Žiaľ nie každý, kto sa chcel zapojiť, nakoniec túto šancu dostal. Ľudia nám počas hlasovacieho týždňa hlásili, že v ich uliciach sa hlasovacie lístky neobjavili. V tom lepšom prípade sa nedostali do hlasovacích schránok, ale ocitli sa medzi reklamnými letákmi, a v tom horšom sa jednoducho neobjavili vôbec, alebo prišli na poslednú chvíľu či dokonca po termíne. Ako sme sa dozvedeli aj zo skúseností iných oddelení nášho úradu, je to žiaľ už v podstate chronický problém so Slovenskou poštou. Napriek tomu, že sme to nemohli nijako ovplyvniť, veľmi nás to mrzí.
Hlasovať bolo možné dvoma spôsobmi: na internete a fyzicky, počas deviatich dní. Hlasovací lístok zahŕňal možnosť vybrať si štyri až osem spomedzi celkovo osemnástich projektov a tri z celkovo ôsmich zadaní.
Hlasovanie v plnej miere rozhodlo o poradí zadaní, pričom väčšiu váhu (sedemdesiat percent) mali fyzické hlasy, najmä z toho dôvodu, že pri online hlasovaní sa nedá zabezpečiť jednoznačné overenie identity hlasujúceho.
O poradí projektov rozhodlo nielen hlasovanie, ale aj tzv. deliberácia alebo verejné zvažovanie koordinátorov projektov, ktoré sa uskutočnilo dňa 18. 2. na miestnom úrade. Deliberácii predchádzala verejná prezentácia projektov, takže ako verejnosť, tak aj samotní koordinátori jednotlivých projektov sa mohli oboznámiť s jednotlivými zámermi a poskytnúť spätnú väzbu. Úvodná časť verejného zvažovania bola venovaná prezentácií priorít obyvateľov Nového Mesta, ktoré Kancelária pre participáciu zbierala a usporadúvala počas celého roka, tak aby sa zúčastnení mohli dôkladne oboznámiť s tým, čo Novomešťania pokladajú za dôležité. Potom sa začala diskusia, na základe akých kritérií sa budú projekty hodnotiť. Po viac než hodinovej diskusii sa zhromaždenie dohodlo na nasledovných kritériách:
1. veľkosť cieľovej skupiny, pre ktorú je projekt určený, pričom sa zvažovalo kvantitatívne kritérium, teda celkový počet ľudí, a tiež priamy (koľko ľudí sa zapojí) i nepriamy (koľko ľudí bude mať úžitok) dopad projektu;
2. dopad a prínos pre cieľovú skupinu, kde bolo dôležité najmä kvalitatívne kritérium, teda aké rôznorodé skupiny obyvateľstva a komunity sa môžu do projektu zapojiť a budú čerpať z jeho výsledkov;
3. súlad projektu s prioritami obyvateľov Nového Mesta, teda ukotvenie projektu v potrebách Novomešťanov;
4. efektívnosť využitia financií, pričom dôležité aspekty predstavovali: miera dobrovoľníctva počas realizácie projektu, pomer nákladov na materiál potrebný pre realizáciu a nákladov na mzdy, či je rozpočet nastavený v prospech najkvalitnejšieho výsledku a či projekt disponuje aj inými zdrojmi, resp. či ich môže získať;
5. miera, ktorou realizácia projektu prispeje k udržateľnosti, podpore a rozvoju mechanizmu participatívneho rozpočtu, teda napríklad aká je plánovaná medializácia a či realizácia projektu zahŕňa aj participatívny prístup;
6. miera pripravenosti projektu na samotnú realizáciu, teda, aké sú personálne kapacity a expertné know how koordinátorov a realizátorov projektu, nakoľko dôsledne je projekt pripravený, v akom štádiu príprav a vybavovania záležitostí nutných pre realizáciu ako napr. spolupráca s externými subjektmi, povolenia na realizáciu a podobne.
Po stanovení týchto kritérií pristúpilo zhromaždenie k hodnoteniu jednotlivých projektov. Počas verejného zvažovania sa však udiala aj ďalšia dôležitá udalosť. Na návrh niekoľkých koordinátorov sa začal diskusia o možnom znížení rozpočtov jednotlivých projektov. Na tento návrh pristúpila drvivá väčšina projektov, takže celkovým výsledkom deliberácie nebolo len stanovenie poradia projektov, ale aj nové znížené rozpočty, čo v konečnom dôsledku prinieslo úžasný efekt – podporených bude viac projektov, než sa pôvodne očakávalo.
Ako sme rozhodli
V prvom rade treba zdôrazniť, že sa rozhodovalo o návrhoch ľudí, ktoré Kancelária pre participáciu zozbierala počas verejných stretnutí a z dotazníkov „Burza nápadov". Z nich potom, ako sme vás už informovali, vznikli občianske projekty a zadania.
Proces rozhodovania určil, že v rámci občianskych projektov bude možno realizovať desať z nich. Dva z podporených projektov – Cyklostojany a Prevencia sociálnej izolácie osamelých seniorov II, majú dosah na celú mestskú časť. Ďalšie projekty majú prevážne lokálny význam a aj preto je veľmi dôležité, že podporené projekty sa budú realizovať v rôznych častiach našej mestskej časti, konkrétne v štvrtiach Mierová kolónia (Ako bývať krásnozdravšie a Gaudiho dielňa II), Kramáre (Rodinné centrum Kramárik a Trh na Kramároch), Koliba (Revitalizácia veliteľskej delostreleckej kaverny) a Západ, najmä v okolí Pionierskej a Sibírskej ulice (Obnova vinice a mobilná záhrada Pionierska, Cyklotrasa Transsibírska magistrála, Rekonštrukcia toaliet v športovej hale na Pionierskej).
Spomedzi ôsmich zadaní získali najväčšiu podporu nasledujúce tri: Oprava chodníkov, Cyklotrasy a Starostlivosť o stromy a ich ďalšia výsadba.
Kramáre a Koliba
Popri pilotnom ročníku zadaní pre celú mestskú časť spustila Kancelária pre participáciu aj testovaciu fázu zadaní pre dve štvrte. V rámci Kramárov sme pripravili osem možností, z ktorých si Kramárčania mohli vybrať tri. Na prvých troch miestach sa umiestnili: Dopravná koncepcia, Úprava okolia zástavky MHD Magurská a Park na Višňovej. Pre Kolibčanov bolo pripravených päť zadaní a na prvých dvoch miestach sa umiestnili Prechod pre chodcov na Jeséniovej pred Tescom a Dopravná koncepcia pre Kolibu.
Z množstva reakcií, ktoré sme obdržali počas necelých dvoch hlasovacích týždňov, boli mnohé veľmi pozitívne. Za všetky vyberáme dve. Hlasovacie lístky nám niekoľko ľudí prinieslo osobne do kancelárie, často z jednoduchého dôvodu, pretože chceli priniesť vlastné podnety a návrhy, respektíve nám chceli poďakovať. Jedným z takýchto ľudí bol aj osemdesiatnik z Koliby, ktorý nám povedal, že prvýkrát v živote má pocit, že môže naozaj o niečom rozhodnúť. Jeho rovesník tiež z Koliby sa prišiel informovať o projekte Revitalizácia veliteľskej delostreleckej kaverny, pretože by sa rád zapojil do opravy miesta, v ktorom sa celé štyridsiate roky hrával so svojimi kamarátmi. Všetky takéto reakcie samozrejme veľmi potešili, ale najinšpiratívnejšia bola zrejme otázka: A prečo sa nepripravovali špeciálne zadania aj pre našu štvrť, ale len pre Kramáre a Kolibu? Odpoveď je v podstate jednoduchá. V prvom rade ide o pilotnú fázu, keď sme sa pokúšali zistiť možnosti a nastaviť čo najlepšie fungovanie participácie, čo samozrejme len veľmi ťažko možno uskutočniť naraz a plošne v celej mestskej časti. V druhom rade – nie však podľa dôležitosti, práve z týchto dvoch štvrtí nám prišlo najviac podnetov a nápadov, no najmä sa objavilo mnoho aktívnych ľudí, ktorí nám pomáhali pripravovať verejné stretnutia, projektové dokumentácie a spracovávať podnety do podoby zadaní. Bez ich aktivity – bez vašej aktivity, totiž participácia a teda ani aktivity Kancelárie pre participáciu jednoducho nemôžu existovať. Preto všetkých Vás, ktorým napadla tá istá otázka, pozývame k ďalšej spolupráci. Už od apríla začíname ďalšiu sériu verejných stretnutí v jednotlivých štvrtiach, na našom webe pr.banm.sk nájdete formuláre „Burza nápadov" a návrhy pre projekty i mnoho ďalších informácií. Na osobné konzultácie môžete prísť kedykoľvek, stačí sa vopred ohlásiť a dohodnúť si termín. Nech sa páči, všetci ste vítaní.
