB FB