Zpět

Workshop a verejná diskusia: Bratislava ako centrum participatívneho rozpočtovania

Autor: Utopia

Dňa 17. mája 2012 sa v rámci Transeuropa festivalu organizovaného participatívnymi komunitami participatívneho rozpočtu (PR) v Bratislave a OZ Utopia v spolupráci so združením European Alternatives v Justiho sieni Primaciálneho paláca uskutočnilo podujatie Bratislava ako centrum participatívneho rozpočtovania.

Cieľom tohto podujatia bolo predstaviť súčasnú prácu jednotlivých participatívnych komunít, zapojiť do ich aktivít širšiu verejnosť a zároveň komunikovať ich skúsenosti s občanmi z viacerých slovenských a trinástich európskych miest zapojených do Transeuropa festivalu a predovšetkým vytvoriť spoločný dokument, ktorý by informoval o tom, čo oslovení obyvatelia nášho mesta pokladajú za dôležité a tiež o tom, aké sú ďalšie ciele a plány participatívnych komunít.

Program podujatia sa začal v ranných hodinách wokrshopom pre záujemcov o tému PR z rôznych častí Slovenska a otvorením informačného stánku o PR v Bratislave pred budovou Primaciálneho paláca. V informačnom stánku sa striedali členovia a členky participatívnych komunít a oslovovali širšiu verejnosť, aby im poskytli základné informácie o PR a získali od nich informácie o tom, čo im v Bratislave chýba, čo ich hnevá a akým spôsobom by tieto nedostatky odstraňovali. Členovia a členky participatívnych komunít oslovili počas dňa stovky Bratislavčaniek a Bratislavčanov a ich podnety sa stali základom práce podvečerného workshopu. V jeho úvodnej časti pracovali participatívne komunity v skupinách a pripravili výstupy, ktoré v druhej časti spoločne odprezentovali všetkým zúčastneným.

Spoločný dokument participatívnych komunít:

Ťažiskové témy Bratislavy

Tento dokument je prvým krokom smerom k vytvoreniu strategického a strednodobého plánu, ktorý by predstavoval pre mechanizmus participatívneho rozpočtu v Bratislave jeho základné ciele. Zámerom tak bolo prvotné sformulovanie potrieb a zámerov jednotlivých participatívnych komunít a ich predstavenie ostatným zúčastneným. Výsledkom tohto procesu sú ťažiskové témy jednotlivých oblastí, ktoré zväčša predstavujú široko uchopené tézy poukazujúce na problémy a nedostatky verejných služieb. Je však potrebné zdôrazniť, že kritiku a široko uchopené témy dopĺňali a rozvíjali konštruktívne návrhy riešení, ktoré majú často veľmi konkrétny a rukolapný charakter. Celkovo sa kritika dotýkala miznutia a vytvárania bariér pri verejných službách a verejných priestoroch, a tiež nedostatočnej komunikácie zo strany zástupcov a úradov mesta.

Tento dokument sa formoval podľa princípov participatívneho rozpočtu, takže základom práce bolo aktívne vytváranie podmienok umožňujúcich čo najširšiu participáciu komukoľvek, kto o ňu prejaví záujem. Členovia a členky participatívnych komunít sa aktívne pokúšali zapájať širšiu verejnosť prostredníctvom zbierania podnetov a aj zapojením záujemcov pri spracovávaní podnetov a navrhovaní ťažiskových tém jednotlivých komunít.

Participatívna komunita Seniori:

Na úvod komunita informovala o dvoch projektoch schválených vo verejnom zvažovaní v rámci pilotného projektu PR z minulého roku, ktoré v súčasnosti realizuje. Ide o Komunitné centrum generácií a aktivity s ním spojené a o projekt krízovej linky pomoci.

Počas spoločnej práce aj so zapojením nových účastníkov a účastníčok sa otvorila možnosť rozšíriť projekt krízovej linky o ďalšie aspekty. V diskusii sa ukázalo, že medzi dostupnými službami a seniormi existuje informačná medzera a prístupová bariéra, ktoré by tím dobrovoľníkov mohol vyplniť aj funkciou „vybavovačov", ktorí by v prípade potreby pomáhali obyvateľom pri kontakte s rôznymi úradmi a inštitúciami. Ďalšou diskutovanou témou bolo zväčšujúce sa odcudzovanie staršej a mladšej generácie a objavil sa návrh na realizáciu letných denných táborov pre seniorov a deti.

Najdôležitejšie ťažiskové témy:

  • Podpora bezpečnosti seniorov predovšetkým v týchto oblastiach: bývanie, sociálne veci a zdravie

  • Zapĺňanie medzery medzi staršou a mladšou generáciou

  • Sprístupňovanie služieb a odstraňovanie bariér medzi službami a ich adresátmi

Participatívna komunita Zelené mesto:

Informovala o priebehu projektu Zelená hliadka schváleného vo verejnom zvažovaní v minulom roku, ktorý sa zameriava na odstraňovanie odpadu a odpadkov na území Bratislavy. Spomedzi podnetov od občanov sa spomínal nedostatok špeciálnych verejných priestorov pre psíčkarov - výbeh pre psy.

V diskusii sa opakovane spomínal nedostatok zelene a neustále pokračujúca likvidácia zelených plôch v meste a rozvíjali sa námety, ktoré by prispeli k vytvoreniu rekreačných zón pre Bratislavčanov a Bratislavčanky.

Najdôležitejšie ťažiskové témy:

  • Skvalitnenie služieb pri odstraňovaní odpadu

  • Zastavenie likvidácie verejnej zelene

  • Vytváranie ďalších verejných rekreačných zón

Participatívna komunita Doprava:

V diskusii, ktorá sa odvíjala od podnetov občanov, sa objavili témy osobnej automobilovej dopravy, verejnej dopravy a cyklodopravy. V rámci cyklistickej dopravy sa hovorilo o rozširovaní cyklotrás a otvorení centra mesta pre cyklistov. Osobnej doprave dominovalo parkovanie a požiadavka nanovo rozpracovať strategickú koncepciu pre rezidenčné a záchytné parkovanie.

Najdôležitejšie ťažiskové témy:

  • Zmena dopravných stereotypov

  • Dynamická doprava: skvalitnenie verejnej dopravy a rozvíjanie integrovanej dopravy

  • Vybudovanie nových prestupných uzlov verejnej dopravy

Participatívna komunita Kultúra:

Najdiskutovanejšou témou tejto komunity bola otázka, ako zvrátiť trend marginalizácie kultúry v čase krízy. Odpovede na túto otázku mali rôznu podobu. Najčastejšie sa hovorilo o podpore a rozvíjaní lokálnych kultúrnych aktivít, ktoré rozvíjajú aktívny prístup obyvateľov ku kultúre, o potrebe podpory pre kultúrne centrá a festivaly. Ako prvý krok sa navrhlo vytváranie verejného priestoru pre informovanie o kultúrnych aktivitách tak, aby v meste existovali plochy pre bezplatné informovanie o kultúrnych aktivitách.

Najdôležitejšie ťažiskové témy:

  • Rozvíjanie a podpora lokálnych kultúrnych aktivít

  • Vytváranie verejného priestoru pre informovanie o kultúrnych aktivitách

  • Otváranie a rozvíjanie kultúrnych centier

Participatívna komunita Mládež:

V úvodnej časti informovala komunita o jej súčasných aktivitách v rámci projektov Plavárne pre Bratislavčanov a Komunitné centrum generácií. Hovorilo sa aj o plánovaných aktivitách rámci projektu Autonómna zóna Lafranconi a diskutovalo sa o súčasných podmienkach pre mladých ľudí v Bratislave. Ako najväčší problém vnímali nedostatok možností pre šport a voľnočasové aktivity, pričom tento nedostatok spôsobujú nielen miznúce športoviská, ale aj častá neprístupnosť tých existujúcich pre verejnosť. Dôležité miesto v debate sa dostalo aj samotnému participatívnemu rozpočtu a nedostatkom v jeho propagácii a informovaní verejnosti.

Ťažiskové témy komunity:

  • Rozširovanie a sprístupňovanie športovísk

  • Spestrenie a vytváranie širšieho priestoru pre voľnočasové aktivity

  • Propagácia a širšia informovanosť o práci participatívnych komunít a participatívneho rozpočtu

Participatívna komunita OpenData:

V tejto komunite sa diskutovali možnosti a nedostatky konceptu Otvorenej samosprávy a potreby nielen tejto komunity, ale predovšetkým občanov Bratislavy vzhľadom na zverejňovanie informácií. Objavila sa tak požiadavka na vytvorenie spoločnej pracovnej skupiny s úradníkmi zodpovednými za informovanie verejnosti o fungovaní samosprávy, ktorá by spolupracovala pri definovaní zdrojov informácií a popise procesov ich zverejňovania a spracovávania. Jej cieľom by malo byť zmapovanie procesov samosprávy a nastavenie obojstranných tokov informácií, teda od samosprávy k občanovi a spätne od občana k samospráve. Hovorilo sa aj o mestských podnikoch a sformulovala sa požiadavka na sprístupnenie informácií a otváranie procesov spolurozhodovania občanov aj v mestských podnikoch a zariadeniach.

Ťažiskové témy komunity:

  • Vytvorenie spoločnej pracovnej skupiny zamestnancov samosprávy zodpovedných za zverejňovanie informácií a členov participatívnej komunity

  • Sprístupnenie informácií a vytváranie podmienok pre spolurozhodovanie občanov v mestských podnikoch a zariadeniach

Průměr (1 Hlasuj)


Porto Alegre Porto Alegre

Veselý prístav Bratislava

Autor: Silvia Ruppeldtová

Stop urbicíde – genocíde mesta!


Video je bez zvuku!

Chceme naspäť naše mesto, chceme mesto na život, nie nocľaháreň unavených existencií terorizovaných svojvôľou morálnych a kultúrnych ignorantov. Je stále viac tých, ktorí sú nespokojní. To, čo sa dnes usiluje robiť PETÍCIA by pokojne zvládla aj DEFENESTRÁCIA. To znamená, že nerieši NIČ.
Preto: Nestačí voliť. Nestačí písať petície. Nestačí hádzať symbolický hrach na steny magistrátu. Nestačí zdvorilo preukazovať svoj nesúhlas za dverami rokovacej siene začlenení do kategórie aktivistov, ktorou mestskí byrokrati tak arogantne opovrhujú.
Mesto je naše, nie ICH.
Oni nám nesmú VLÁDNUŤ, oni sú na to, aby nám SLÚŽILI.
Nestačí protestovať.
Treba zmeniť systém.
Chceme PARTICIPATÍVNY ROZPOČET PRE BRATISLAVU!

Zdroj: Utopia https://utopia.sk/wiki/display/porto/Porto+Alegre

Z dielne Porto Alegre Z dielne Porto Alegre

utopia.sk

Participatívny rozpočet pre Bratislavu - príklady zo zahraničia

Silvia Ruppeldtová hovorí o rozličných mechanizmoch participatívneho rozpočtu využívaných v mestách Porto Alegre, Saint-Denis a Lisabon.

Lisabon, prvé európske hlavné mesto, ktoré zaviedlo celoplošný participatívny rozpočet

Lisabon, prvé európske hlavné mesto, ktoré zaviedlo celoplošný participatívny rozpočet

Hlavné mesto Portugalska sa svojim obyvateľom a návštevníkom hrdo a oprávnene predstavuje ako „princezná Teja". O Bratislave sa tiež dlho a oprávnene hovorilo ako o „krásavici na Dunaji", ako o „malom slovenskom Paríži", či ešte dávnejšie ako o „najkrajšom meste Horného Uhorska". Podobne ako Lisabon, aj Bratislavu ospevovali básnici, spisovatelia, cestovatelia, milovali hudobníci, výtvarníci a vinári, z bližšieho aj širšieho okolia a z celého sveta. Na rozdiel od Lisabonu, toto všetko je preč.

Participatívny rozpočet pre Lisabon

Participatívny rozpočet pre Lisabon

Medzi európske mestá, ktoré hľadajú riešenie starých problémov ako aj rôznych novodobých komplikovaných fenoménov urbanistického, demografického a sociálneho rozvoja, už patrí aj hlavné mesto Portugalska Lisabon. Participatívny rozpočet sa ukazuje ako efektívne inovatívne riešenie najmä pre veľké mestá, ktoré bývajú (v niektorých súvislostiach paradoxne) veľmi často najväčšmi postihnuté hospodárskou krízou ako aj odcudzením jeho vlastných a novoprichádzajúcich obyvateľov.

Rôzne druhy participatívneho rozpočtu

Rôzne druhy participatívneho rozpočtu

Na konci januára som mala prednášku na medzinárodnej konferencii o participatívnom rozpočte, ktorá sa konala v Berlíne. Konferencia bola veľmi zaujímavá a stretla som tam veľa ľudí, ktorí sa participatívnym rozpočtom zaoberajú po celom svete a o ktorých som dovtedy len počula alebo si s nimi vymenila elektronickú poštu. Čo ma však skutočne ohromilo, bolo poznanie, ako je participatívny rozpočet v rôznych častiach sveta odlišný.

utopia.sk

Participatívny rozpočet v Saint-Denis

Stredoveké historické mesto Saint-Denis leží v severnej časti metropolitnej oblasti Paríža, v regióne Ile-de-France a od centra Paríža je vzdialené len necelých desať kilometrov. Je sídlom univerzity, významným centrom politického, kultúrneho, športového či politického života vo francúzskom a európskom význame (Majstrovstvá sveta v rugby, Európske sociálne fórum...), známe bohatým historickým dedičstvom. V posledných desiatich rokov vzrástol počet obyvateľstva o 12-tisíc osôb a v súčasnosti žije v Saint-Denis viac ako stotisíc obyvateľov. Participatívny rozpočet mesto prijalo v roku 2001.

utopia.sk

Participatívny rozpočet v Saint-Denis

Stredoveké historické mesto Saint-Denis leží v severnej časti metropolitnej oblasti Paríža, v regióne Ile-de-France a od centra Paríža je vzdialené len necelých desať kilometrov. Je sídlom univerzity, významným centrom politického, kultúrneho, športového či politického života vo francúzskom a európskom význame (Majstrovstvá sveta v rugby, Európske sociálne fórum...), známe bohatým historickým dedičstvom. V posledných desiatich rokov vzrástol počet obyvateľstva o 12-tisíc osôb a v súčasnosti žije v Saint-Denis viac ako stotisíc obyvateľov. Participatívny rozpočet mesto prijalo v roku 2001.

utopia.sk

Ako hľadať spôsoby ochrany kultúrneho dedičstva

Medzi projekty v Latinskej Amerike, ktoré môžu poslúžiť ako dobrá inšpirácia aj pre Slovensko, určite patria prípady úspešnej rekonštrukcie historických objektov zdanlivo beznádejne odsúdených na zánik, a to nielen pre nedostatok financií, čo sa najčastejšie uvádza len ako vhodné a údajne neprekonateľné alibi, ale predovšetkým pre vytrvalý nezáujem obyvateľov, vedenia mesta či dediny alebo, ako je to často aj v prípade Slovenska – všeobecnej apatie, ktorá predpokladá, že daný stav je síce smutný, ale nedá sa zmeniť, lebo ľudia jednoducho nemajú žiadny vplyv. 

utopia.sk

Participatívny rozpočet v Porto Alegre

Pri hľadaní spôsobov riešenia situácie sa o alternatívnom lokálnom  rozvoji začalo v Brazílii nanovo hovoriť až s vypuknutím krízy v 80.tych rokoch 20. storočia. Vzhľadom na sociálno-historický kontext a urbanistickú politiku príznačnú pre krajiny tretieho sveta, pri ktorej dochádza k čoraz hlbšiemu vylučovaniu celých skupín obyvateľstva a následne k ich právnej kriminalizácii neprekvapuje, že doposiaľ najznámejší medzinárodný model spravovania mesta sa začal práve v Latinskej Amerike.

utopia.sk

Participatívne rozpočty – nástroje participatívnej demokracie

Od definície k úsiliu

Participatívny rozpočet je proces priamej, dobrovoľnej a všeobecnej demokracie zabezpečujúcej ľuďom možnosť diskutovať o všetkom, čo sa týka verejného rozpočtu a politiky a zároveň prijímať relevantné rozhodnutia. Občan tak nielen že volí, ale je priamo vtiahnutý do procesu... Uribatam de Souza

Právo na mesto (2)

Právo na mesto (2)

Posledná rázna expanzia urbanizačného procesu, podobne ako všetky predchádzajúce, priniesla neuveriteľnú zmenu životného štýlu. Vo svete, v ktorom sa konzumerizmus, turizmus, kultúrny priemysel a priemysel založený na vedomostiach stali najdôležitejšími aspektmi mestskej politickej ekonómie, sa kvalita života v meste rovnako ako mesto samotné stala tovarom.

First Previous
  • 1
  • 2
Next Last