Archív spravodajstva Archív spravodajstva

Zpět

Načo nám je práca? Diskusia o súčasnosti a budúcnosti práce

Ekonomika ako priestor spolupráce I

Autor: Utopia

V prvej zo série diskusií o Ekonomike ako priestore spolupráce sme sa bližšie pozreli na to, čo dnes považujeme za prácu a ako by mohla vyzerať jej budúcnosť.

 

Diskusia sa uskutočnila 2. mája 2017 v Bratislave.
 

1. máj je už vyše sto dvadsať rokov sviatkom pracujúcich. Počas tohto obdobia sa podoba práce menila a menilo sa aj jej vnímanie a predstavy o jej úlohe v spoločnosti. Éra fordizmu s masovou výrobou a s ňou spojenými masovými organizáciami pracujúcich je dávno preč. Neoliberálny sen, podľa ktorého sa mal každý stať kapitalistom, alebo sa aspoň tešiť zo štedrej nádielky bohatstva šíriaceho sa samospádom od bohatých k chudobným (tzv. trickle down efekt) sa nenaplnil, no na údajnej ceste za ním veľká časť ľudí prišla o svoje zamestnanecké práva. Automatizácia medzitým spôsobila, že niektoré práce zanikli úplne. Časť ľudí pracuje za odmenu, ktorá nestačí ani na zabezpečenie dôstojného bývania alebo pokrytie najzákladnejších potrieb. Do nášho slovníka sa dostali termíny ako prekarizovaná práca, či post-pracovná spoločnosť. Objavujú sa však aj úvahy o zbytočnej práci, alebo návrhy, aby každý dostal pravidelný príjem aj bez nej. V prvej zo série diskusií o ekonomike ako priestore pre spoluprácu sa pozrieme bližšie na to, čo dnes znamená práca. Potrebujeme ju k životu? Musíme o ňu medzi sebou bojovať? Ako sa zmenila jej povaha a podoby? Ako sa dnes žije pracujúcim a ako vyzerajú ich zápasy o právo na lepší život? A má sviatok pracujúcich dnes ešte nejaký význam?
 

Pozvanie do diskusie prijali:
 

Barbora Černušáková pôsobí v Londýne. Zaoberá sa výskumom ľudských práv, predovšetkým v krajinách strednej a východnej Európy (Poľsko, Slovensko, Česká republika a Rumunsko). Je doktorandkou sociológie na Manchesterskej univerzite, kde skúma post-socialistické triedne formácie. V rámci svojej práce strávila 11 mesiacov medzi rómskymi pracujúcimi v Ostrave. Celý čas žila a pracovala spolu s nimi.
 

Ľuba Kobová vyučuje na Katedre genderových studií Fakulty humanitních studií a Inštitúte politológie na Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe. Zaoberá sa feministickou a postfundacionalistickou politickou filozofiou. Editovala zborník „Feministky hovoria o práci", ktorý vyšiel v knižnej edícii ASPEKTu.
 

Lukáš Likavčan pôsobí ako doktorand na Katedře environmentálních studií FSS MU a ako environmentálny editor v online denníku Alarm. Vyštudoval filozofiu na Katedře filosofie FF MU. Študoval tiež sociológiu na Boğaziçi University v Istanbule a výskumne pôsobil na Wirtschaftsuniversität Wien. Zaoberá sa materialistickou, post-marxistickou a post-štrukturalistickou filozofiou, filozofiou technológií a politickou ekonómiou a ekológiou. Vo svojom dizertačnom projekte sa venuje vzťahu digitálnych technológií, politickej predstavivosti a post-kapitalizmu (vrátane možných scenárov post-pracovných spoločností).
 

Video: Vladimír Čičmanec
 

Súvisiace články:
Späť do budúcnosti. Perspektívy družstevníctva v strednej Európe
S Novembrom ´89 na večné časy a nikdy inak? Prísľuby, realita a budúcnosť
Zabudnutá generácia: o ľudských právach bez strachu


Projekt Ekonomika ako priestor spolupráce sa realizuje s podporou Rosa Luxemburg Stiftung.

Průměr (0 Hlasů)


Z projektov a komunít Utopie Z projektov a komunít Utopie

Autonómna zóna Lafranconi – Otvorený list rektorovi a dekanom UK

Autonómna zóna Lafranconi – Otvorený list rektorovi a dekanom UK

Vážený pán rektor, vážení páni dekani!

            Tento otvorený list vám píšeme so zámerom získať vaše vyjadrenie k projektu Autonómna zóna Lafranconi a k našim návrhom na spoluprácu, ktoré sme vám v rámci tejto iniciatívy viackrát predložili.

Autonómna zóna Lafranconi – proces, energia, dobrodružstvo!

Autonómna zóna Lafranconi – proces, energia, dobrodružstvo!

Príbeh jedného z najzaujímavejších projektov bratislavského participatívneho rozpočtu pohľadom organizátorky workshopu:

Projekt Autonómna zóna Lafranconi je na prvý pohľad návrhom intervencií pod mostom. Keď však mám možnosť napísať o ňom tak, ako to vidím ja, je to príbeh, dobrodružstvo spolupráce.

12. stretnutie ľudí zažívajúcich chudobu

12. stretnutie ľudí zažívajúcich chudobu

V dňoch 18. až 20. júna sa v Bruseli uskutočnilo už 12. európske stretnutie ľudí zažívajúcich chudobu. Konalo sa priamo pred Európskym parlamentom v čase jeho rokovania, čo umožnilo zapojiť do diskusií o situácii chudobných ľudí v Európe a vyhliadkach na sociálnejšiu Európu aj národných poslancov Európskeho parlamentu.

Identita priestoru pod mostom Lafranconi

Identita priestoru pod mostom Lafranconi

Most, ako tranzitný bod spája, stimuluje komunitu, verejnosť...V spolupráci s mestom štartujeme projekt Autonómna zóna Lafranconi - flexibilný multifunkčný priestor podporí identitu a bezpečnosť, otvorí nové možnosti trávenia voľného času pre študentov.
,, Je načase, aby sme si plánovači uvedomili, že nevieme takmer nič o ľuďoch. Ak to priznáme, otvoríme dvere pre iné profesie a ich odborné znalosti, poznatky z iných odborov.''
„ Vytvorenie novej koncepcie priestoru, ktorá bude uspokojovať hmotné, citové a duchovné potreby súčasného života."

Hack Camp - miesto, kde sa z myšlienok stávajú reálne projekty

Hack Camp - miesto, kde sa z myšlienok stávajú reálne projekty

PODPORTE ELEKTRONICKÉ OKO SPRAVODLIVOSTI

Bez úplatkov, bezplatne, v teple domova a anonymne zistite, či podpisujete nevýhodnú zmluvu. Podporte náš projekt a spoločne vyčistíme zmluvy od nečestných podmienok raz a navždy.

 

Verejné fórum OpenData - 9.10.2012

Verejné fórum OpenData - 9.10.2012

Verejné fórum OpenData 
 
Kedy a kde: utorok 9. 10. 2012 o 17:00, Primaciálny palác, miestnosť číslo 107.
Priebeh a výsledok participatívneho rozpočtu v Bratislave pre rok 2012

Priebeh a výsledok participatívneho rozpočtu v Bratislave pre rok 2012

Prvý ročník participatívneho rozpočtu (PR) v Bratislave prebiehal v období od apríla do júla 2012. Občania a občianky na pravidelných stretnutiach jednotlivých komunít PR podávali návrhy na zlepšenie mestského priestoru alebo služieb mesta, diskutovali o prioritách komunít a nakoniec na ich základe vypracovali projekty, ktoré sa uchádzali o prostriedky z mestského rozpočtu. Zapojiť do činnosti ktorejkoľvek z komunít sa mohol ktokoľvek, kto mal záujem. Participovať na rozhodovaní o prostriedkoch z mestského rozpočtu bolo možné aj inými spôsobmi. Po celý čas prebiehala Burza nápadov, anketa, ktorej cieľom bolo pozbierať čo najviac kritických podnetov a návrhov na ich riešenie od obyvateľov a obyvateliek Bratislavy na uliciach, verejných akciách alebo na internete na stránke pr.bratislava.sk. Okrem toho prebehlo niekoľko verejných diskusných fór, na ktorých sa rovnako dalo vyjadriť k rozpočtu a prioritám mesta. Občania a občianky mali celú dobu možnosť zapojiť sa do elektronických diskusií na stránke pr.bratislava.sk, na ktorej sú zverejňované výstupy práce v participatívnych komunitách a na verejných zhromaždeniach. 21. júna 2012 sa v Kultúrnom centre Dunaj uskutočnila verejná prezentácia projektov pripravených na základe všetkých podnetov a verejných diskusií v rámci participatívneho rozpočtu pre rok 2012. Po prezentácii sa občania a občianky znova vyjadrovali k projektom a prioritám participatívnych komunít a diskutovali o nich. Rozhodnutie o tom, ktoré projekty získajú podporu z mestského rozpočtu, je výsledkom verejného zvažovania delegátov komunít na zhromaždení z 28. júna 2012 a verejného hlasovania prebiehajúceho do 22. júla 2012.

utopia.sk

Workshop a verejná diskusia: Bratislava ako centrum participatívneho rozpočtovania

Dňa 17. mája 2012 sa v rámci Transeuropa festivalu organizovaného participatívnymi komunitami participatívneho rozpočtu (PR) v Bratislave a OZ Utopia v spolupráci so združením European Alternatives v Justiho sieni Primaciálneho paláca uskutočnilo podujatie Bratislava ako centrum participatívneho rozpočtovania.

Cieľom tohto podujatia bolo predstaviť súčasnú prácu jednotlivých participatívnych komunít, zapojiť do ich aktivít širšiu verejnosť a zároveň komunikovať ich skúsenosti s občanmi z viacerých slovenských a trinástich európskych miest zapojených do Transeuropa festivalu a predovšetkým vytvoriť spoločný dokument, ktorý by informoval o tom, čo oslovení obyvatelia nášho mesta pokladajú za dôležité a tiež o tom, aké sú ďalšie ciele a plány participatívnych komunít.

utopia.sk

Priebeh verejného zvažovania a výsledok pilotného projektu participatívneho rozpočtu

V stredu 7. decembra 2011 sa zavŕšil pilotný projekt participatívneho rozpočtu pre Bratislavu realizovaný v spolupráci občianskeho združenia Utopia a mestskej samosprávy. Pilotný projekt sa oficiálne začal v júli minulého roka tlačovou konferenciou primátora Bratislavy Milana Ftáčnika a zástupcov OZ Utopia. Aktívne zapojilo približne 200 občanov a občianok, ktorí sformovali základy piatich tematických participatívnych komunít. Tie tvoria základnú stavebnú jednotku v procese rozhodovania o rozdelení prostriedkov z rozpočtu samotnými občanmi a občiankami. V prvej fáze prebiehali v jednotlivých komunitách diskusie o kľúčových problémoch mesta a každý účastník mohol podávať návrhy, ktoré by ich pomohli odstrániť či zmierniť. V participatívnom dialógu prebiehajúcom na pravidelných stretnutiach niekoľko mesiacov potom občania a občianky dospeli k dohode o prioritách komunít a na ich základe spracovali niekoľko projektov. Nakoniec každá komunita vybrala dva projekty a dvoch delegátov, ktorí projekty prezentovali a obhajovali vo verejnom zvažovaní na zhromaždení s delegátmi z ostatných komunít.

Dlh, otroctvo a naša predstava slobody I.

Dlh, otroctvo a naša predstava slobody I.

David Graeber je mimoriadny profesor antropológie na fakulte Goldsmiths, ktorá je súčasťou Londýnskej univerzity a ľavicový politický aktivista. Vo Veľkej Británii nedávno vydali jeho poslednú knihu Prvých 5000 rokov dlhu. Skúma v nej vývoj dlhu ako morálneho a ekonomického konceptu a využíva pri tom antropologické dôkazy zo širokého spektra súčasných a historických spoločností.

First Previous Next Last