S odpadmi, ktoré nevzniknú, nemusíme nakladať. Nič nás teda, nestoja a nezaťažujú životné prostredie. Toto zadanie sa zameria aj na aktivity, ktoré rozširuje zavedené triedenie odpadov. Kompostovaním biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu v domácnostiach a komunitách sa zvýši zapojenie obyvateľov ako aj možnosti ozelenenia mestskej časti. Biologicky rozložiteľný komunálny odpad (BRKO) tvorí až 45-70% hmotnosti zmesového komunálneho odpadu. Pokiaľ sa BRKO dostane do spaľovne odpadov, stáva sa kvôli svojej vysokej vlhkosti a obsahu soli (chlóru) zdrojom pre tvorbu toxických plynov, ako sú napr. dioxíny. Navyše znižuje efektivitu spaľovania. Existujú rôzne v praxi overené možnosti zapájania občanov do predchádzania vzniku BRKO. Sú to napr. podpora domáceho a komunitného kompostovania, prostredníctvom ktorého môžeme estetickým spôsobom získať prírodné hnojivo. To je možné využiť priamo v záhradách alebo na mestskú zeleň ako aj rozvoj spoločných záhonov, komunitných záhrad a pod.

Popis

V záväznej hierarchii odpadového hospodárstva je predchádzanie vzniku odpadov na najdôležitejšom mieste a za ním nasledujú: príprava na opätovné použitie; recyklácia; iné zhodnocovanie, napríklad energetické zhodnocovanie a zneškodňovanie[1].

Výskumy a prax dokazujú, že aktivity na vrchu hierarchie odpadového hospodárstva, vrátane predchádzania vzniku odpadov a prípravy na opätovné použitie sú najšetrnejšie z ekologického i ekonomického hľadiska. Napríklad recyklácia tony plastových obalov môže ušetriť 500 kg CO2 ekv., ale predídenie vzniku 1 tony plastových obalov môže ušetriť 6 krát viac emisií (3 tony CO2 ekv.)[2]. S odpadmi, ktoré nevzniknú, nemusíme nakladať a teda nás nič nestoja.

Biologicky rozložiteľný komunálny odpad (BRKO) tvorí až 45-70% hmotnosti zmesového komunálneho odpadu. Pokiaľ sa BRKO dostane do spaľovne odpadov, stáva sa kvôli svojej vysokej vlhkosti a obsahu soli (chlóru) zdrojom pre tvorbu toxických plynov, ako sú napr. dioxíny.[3] Navyše znižuje efektivitu spaľovania. V Bratislave je možné odovzdať odpad zo zelene len na dvoch miestach[4]. Ak však donášková vzdialenosť presiahne 3 km, zapojenosť obyvateľov výrazným spôsobom klesá a preto väčšina BRKO končí v zmesovom komunálnom odpade. Existujú rôzne v praxi overené možnosti zapájania občanov do predchádzania vzniku BRKO. Sú to napr. podpora domáceho a komunitného kompostovania, prostredníctvom ktorého môžeme estetickým spôsobom získať prírodné hnojivo. To je možné využiť priamo v záhradách alebo na mestskú zeleň ako aj rozvoj spoločných záhonov, komunitných záhrad a pod. Tie vytvárajú ďalšie predpoklady na zlepšovanie susedských vzťahov a aktívnu dobrovoľnícku činnosť.

Recykláciou tony papiera môžeme ušetriť 315 kg CO2 eq., ale predchádzaním jeho vzniku až 893 kg CO2 eq. na tonu [2]. Reklamy v schránke väčších miest tvoria 15 až 30 kg odpadu ročne na jednu domácnosť. Za obeť im padne na Slovensku viac ako 400 000 stromov ročne. Domácnosti môžu znížiť množstvo produkovaného odpadu umiestnením nálepky na svoju schránku [5]. Táto aktivita má oporu aj v zákone o reklame a distribútori ju musia rešpektovať.

Jednorazové plienky tvoria veľkú časť zmesových komunálnych odpadov. Jedno dieťa z nich vyprodukuje počas doby, kedy ich používa (cca 2,5 až 3 roky) až 1 tonu odpadu. V prepočte na 1 obyvateľa v obci to môže tvoriť 1 až 8 kg ročne. Existujú pritom ekologickejšie a ekonomickejšie alternatívy. Sú nimi moderné opakovane použiteľné plienky.

Efektívnymi nástrojmi na predchádzanie vzniku komunálnych odpadov sú najmä:

• podpora domáceho a komunitného kompostovania;
• informačná  kampaň zameraná na predchádzanie vzniku odpadov z papiera – aktivita "Nevhadzujte reklamy do schránky";
• informačná kampaň zameraná na predchádzanie vzniku odpadu z jednorazových plienok;
• kompostovanie biologických odpadov z mestskej zelene v mieste ich vzniku (komunitné kompostoviská alebo malé kompostárne) ;
• podujatia zamerané na opätovné použitie a výmenu nepotrebných, ale použiteľných vecí, ako napríklad „Recyklácia Priateľov Zeme"[6] alebo „Zóna bez peňazí"[7];
• pomoc so zriadením a rozbehnutím Centra opätovného používania.

Aktivity by mali nadviazať na existujúcu prácu mestskej časti pri nakladaní s komunálnym odpadom. V spolupráci s externými konzultantami by samospráva, EKO podnik VPS a verejnosť analyzovali situáciu v mestskej časti a okolí a vytvorili plán aktivít. Tie by spoločne realizovali.

Aktivity v rámci predchádzania vzniku komunálnych odpadov majú vysoký potenciál pre zapájanie sociálne vylúčených skupín obyvateľstva[8], napríklad ľudí bez domova. Konkrétne kompostovanie, zvoz, triedenie, úprava  a opravovanie vecí môžu slúžiť ako základ pre sociálne, environmentálne i ekonomicky prospešné projekty ako napríklad centrá opätovného použitia[9].

Zdroje:

1.   http://www.minzp.sk/sekcie/temy-oblasti/odpady-obaly/poh/poh-sr-2016-2020/   

2. http://www.zerowasteeurope.eu/2015/10/press-release-new-report-finds-municipal-solid-waste-a-key-sector-for-a-low-carbon-economy/

3. http://www.priateliazeme.sk/spz/files/prirucka-o-nakladani-s-bro.pdf

4. http://www.banm.sk/moznosti-ulozenia-odpadu/

5. http://www.priateliazeme.sk/spz/?q=sk/node/6767  

6.http://www.priateliazeme.sk/spz/akcie/recyklacia-priatelov-zeme-2014

7. http://projekt-zivot.sk/zona/

8. http://www.priateliazeme.sk/spz/files/Raslavice.PDF

9. http://cerrec.eu/slovakia/2013/06/05/report-on-re-use-centre-horuck-in-innsbruck/