V dňoch 9. až 10.9.2020 sa v Trenčíne konalo prvé zo sérií podujatí "Mestá a Open data". Prvý deň podujatia je zameraný na prednášky k témam otvorených údajov a samospráve, druhý deň podujatia je potom vyhradený na workshopy zamerané na praktickejšie informácie a tiež zber podnetov od účastníkov. Ja som mal tú česť prednášať o technických aspektoch zverejňovania otvorených údajov, preto teraz môžem spísať pár poznámok z prvého prednáškového dňa.
Podujatie otvorila Iveta Ferčíková predstavením Alvarie, podujatia a zoznámením sa účastníkov (prišli ľudia zo samosprávy, firiem aj aktivisti). Spísala tiež očakávania účastníkov, aby oba dni mohli smerovať k ich naplneniu. Iveta sa následne venovala téme "Načo sú mestám otvorené dáta?"
Nasledoval Ján Gondoľ s prednáškou "Dáta a aplikácie, ktoré zmenili svet: Výber najzaujímavejších aplikácií nad mestskými dátami zo sveta" O.i. sa vrátil až do rokov 1848 a 1854, kedy boli v Londýne epidémie cholery a kedy v praxi vidíme jedny z prvých ukážok zberu a vizualizácie dát ako nástrojov na riešenie celospoločenských problémov (v tomto prípade odhalenie zdroja nákazy a následné riešenia).
Po Janovi som vystúpil ja (Peter Hanečák) s prednáškou "Ako zverejniť otvorené dáta rýchlo a lacno: Zverejniť samosprávne dáta nie je zložité ani drahé". Pomocou mnohých slidov som sa z rôznych uhlov snažil potvrdiť, že z technického hľadiska zverejňovania naozaj nie je komplikované a ani drahé (aj keď zadarmo samozrejme nie) a že s tým veľmi netreba otáľať.
Patrik Žák, viceprimátor Trenčína, v prednáške "Ako sme otvárali dáta v meste Trenčín: Dáta, technické riešenie (Corageo) a plány" ozrejmil, ako je to s údajmi a súvisiacou agendou v ich meste. Mňa zaujalo najmä:
- technická mapa zverejnená pomocou WMS služby, čo je zrejme prvé takéto riešenie v slovenskej samospráve
- "kolega, ktorý si občas zaprogramuje v Pythone" a vytvorí napr. jednoduchú Covid19 vizualizáciu pre mesto
- API rozhrania k viacerým systémom mesta, ktoré môžu využívať občania či firmy, ale používa aj ich samotné mesto, ako výsledok spolupráce o.i. aj so Slovensko.Digital
- Open Source QGIS použitý v niektorých riešeniach či analýzach
Lukáš Jankovič v príspevku "Príklady využitia otvorených dát slovenských miest a obcí" ukázal na troch príkladoch možnosti spracovania, analýzy a vizualizácie údajov v troch rôznych analytických nástrojoch:
Prepadli sa výdavky samospráv po korone?- Všetko na skok! - čo je ako ďaleko v Kežmarku, Leviciach, Modre, Prešove či Žiline
- Vizuálny smog v Trnave
O ďalšom praktickom príklade prišiel porozprávať Ivan Ivanco, autor OznamyPresov.sk (príspevok "Aplikácia nad dátami z úradnej tabule mesta: Oznamypresov.sk"): Oznamy na úradnej tabule sú veľmi dôležité, avšak majú dva zásadné nedostatky:
- sú zverejňované všetky pokope na (obrazne) jednej tabuli, t.j. občan si v nich ťažko nájde to, čo sa týka práve jeho záujmov či bydliska
- sú zverejňované v predstihu (čo je dobré), ale kým sa reálne začne diať čo bolo oznámené, tak ľudia zvyknú zabudnúť (toť nedostatok)
Projekt OznamyPresov.sk rieši oba spomenuté problémy:
- pomáha občanom vytriediť oznamy tak, aby to emailu dostali len to, čo ich zaujíma, aby povedzme ľudia z východnej časti mesta nemuseli preberať oznamy, ktoré sa týkajú len západnej časti a pod.
- snaží sa previazať informácie tak, aby sa dali ľahko aj spätne dohľadať a prepojiť s inými, toť aby keď napr. niekde prídu bagre, aby sa občania ľahšie zorientovali, že "aha, to prišli stavať tú diaľnicu, oznam bol vtedy a vtedy" a pod.
Tým napr. pomáha predísť nedorozumeniam a konfliktom. 
P. Ivanco tiež prezradil, ako projektu pri vzniku pomohla expertíza kolegov/spolu-účastníkov 1. Šarišského hackathonu: jeden pomohol s parsovaním a mapovaním katastrálnych čísel, ďalší poskytol radu ohľadom údajov, atď. vďaka čomu ľahšie a rýchlejšie dosiahli stav, kedy projekt funguje automatizovane a spoľahlivo. P. Ivanco tiež pripojil tip pre organizovanie ďalších hackathonov: pritiahnuť aj úradníkov z jednotlivých agiend, aby rovno na mieste mohli s účastníkmi konzultovať údaje, procesy a pod.
Na záver p. Ivanco ponúkol projekt aj pre ďalšie samosprávy: ak zverejnia údaje úradnej tabule v tej istej či podobnej forme ako Prešov, nie je ťažké rozbehnúť inteligentnejšiu úradnú tabuľu aj v iných mestách.
"Ako naštartovať zverejňovanie dát a ktoré dáta zverejniť ako prvé: Open Data RoadMapa a Publikačné Minimum" boli témy, ktoré predstavili Erika Kusyová a Ján Gondoľ.
Open Data road-map má za cieľ ozrejmiť, ako začať proces zverejňovania údajov, zjednodušene:
- nultý dataset = audit, t.j. zistiť, aké údaje kde sú
- prezistiť záujem, zmapovať priority, keďže sa nedá zverejniť všetko hneď
- vytvoriť si plán, podľa priorít, povedať, čo sa zverejňovať bude a čo nie (a prečo)
- zadefinovať technické detaily, ako publikovať
- atď.
Publikačné minimum zase dopĺňa informácie o tom, ktorá existujúca legislatíva ukladá aké povinnosti ohľadom zverejňovania a k tomu pripojí aj informácie o formátoch a štruktúre. Na dokumente sa ešte pracuje, takže pripomieky sú veľmi vítané.
Na záver prvého dňa vystúpil Pavel Nechala s prednáškou "Ako zverejňovať otvorené dáta v súlade s Nariadením o ochrane osobných údajov (GDPR)":
GDPR je pre Slovensko neobvyklou témou, lebo u nás sme pri legislatíve zvyknutý na taxatívne vymenúvanie toho, čo sa môže alebo nemôže. GDPR však takéto taxatívne vymenúvania neobsahuje, namiesto toho najmä definuje princípy. Preto teda treba pri zverejňovaní hľadá balans medzi GDPR a ďalšou legislatívou (napr. našou Ústavou, PSI smernicou, zákonom o slobodnom prístupe k informáciám, atď.). GDPR zároveň vytvára reťaz spracovateľov údajov, z ktorých každý si musí súlad zabezpečiť osve, t.j. že má súlad tzv. povinná osoba (PO) a údaje sú voľne k dispozícii na Internete ešte neznamená, že s údajmi môže robiť hocikto hocičo. Balans teda nehľadá len povedzme verejná správa (t.j. tzv. povinné osoby, ktoré údaje zverejňujú), ale aj používatelia údajov (či už súkromné osoby, neziskové organizácie, novinári/novinárky, vyskumníčky/výskumníci, firmy).
Peter Hanečák
19.9.2020