V mestskej časti máme už chronicky známe témy ako Filiálka, schody, chodníky, stromoradia v okolí mestských ciest, bezpečnosť cestnej dopravy a priechody, osvetlenie, cyklotrasy, parkovanie či niektoré vnútrobloky. Čo majú tieto problémy spoločné? Po prvé to, že sa týkajú Nového Mesta a Novomešťanov a dlhodobo zostávajú neriešené. Na to je ľahké prísť. Po druhé to, že ich novomestská samospráva nemôže riešiť, nemá na to kompetencie, lebo pozemky patria niekomu inému, hoci ležia na území Nového Mesta. (Kolega pozerá, čo píšem a zašomre: „Toto nevysvetlíš.")

Zákonodarcovia nám zákonom rozdelili Bratislavu na 19 samospráv. Ide o 17 samospráv mestských častí a dve ďalšie samosprávy - mestskú a krajskú. Každej pridelili nejaké kompetencie, majetky, pozemky. A tak sa nám na území Nového Mesta vyskytli pozemky, ktoré nespravuje novomestská samospráva, ale mestská či krajská. Navyše tu máme objekty a priestory, ktoré patria štátnej správe, ministerstvám a štátnym podnikom. A aby to bolo ešte „jednoduchšie", zákonodarcovia pridali aj zákon, že mestská časť nemôže investovať ani cent do majetku, ktorý nie je v jej vlastníctve alebo správe. Máme teda jedno územie, ktoré má viacerých pánov, a preto ľuďom nie je jasné, kto za čo zodpovedá. (Kolega pozerá a mrmle: „Ani toto nevysvetlíš.")

Ale „tradičné" podnety majú spoločné ešte niečo tretie, a to, že všetky frustrujú aj občanov, aj novomestskú samosprávu, lebo... Stav, keď potrebujete, chcete, a nemôžete, sa odborne nazýva frustrácia. Spleť kompetencií sa ťažko vysvetľuje a nedá sa pochopiť. Preto sa nečudujem, keď kolega v takých chvíľach vždy dodáva: „Toto nevysvetlíš."

Nikto nechápe, prečo verejné priestory, ktoré ležia na území Nového Mesta, nemôže riešiť Nové Mesto. Ako keby chodbu za dverami vášho bytu mal udržiavať správca domu a vy by ste v nej nemohli vymeniť podlahu, dokonca si ju ani umyť. Absurdné. Kolega v takých situáciách vždy točí dokola ten istý kameňák: Gazda chce v maštali podojiť kozu, ktorá sa bráni. Nechce sa nechať podojiť a stále skopáva vedro. Gazda sa postaví za kozu, chce jej zviazať zadné nohy. Keďže nemá nič poruke, tak si vyvlečie opasok z gatí a nohy jej opaskom uviaže. Voľné gate mu padnú na kolená. Vtom sa otvoria dvere do maštale a vchádza gazdova žena. Gazda sa na ňu obráti s gaťami na kolenách, rozhodí rukami a hovorí: „Vieš, niektoré veci nevysvetlíš." Je to tak, sú veci, ktoré nevysvetlíš.

Celý tento text vznikol ako bezmocný povzdych. Napríklad vlani si na schodoch bývalého sídliska Februárka zlomila krčok stehennej kosti staršia dôchodkyňa, čo sa skončilo smrteľnou komplikáciou. Schodište potrebovalo opraviť, novomestská samospráva o tom vedela, ale nemohla konať, lebo schody sú na pozemku mesta, to značí, v jeho správe - celé zle.

Zákonodarcovia, zbavte nás konečne nezmyselnej kompetenčnej kliatby, ktorú ste na občanov aj samosprávy uvalili, lebo ide nielen o kvalitu života, ale aj o holý život! Už nevysvetľujte, ani sa o to nepokúšajte. Stačí, keď to zmeníte. Trebárs tak, že ak mestská časť požiada mesto alebo štátnu inštitúciu o zverenie verejného priestoru, bude jej automaticky dočasne alebo trvale vyhovené, ak sa do 14 dní neobjavia vážne námietky. Potom samospráva naozaj bude môcť slúžiť ľuďom s plnou zodpovednosťou a bez frustrácie. Lebo teraz tu máme veci, ktoré nik nevysvetlí.
Miroslav Švec