Ako to prebiehalo?
Stretnutie otvoril starosta Kusý, nasledovala stručná prezentácia RNDr. Ondrovej o tradičnom rozpočte Nového Mesta, jeho bežných a kapitálových príjmoch i výdavkoch. O tom, čo je participatívny rozpočet a čo prináša rozprával jeho hlavný koordinátor Peter Nedoroščík.
V druhej interaktívnej polovici programu boli zúčastneným ponúknuté témy pre diskusie v užších skupinkách podľa záujmu. Z prítomnej verejnosti sa záujemcovia našli v 5 diskusných skupinkách: Doprava, Zeleň v meste, Mládež, Sociálne vylúčení a Rôzne (ďalšie navrhované témy kultúra, seniori, a detsktá-rodičovká zostali nevyužité). V nasledujúcich
30 min. diskusií v malých neformálnych skupinkách nešlo o to, aby prítomní vyriešili problémy, ktoré v daných oblastiach existujú, ale aby si vyskúšali, že na ne majú dosah a že ich môžu spolu začať riešiť. Každý mohol poukázať na problém, ktorý vníma a navrhnúť akýkoľvek, hoci aj odvážny nápad. Každý bol vypočutý, zaznamenaný a predostretý do diskusie, aby sa následne hľadala spoločná reč a konštruktívne riešenia.
Po práci v skupinkách sa zúčastnení navzájom informovali o obsahu diskusií zo svojich tém. Odzneli aj takéto zaujímavé podnety:
1.Téma Dopravy – spomenuli sa 3 oblasti, ktoré si podľa prítomných zaslúžia väčšiu pozornosť:
1. Cyklodoprava - potreba budovať cyklotrasy aj odpočívadlá.
2. Parkovacia politika – budovať parkovacie domy, aby autá nezaberali priestor na uliciach; jasne označiť parkovacie miesta na uliciach.
3. Prepájanie niektorých priestorov v Novom Meste – vybudovať 2. oficiálny priechod cez Filiálku, prepojiť Tomašikovú a Račiansku ulicu.
2.Téma Verejné priestranstvá a zeleň: Tu sa najväčším problémom javila byť problematika
1. ďalšieho postupu vo veci revitalizácie Ľudového námestia. Zásadná chyba, ktorá spôsobila túto nespokojnosť mohla byť včasná neinformovanosti občanov o možnosti revitalizácie.
2. Ďalej sa diskutovalo o nedostatočnej údržbe vysadených stromov a zrevitalizovaných verejných priestorov. Vyslovené boli návrhy týkajúce sa zavlažovania či sprístupnenia užívateľom verejných priestorov zdroje vody na zavlažovanie, resp. či neuvažovať nad automatickým závlahovým systémom tak, aby nedochádzalo k nesystematickému realizovaniu s manažmentu zelene.
3.Téma Mládež – táto skupinka sa venovala podnetom, ako zvýšiť iniciatívu mladých a zaangažovať ich aj do mechanizmov, ako je aj participatívny rozpočet?. Poslanec Peter Agoston vyjadril v skupinke presvedčenie, že potenciál a budúcnosť v MČ je hlavne v mladých, ale MČ pre mladých takmer nič nerobí, keďže najviac sa investuje do seniorov. Výrazným momentom v diskusii bola aj skutočnosť, že mladí ľudia v dnešnej zaneprázdnenej dobe nemajú na angažovanie a stretnutia voľný čas. Aby si ho našli, je zásadná atraktívnosť a zrozumiteľnosť tohto mechanizmu. Preto:
1. Z hľadiska zrozumiteľnosti musí MČ byť preto schopná vysvetliť nielen mladým, ale všetkým občanom, čo je v jej kompetenciách a aj aké verejné priestory sú v jej správe. Taktiež je potrebné objasniť, aké kompetencie majú ďalšie územné celky, ako napr. Bratislava, alebo VÚC.
2. Na druhej strane, hľadisko atraktívnosti, teda skutočnosti, že napr. PR je prostriedkom zmysluplného sebarealizovania a posilnenia občianskej spoločnosti, môžu posilniť jedine úspešné zrealizované príklady z praxe, ktoré demonštrujú funkčnosť, spoľahlivosť a kvalitu tohto mechanizmu.
4.Téma Sociálne slabší: v skupinke padol podnet, že problematika bezdomovcov
by sa mohla riešiť zverením nevyužívaného verejného priestoru do ich opatery – navrhovaná bola lokalita žele
znej studienky - komunita bezdomovcov by ju mohla kultivovať, svojpomocne opraviť a starať sa o ňu (podobne ako: http://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/253818-bezdomovci-si-pri-martine-postavili-vlastnu-ubytovnu/), - v diskusii sa však upozornilo na to, že túto lokalitu nespravuje MČ Nové Mesto, ale Mestské lesy a Nové Mesto na ňu nemá kompetencie.
5. Téma Rôzne: Z tejto skupinky bez ohraničenej témy vyšli nasledujúce podnety:
1. Položila sa otázka: Aké sú základné príčiny problému rezignovanosti a nízkej úrovne demokracie v dnešnej spoločnosti? Ponúknutou odpoveďou bolo, že najväčším problémom je deštruktívny vplyv stavu súčasnej politiky, ktorý narúša ľudské vzťahy, ako aj vzťah jednotlivcov k vnímaniu mestskej časti, ale aj atomizácia. Skonštatovalo sa, že nádejou pre riešenie môžu byť práve procesy ako participatívny rozpočet, pretože umožňujú vytvárať skupiny ľudí, ktoré by mohli medzi sebou spolupracovať namiesto bojovať každý za seba a proti sebe. Prítomní obyvatelia vyslovili nádej, že Nové Mesto by mohlo byť najlepšie miesto na bývanie v Bratislave, keby sa ľudia postavia za svoje mesto.
2. Problém: Degradácia infraštruktúry: Nové Mesto bolo podľa seniorov kedysi z hľadiska infraštruktúry špičkou na Slovensku. Bolo by teda dobré, aby procesy Participatívneho rozpočtu dokázali obsiahnuť dohľad a monitoring existujúcej infraštruktúry a jej rozvoj.
3. Problém: Karcinogénne prostredie –upozornený najmä v súvislosti s Mierovou kolóniou a Dimitrovými závodmi.
4. Pripomienky k stavu na Mierovej kolónii: zničený štadión, bezdomovci, sklad, prestalo fungovať hokejbalové ihrisko. Návrh: Využiť potenciál mestskej časti, ktorý je hlavne v nevyužívaných nehnuteľnostiach. Z nich sa môžu stať mnohé potenciálne klubovne, ihriská, komunitné centrá a pod.
5. Téma informovanosti pre seniorov, ktorí nemajú prístup na internet. Návrh: publikovať a vkladať v rámci mestských novín aj viacstranové lacné skladačky, kde by sa podrobne vysvetľovalo ako proces pokračuje aj pre seniorov.
Prítomní obyvatelia privítali tento inovatívny a otvorený proces s nádejou. Videli, že ak sa do mechanizmu podarí reálne zapojiť dostatočné množstvo ľudí, ktorým záleží na tom, kde a ako majú žiť, tak ním bude možné mnohé zmeniť, posilniť občiansku spoločnosť a stane sa pre všetkých veľkým prínosom.
Máte chuť reagovať na to, čo na stretnutí odznelo? Chceli by ste tieto prvé podnety rozvíjať, pridať podnet vlastný či iniciovať váš projekt?
Okrem online diskusie pod článkom, či na ďalších diskusných vláknach, môžete využiť dotazníkový formulár pre zbieranie podnetov a návrhov pre mestskú časť. Vôbec najplnohodnotnejší spôsob zapojenia, ktorý môžete využiť, je zaangažovať sa pri vzniku tzv. participatívnych komunít – verejných občianskych pracovných skupín, prostredníctvom ktorých budú môcť občania navrhovať, rozpracovávať a predkladať svoje nápady do participatívneho rozpočtu a v neposlednej rade o ňom aj rozhodovať.
fotogaléria zo stretnutia -> http://banm.sk/aktuality/?showAlbum=658&page=0